Facebooková cenzúra: mýty o objektivite fact-checkerov a právna zodpovednosť

Zakladateľ Facebooku a šéf spoločnosti Meta Mark Zuckerberg prehovoril o cenzúre nepohodlných názorov v rozhovore s Joeom Roganom, a to na základe tlaku Bieleho domu. Bidenova administratíva si totiž neželala zverejňovanie pravdivých informácií o vedľajších účinkoch vakcín, ktoré boli spočiatku označované ako dezinformácie.

Zuckerberg zároveň oznámil ukončenie programu overovania faktov na platformách Facebook, Instagram a Threads v Spojených štátoch. Tento program bude nahradený systémom "Community Notes", ktorý umožní používateľom identifikovať príspevky, ktoré môžu byť zavádzajúce a vyžadujú si ďalší kontext. Okrem toho v spoločnosti Meta končia aj DEI programy, ktoré mali na starosti zvýhodňovanie ľudí podľa ich diversity či inklúzie.

Overovatelia faktov skôr škodili

Zrušený program overovateľov faktov, alebo „fact-checkerov“, urobil riaditeľ Mety podľa vlastných slov ako reakciu na chyby spoločnosti z minulosti a návrat k slobode prejavu na jeho platforme.

Zuckerberg označil overovateľov faktov za príliš politicky zaujaté osoby, ktoré svojimi cenzorskými zásahmi urobili viac škody pre spoločnosť ako úžitku.

Mark Zuckerberg tvrdí, že cenzúra názorov na migráciu či genderové agendy zašli priďaleko a je potrebné vrátiť sa späť k akceptovaniu rozličných názorov. Meta odstráni automatické vyhľadávanie doposiaľ nepohodlných politických názorov, ktoré boli umlčiavané a cenzurované, a vráti sa k pôvodnému odstraňovaniu nezákonného obsahu. Zuckerberg priznáva, že mnoho ľudí zasiahla cenzúra na sociálnych sieťach neoprávnene, čomu sa chce v budúcnosti vyhnúť.

Podozrenia o účelovom a politickom potláčaní slobody prejavu zo strany spoločností Marka Zuckerberga, ktoré boli ešte donedávna označované za dezinformácie, potvrdil ich majiteľ. Nielenže sa tieto cenzorské zásahy diali na pravidelnej báze a na politickú objednávku, ale diali sa na pokyn vtedajšej vládnej moci prezidenta Joa Bidena. Zuckerberg v rozhovore prirovnal tlak na odstraňovanie obsahu na Facebooku k dystopickému románu „1984“ od Georgea Orwella.

Zuckerberg potvrdil cenzúru aj v minulosti

Nedávne vyhlásenie Zuckerberga prináša najväčšie zmeny v moderovaní obsahu sociálnych sietí za posledné obdobie, no nejde o prvé priznanie o falošnom naratíve objektivity a nestrannosti overovateľov faktov. V roku 2023 Zuckerberg priznal cenzúru príspevkov o Covide-19, ktoré sa ukázali ako pravdivé informácie.

Zrejme prvé široko medializované priznanie spoločnosti Facebook o skutočnej povahe a účele overovateľov faktov nastalo v rámci žaloby známeho novinára Johna Stossela v roku 2021 voči tejto spoločnosti. Novinár totiž žaloval Facebook z dôvodu, že spoločnosť zakazovala alebo minimalizovala Stosselovo spravodajstvo na základe rozhodnutí overovateľov faktov, čím ho pripravovala o čitateľov a príjmy.

Fact-checkeri prezentujú iba svoje názory

Facebook sa prostredníctvom svojich advokátov proti žalobe bránil tým, že overovatelia faktov prezentujú „iba svoje názory“ a nejde o objektívne zhodnotenie faktov, ako napríklad pri súdnom rozhodnutí. Facebook pri svojej obrane rovnako tvrdil, že keďže sú overovatelia faktov „treťou stranou“ a nie zamestnanci firmy, spoločnosť nenesie za ich rozhodnutia zodpovednosť.

Spoločnosť Marka Zuckerberga tak pred súdom prostredníctvom svojich advokátov otvorene priznala, že overovatelia faktov vlastne žiadne fakty neoverujú, ale iba ponúkajú vlastný pohľad na konkrétne veci. V súčasnosti to opätovne potvrdil majiteľ Zuckerberg s dodatkom, že sa tak dialo pre ich politické presvedčenie či pre tlak vládnej moci.

Ako ukážkový príklad politickej cenzúry možno uviesť Zuckerbergom uznaný prípad potlačovania obsahu ohľadom podozrení okolo Huntera Bidena, syna prezidenta Joa Bidena, a to priamo na príkaz prezidentovej administratívy.

