Obchádzanie maďarského veta v otázke Ukrajiny: nepravdepodobné a nebezpečné

Ukrajina sa už niekoľko rokov usiluje zrýchleným tempom o vstup do Európskej únie. Od roku 2022 má štatút kandidátskej krajiny a v roku 2024 začala predvstupové rokovania. Po tom, ako sa vstup nášho východného suseda do NATO po nástupe Trumpovej administratívy ukázal ako politicky nereálny, Ukrajina vníma členstvo v Únii ako garanciu bezpečnosti pred ruskou agresiou.

Prijatie nového člena do klubu krajín EÚ si však vyžaduje jednomyseľné rozhodnutie všetkých členských štátov v Rade. Každá fáza prístupového procesu podlieha jednomyseľnému schváleniu, pričom ktorýkoľvek členský štát môže prístup kedykoľvek zablokovať vetom. Tieto princípy sú zakotvené v článku 49 Zmluvy o Európskej únii.

Ukrajinské členstvo a posun do ďalšej fázy rokovaní otvorene blokuje Maďarsko na čele s Viktorom Orbánom, ktorý sa obáva najmä o energetickú bezpečnosť, poľnohospodárstvo a vplyv ruskej vojny, no kritizuje aj situáciu maďarskej menšiny na Ukrajine.

Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj sa v rámci svojich snáh o vstup do EÚ neváhal vyhrážať Maďarsku, že Ukrajina bude pokračovať v útokoch na ropovod Družba, pokiaľ Maďarsko neprestane vetovať jej vstup do spoločenstva.

Vrcholným predstaviteľom EÚ neprekážajú ani úmyselné vojenské kroky s energeticko-bezpečnostnými následkami pre členský štát Únie a naďalej hľadajú spôsob, ako dostať krajinu vo vojnovom stave do európskeho spoločenstva. Tieto snahy zašli tak ďaleko, že kvôli Ukrajine sú schopní pretvoriť samotné základy prijímania nových členov, čím by sa vytvoril nebezpečný precedens uchopenia moci zo strany dominantných štátov.

Snaha zmeniť základné pravidlá

Predseda Európskej rady António Costa sa v súčasnosti snaží obísť maďarské veto tým, že navrhne zmenu spôsobu jednomyseľného hlasovania vo fáze prístupového procesu Ukrajiny do EÚ na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.

Podľa Costovho návrhu by kvalifikovaná väčšina krajín hlasovala za otvorenie takzvaných rokovacích zoskupení pre Ukrajinu, ale aj Moldavsko, čím by sa zmenili už existujúce pravidlá. Návrh v súčasnej podobe však naďalej vyžaduje jednomyseľnosť pri schvaľovaní konečného pristúpenia krajiny do Únie.

Európska komisia podporuje Costov návrh, ktorý prekresľuje základné ustanovenia Zmluvy o EÚ. Paradoxom však je, že ani tento návrh nemôže prejsť bez jednomyseľného súhlasu všetkých členských štátov. Na takúto zmenu zakladajúcej zmluvy je totiž potrebné, aby nový text bol jednomyseľne schválený všetkými členskými štátmi a následne ratifikovaný podľa ústavných pravidiel každého z nich.

Costa sa teda snaží obísť požiadavku jednomyseľnosti pri hlasovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ tým, že vyvolá ďalšie hlasovanie, ktoré si rovnako vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov. Nemožno racionálne predpokladať, že minimálne Maďarsko nebude proti tejto zmene a opäť využije právo veta.

Napriek tomu sa objavili odborné články, ktoré podrobne opisujú právne postupy, ako možno legálne obísť maďarské výsostné právo rozhodovať o tom, kto bude alebo nebude členom EÚ. Autori týchto textov často tvrdia, že zmena metodiky pri medzikrokoch (napríklad ako v prípade návrhu Antónia Costu) nevyžaduje úpravu zakladajúcich zmlúv, ale je skôr politickou voľbou Rady.

Tento názor však doposiaľ nemá oporu v žiadnom relevantnom právnom akte ani judikatúre, a preto naďalej platí text zakladajúcej zmluvy, ktorý hovorí o potrebe súhlasu všetkých členských štátov. A to znamená aj súhlas Maďarska.

Členské štáty nepodporujú vstup Ukrajiny do EÚ

Okrem tejto zjavnej skutočnosti, ktorá bráni prípadnej zmene, je potrebné poukázať aj na pomalú otočku členských štátov v podpore Ukrajiny ako členskej krajiny Únie. Costov plán totiž čelí odporu zo strany viacerých krajín EÚ vrátane Francúzska, Holandska a Grécka, pričom je nepravdepodobné, že by získal širokú podporu aj v Dánsku.

Tieto krajiny sa obávajú, že zmenou prístupových pravidiel by si zároveň obmedzili vlastnú schopnosť blokovať žiadosti o členstvo, ktoré považujú za problematické.

