Jozef Onačilla

Ukrajina opakovane útočí na ropovod Družba, ktorým Ruská federácia dopravuje ropu do krajín EÚ, medzi ktoré patrí okrem Maďarska aj Slovensko. Ropovod Družba je jednou z najdlhších a najvýznamnejších energetických trás na svete, a predstavuje teda významný prvok z hľadiska toho, ako členské štáty zabezpečujú svoje energetické pokrytie. V tomto smere Únia vyzvala tretie krajiny, aby sa zdržali útokov na infraštruktúru, ktorá je pre ňu kľúčová.

Z pohľadu vojenského konfliktu je útok na ruskú infraštruktúru v poriadku. Rusko financuje svoje vojenské ťaženie z veľkej časti práve predajom ropy.

Čo už v poriadku nie je (a to ani z právneho pohľadu krajiny snažiacej sa o vstup do EÚ, ani z hľadiska medzinárodného práva zmlúv o energetickej bezpečnosti), je, ak tieto útoky Ukrajina uskutočňuje za účelom prinútiť Maďarsko konať.

Zelenskyj totiž vyhlásil, že „existencia Družby závisí od pozície Maďarska“ k členstvu Ukrajiny v Európskej únii.

Maďarsko doposiaľ vetuje snahu Ukrajiny integrovať sa do Únie, na čo má ako člen EÚ plné právo. O zmenu tohto postoja sa snaží aj americký prezident Donald Trump, ktorý od maďarského premiéra Viktora Orbána žiada prehodnotenie jeho postoja.

Napriek snahe USA aj EÚ pomáhať Ukrajine sa prezidentovi Zelenskému zrejme javilo ako dobrý nápad začať vydierať členskú krajinu EÚ tým, že bude ohrozovať jej energetickú bezpečnosť. Zelenskyj totiž nepriamo povedal, že ukrajinské útoky budú pokračovať, kým nedosiahne svoje.

Vytvára tým obraz, že kandidátska krajina používa hrozbu voči členom Únie, aby si vynútila politické rozhodnutie.

Krajina musí splniť prísne kritéria na vstup do EÚ

Z pohľadu Bruselu ide o nebezpečný precedens: ak kandidátska krajina útočí na infraštruktúru členských štátov, ohrozuje tým nielen energetickú bezpečnosť, ale aj dôveru, na ktorej stojí rozširovanie EÚ.

Túto skutočnosť priamo pomenoval hovorca maďarského ministerstva zahraničia Péter Szijjártó, ktorý vyzval Zelenského, aby prestal ohrozovať Maďarsko a jeho energetickú bezpečnosť.

Ak sa chce niektorá krajina stať členským štátom EÚ, musí spĺňať základné parametre, známe aj ako Kodanské kritériá.

Podmienky definované v Zmluve o Európskej únii vyžadujú od kandidátskej krajiny stabilitu inštitúcií zaručujúcich demokraciu, právny štát, ľudské práva a rešpektovanie a ochranu menšín, fungujúce trhové hospodárstvo a schopnosť vyrovnať sa s konkurenčným tlakom, ako aj schopnosť plniť a implementovať pravidlá EÚ a dodržiavať jej ciele.

Práve implementácia pravidiel EÚ a dodržiavanie jej cieľov sa z hľadiska útokov Ukrajiny na ropovod Družba, ako kandidátskej krajiny, javí ako problematická.

Ukrajina totiž musí dodržiavať nastavené pravidlá EÚ, aby ukázala, že pri jej prípadnom členstve nebude mať v tomto smere žiaden problém.

Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) v článku 194 zdôrazňuje ciele Únie v oblasti energetiky. Medzi tieto ciele patrí zabezpečovanie fungovania trhu v oblasti energetiky, zabezpečovanie bezpečnosti dodávok energie v Únii a presadzovanie energetickej efektívnosti, ako aj podpora prepojení energetických sietí.

Ukrajina koná v rozpore s energetickými cieľmi EÚ

Takmer všetky tieto ciele a ich dodržiavanie Ukrajina ústami prezidenta Zelenského priamo poprela.

Útoky na ropovod Družba, práve ako úmyselné obmedzovanie energetických dodávok, sú totiž v priamom rozpore s cieľom zabezpečiť fungovanie trhu v oblasti energetiky a bezpečnosti dodávok energie či energetickej efektívnosti.

Ukrajina má opačný úmysel: dosiahnuť svojimi útokmi energetickú nestabilitu Maďarska do tej miery, že premiér Viktor Orbán zmení svoj postoj v otázke integrácie Ukrajiny do EÚ.

V tomto bode teda už dnes Ukrajina poškodzuje členský štát v oblasti energetickej bezpečnosti, nerešpektuje pravidlá nastavené pri vstupe do EÚ a snaží sa do Únie pretlačiť násilným spôsobom. Z nejakého záhadného dôvodu sa to nebojí pomenovať otvorene, akoby to malo jej vstup do spoločenstva urýchliť.

Z pohľadu histórie vstupovania členských krajín do Európskej únie je zrejmé, aké prísne kritériá museli pre svoj vstup splniť. Súlad ich legislatívy či hodnôt s európskymi, ako aj ich dodržiavanie, v tomto smere zohrávali dôležitú úlohu.

Je zrejmé, že Ukrajina chce viaceré body vstupu preskočiť aj pod vplyvom ruských útokov. Nemožno však akceptovať v európskom priestore štát, ktorý bude svoje požiadavky presadzovať vojenskou silou, ak mu nebude vyhovené.

Vojna neznamená voľný vstup

Ukrajina má plné právo žiadať o členstvo v Európskej únii a brániť sa vo vojne s Ruskom. No jej integrácia bude závisieť od schopnosti preukázať, že spĺňa nielen technické kritériá, ale aj hodnotové predpoklady.

Je teraz otázne, ako sa k tejto skutočnosti postaví Únia. Maďarsko je momentálne v nemilosti európskych štruktúr pre jeho proruské postoje a iné spory z minulosti, no stále je to členská krajina. Únia musí chrániť svojich členov pred vonkajšími hrozbami.

Po vyhlásení prezidenta Zelenského voči Maďarsku navyše nemožno racionálne očakávať, že Orbán prehodnotí svoj postoj – vyzeralo by to totiž, že podľahol ukrajinským hrozbám.

Z pohľadu EÚ tieto útoky komplikujú nielen energetickú bezpečnosť, ale aj proces rozšírenia Únie.

Ukrajina ako kandidátska krajina musí splniť Kodanské kritériá vrátane rešpektovania hodnôt EÚ. Bolo by mimoriadne sporné, ak by Únia odobrila takéto správanie kandidátskej krajiny, ktoré je navyše v rozpore s jej cieľmi v oblasti energetiky.