Otvorené priznanie o potlačovaní slobody prejavu z dôvodu politického presvedčenia a následnom obmedzovaní obsahu či dosahu používateľov spoločnosti má aj právne následky. Podobne ako v prípade novinára Stossela, aj iným osobám mohla vzniknúť ekonomická alebo iná škoda tým, že ich príspevky boli vymazané, obmedzované alebo označované za dezinformácie.

Neoprávnenou cenzúrou mohla vzniknúť ujma

V tomto prípade je totiž dôležité nielen priznanie o politickej cenzúre nepohodlných názorov, ale aj konštatovanie, že táto cenzúra končí iba v USA. Systém overovateľov faktov, hoci spochybnený majiteľom spoločnosti Zuckerbergom ako zaujatý a nedôveryhodný, bude ďalej pôsobiť a ovplyvňovať internetový obsah aj v podmienkach Slovenskej republiky.

Meta je síce súkromná spoločnosť, no aj tá sa musí riadiť zákonmi krajiny, v ktorej prevádzkuje svoje podnikanie. V Slovenskej republike existuje niekoľko právnych noriem, ktoré upravujú možnosti pôsobenia, vyjadrovania sa, ako aj následného uplatňovania si práv zo strany dotknutých subjektov pri vzniknutej ujme z prípadných protiprávnych zásahov spoločnosti Meta.

Ústava SR v čl. 26 garantuje slobodu prejavu a zákaz cenzúry. Obmedzenie slobody prejavu je možné len zákonom a na základe ochrany verejného poriadku, práv iných osôb alebo bezpečnosti štátu. Pri danom článku treba zdôrazniť, že hovorí o zákaze cenzúry zo strany štátnej moci, nie o zákaze cenzúry ako takej.

Napriek tomu nemôže ani súkromná spoločnosť ako Facebook obmedzovať slobodu prejavu iba na základe politického presvedčenia jednotlivca. V danom prípade totiž môže dôjsť k porušeniu čl. 12 Ústavy SR, podľa ktorého sa základné práva a slobody zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo alebo politické či iné zmýšľanie.

Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Znevýhodňovanie celej časti spoločnosti zo strany overovateľov faktov pre politické dôvody pritom priznal Mark Zuckerberg.

Ak spoločnosť Meta maže alebo obmedzuje príspevky používateľom iba preto, že predstavujú politické presvedčenie v rozpore s politickým presvedčením zaujatých overovateľov faktov, ide o jednoznačné znevýhodnenie či poškodzovanie, ak poškodeným osobám vznikne nejaká škoda. Slovenská republika rovnako zakazuje diskriminovať kohokoľvek na základe jeho politického alebo iného zmýšľania.

Nemusí ísť pritom iba o súkromné osoby a ich názory, ale aj o rôzne politické strany či podobné subjekty, ktoré sú takýmto nezákonným spôsobom obmedzované iba preto, že majú iný politický názor.

Konanie Mety je v rozpore s európskym právom

Nariadenie EÚ o digitálnych službách zaväzuje platformy ako Meta k transparentnosti moderovania obsahu, umožneniu odvolania proti rozhodnutiam a zaručeniu spravodlivého procesu pre používateľov. V prípade spoločnosti Meta nemožno ani náhodou hovoriť po otvorenom priznaní Zuckerberga o akomsi transparentnom moderovaní obsahu či zaručení spravodlivého procesu pre nepohodlných používateľov.

Dotknutý používateľ často nevie, prečo bol jeho príspevok či profil zmazaný alebo obmedzený, a spoločnosť sa obmedzí iba na konštatovanie o porušení noriem komunity. Odvolanie sa voči tomuto rozhodnutiu je často neúčinné a nič konkrétne nevysvetlí. Ak sa spoločnosť Meta vôbec zaoberá odvolaním na úrovni rozhodovania skutočného zamestnanca a nerozhoduje o ňom automatický systém, je veľmi nepravdepodobná zmena tohto rozhodnutia.

Používateľ by pritom mal vedieť konkrétne kroky, ktoré viedli spoločnosť k danému rozhodnutiu. Uvedené platí o to viac, ak má používateľ ekonomický či iný prospech z pôsobenia na sieti. Svojvoľné kroky spoločnosti Facebook alebo účelovo politicky motivované zásahy overovateľov faktov rozhodne nebudú napĺňať parametre spravodlivého procesu.

Ak je osoba krivo označená za dezinformátora pre svoje príspevky iba na základe politického presvedčenia overovateľov faktov, a príspevky sú pritom objektívne pravdivé, môže jej vzniknúť ujma na osobnostných právach alebo v diskriminačnej rovine.

Občiansky zákonník chráni osobnostné práva, vrátane práva na slobodu prejavu a ochranu pred neoprávnenými zásahmi do dobrého mena, ktoré môže byť poškodené práve označením ako dezinformátor či konšpirátor iba preto, že overovatelia faktov majú politickú motiváciu zabrániť šíreniu takejto informácie.