Obavy týchto krajín sú pritom na mieste, pretože takáto zásadná zmena v právach členských štátov by znamenala výrazný posun k autoritatívnemu uchopeniu moci v zásadných otázkach bez ohľadu na názory ostatných. To by bolo v rozpore so samotnou podstatou Európskej únie.

Ak EÚ začne pravidelne obchádzať právo veta pri „nepohodlných“ názoroch, právne manévre tohto typu sa môžu stať bežnou praxou. Podobne ako v tomto prípade, stačí, ak sa štáty s dominantným postavením rozhodnú, že „ide o správnu vec“ – bez ohľadu na postoj ostatných.

Veto „rebelujúcich“ štátov predsa nemôže brzdiť „progres“ – a ak ich nemožno presvedčiť argumentmi alebo dohodami, ich vôľa a záujmy budú potlačené do úzadia.

Väčšinové hlasovanie v zásadných otázkach znamená federalizáciu

Princíp väčšinového hlasovania neochvejne smeruje k faktickej federalizácii, v ktorej národné štáty budú mať marginalizovanú rolu pri zastavovaní rozhodnutí, ktoré považujú za protichodné voči svojim národným záujmom.

Ak EÚ začne systematicky obchádzať právo veta jedného štátu, tento štát – a jeho občania – môže stratiť kontrolu nad tým, o čom sa v Únii rozhoduje. Takýto postup je však v rozpore s klasickou myšlienkou suverénnych štátov s výhradným právom veta, obsiahnutou v zakladajúcich zmlúvach EÚ.

Nedávno schválená zmena Ústavy SR, ktorá kladie dôraz na ochranu hodnotových otázok a národnej identity, by stratila význam. Ak bude obídené jedno veto, môže byť obídené aj ďalšie – pri takých zásadných témach, ako sú migrácia alebo zahraničná politika. A štáty, ktoré sa ocitnú v menšine oproti väčšinovému hlasovaniu, sa budú musieť podriadiť.

Podporovatelia tohto nenápadného nástupu federalizácie EÚ poukazujú aj na príklad z minulosti, keď sa podobným spôsobom obišlo právo veta. Išlo o summit v Bruseli o finančnej pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd eur, kde maďarský premiér Viktor Orbán stiahol svoje veto a pred hlasovaním opustil rokovaciu sálu. Týmto krokom nezablokoval spoločné rozhodnutie zvyšku členských krajín.

V tomto prípade je však potrebné poukázať na diametrálne odlišnú situáciu, v ktorej okrem iných právno-technických záležitostí rozhoduje zásadný fakt spôsobu uplatnenia nesúhlasu. V minulosti Maďarsko svoje veto stiahlo a nehlasovalo, teda nevyjadrilo svoj postoj k danej otázke. V súčasnosti však Maďarsko opakovane vetuje snahy o vstup Ukrajiny do EÚ a na svojom postoji naďalej trvá.

Súčasné snahy jednoducho obchádzať nepohodlné názory sú výsledkom nedostatku ochoty rešpektovať kompromisy a hľadať náročnejšie cesty k politickej dohode. Nemožno akceptovať prístup, podľa ktorého, ak sa niečo nepáči jednému štátu alebo menšine štátov, budeme v takej zásadnej veci, ako je vstup Ukrajiny do Únie, hľadať spôsob, ako ich obísť.

Nikto zo zodpovedných politikov sa dodnes kompetentne nevyrovnal s podstatnými otázkami, ako by mohol byť štát vo vojnovom stave členom Európskej únie a či by to znamenalo vojnu celej Únie, a následne aj NATO.

Nemenej závažné sú otázky, či by vojnou zničená Ukrajina poskytovala dostatočné ekonomické a bezpečnostné garancie ako plnohodnotný člen Únie. Iné krajiny, ako napríklad Turecko, na vstup čakajú dodnes, pretože nespĺňajú prísne požiadavky, no Ukrajina má zrazu dostať priestor na zrýchlené prístupové rokovania, ba dokonca na obchádzanie práva veta?

V Zmluve o Európskej únii sú stanovené podmienky ktoré musia spĺňať všetky krajiny, ktoré sa chcú stať členmi Európskej únie. Ide o takzvané kodanské kritéria, ktoré museli splniť všetky členské krajiny, no pri Ukrajine je otázne, či jej stav reflektuje všetky nastavené pravidlá.

Prístup k týmto témam, ako aj samotné – už na prvý pohľad neschodné – kroky v otázkach pomoci Ukrajine ukazujú, ako veľmi sa Únia vzďaľuje od pôvodných nosných myšlienok európskeho spoločenstva.

Obchádzanie práva veta by bolo prvým krokom k federalizácii, ktorá by zásadne preformátovala Úniu na nový spolok, v ktorom malí a slabší nemajú ani hlas, ani miesto.