Prípad poslanca Ľuboša Blahu

Ako príklad politického zásahu zo strany spoločnosti Meta možno považovať zrušenie stránky poslanca Ľuboša Blahu na Facebooku. Spoločnosť Meta natrvalo zablokovala na tejto sociálnej sieti profil poslanca Ľuboša Blahu s takmer 175-tisíc sledovateľmi pre opakujúce sa porušovanie pravidiel sociálnej siete.

Porušovanie pravidiel sa údajne týkalo nenávistných prejavov, šikanovania a obťažovania, podnecovania násilia, ako aj dezinformácií a škôd ohľadom Covidu-19. Nie je jasné, pre aké konkrétne výroky spoločnosť zrušila poslancov profil, pretože tieto informácie nezverejnila. Minimálne v prípade dezinformácií a škôd ohľadom Covidu-19 možno hovoriť o politicky motivovanom zásahu, pretože tieto zásahy potvrdil majiteľ spoločnosti Meta.

Zuckerberg totiž priznal, že jeho spoločnosť bola politicky nútená šíriť dezinformácie o covide, a naopak odstraňovať obsah o pravdivých skutočnostiach v prípade vedľajších účinkov vakcín.

Ak by sa v prípade poslanca Blahu alebo aj iných osôb s podobným problémom preukázalo, že Meta zrušila ich profily alebo obmedzila ich pôsobenie na základe falošných politických zásahov, ktoré priznal Zuckerberg, takto poškodení ľudia by mali vysoké šance na úspech v prípadných žalobách na ochranu osobnosti.

To isté platí aj v prípade, ak by došlo k diskriminácii na základe politického presvedčenia, a dotknuté osoby by sa bránili prostredníctvom antidiskriminačných žalôb. Ak by sa preukázalo, že Meta uplatňovala pravidlá komunity neobjektívne (napríklad na základe politického názoru), mohlo by dôjsť k porušeniu antidiskriminačných zásad. Sám Zuckerberg pritom potvrdil, a to aj v minulosti, že k politicky motivovanej cenzúre dochádzalo.

Používatelia by mohli požadovať odškodnenie, ak sa preukáže, že Meta neoprávnene zasiahla do ich práv, a v zmysle Nariadenia EÚ o digitálnych službách majú tieto osoby rovnako právo na nápravu nespravodlivého zásahu. Priznanie Zuckerberga o hrubých a neoprávnených zásahoch voči politicky nepohodlným názorom bude silnou zbraňou v neprospech spoločnosti Meta v prípadnom súdnom konaní.

Skutočné dôvody náhlej zmeny v Meta

Vyhlásenia šéfa spoločnosti Meta o značnom obrate pri moderovaní obsahu sociálnych sietí a odstránení programu overovateľov faktov však nemusia mať základ v jeho neochvejnej viere v slobodu prejavu. Tú doteraz nemal, aj keď sám vedel, že jeho spoločnosť cenzuruje názory neoprávnene. A overovatelia faktov končia iba v USA. V iných krajinách zrejme politická či ideologická cenzúra neprekáža.

Praktickejšie vysvetlenie sa ponúka v snahe Zuckerberga spolupracovať s nastupujúcou administratívou nového prezidenta Donalda Trumpa. Plánuje totiž spolupracovať s prezidentom Trumpom v boji proti svetovým vládam, ktoré tlačia na americké firmy, aby cenzurovali viac. Zuckerberg spomína práve prílišné regulácie sociálnych sietí zo strany Európskej únie a značné sankcie, ktoré firmám hrozia v prípade ich nedodržiavania.

Spojené štáty pod Trumpovým vedením stoja jednoznačne na strane deregulácie, ktorá by poskytla firmám ako Meta úľavu od hrozby vysokých sankcií zo strany EÚ, ktoré môžu byť uložené až do výšky 6 percent celosvetového ročného obratu spoločnosti.

Podobný prístup pritom zaujala aj spoločnosť Google, keď do Bruselu poslala list s odmietavým stanoviskom k európskym reguláciám. Zo strany Meta teda ide v prípade návratu k slobode prejavu skôr o pragmatický krok, ktorý má pomôcť firme spolupracovať s novým prezidentom USA a vyhnúť sa tak regulácii zo strany EÚ.

Nebolo by to prvýkrát, keď sa korporácia ohla pod politickým tlakom výmenou za vlastné benefity. Rozdiel je tentoraz v tom, že z toho bude mať prínos bežný používateľ sociálnej siete v podobe voľnejšieho prístupu k informáciám a menšieho počtu aktivistických nálepiek na skutočnosti, ktoré si úzka skupina politicky zaujatých, ale inak „nezávislých overovateľov faktov“ neželá zverejňovať.

Snáď sa tieto zmeny čím skôr premietnu aj do podmienok Slovenskej republiky. Prípadné žaloby poškodených osôb by tomu rozhodne mohli napomôcť.