Dalo sa to čakať
O riziku zvýšenej inflácie písal Štandard už na začiatku toho roka. Juraj Karpiš, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz, vtedy upozornil na rozšafnosť Európskej centrálnej banky, pod ktorú patrí aj Slovensko. Tá doslova „vyrábala peniaze“, „dávala ich do komerčných bánk a tie ich ponúkali domácnostiam“. V ekonomike sa tak ocitlo o 20 až 30 percent peňazí viac, ako to bolo pred rokom. Cenová inflácia "zrejme prekvapí celý vyspelý svet, ktorý sa veselo zadlžoval, očakávajúc japonský scenár dlhodobej cenovej stagnácie“, predpovedal Karpiš.
Ako analytik správne avizoval už pred vyše polrokom, po uvoľnení protipandemických opatrení začali ľudia viac míňať. Karpiš vtedy povedal, že nízke úroky môžu existovať dovtedy, kým bude nízka cenová inflácia. To už neplatí.
Podľa Karpišovej predpovede budú centrálne banky nútené zvyšovať úroky. To prinesie negatívne efekty. Náš systém je z hľadiska rastu úrokov extrémne zraniteľný. Týka sa to napríklad hypotekárnych úverov, kde sú zatiaľ rekordne nízke úrokové sadzby. To podľa všetkého prestane platiť.
Keď môžete, investujte
Ľubošom Pástor, univerzitný ekonóm z Chicagskej univerzity, v júli v rozhovore pre Štandard predpokladal infláciu na úrovni až do troch percent, čo sa začína potvrdzovať. Upozornil, že kto dnes, ešte pri stále nízkych úrokových sadzbách, drží peniaze na účte, znižuje si ich skutočnú hodnotu.
„Ak máte peniaze navyše, je lepšie ich investovať, ako držať na účte, kde zarábajú nulu a pre infláciu pomaly, ale isto strácajú časť svojej hodnoty,“ odporúča Pástor. Nehnuteľnosti, byty či domy sú podľa neho atraktívnou formou investície na celom svete: „Najväčší benefit nehnuteľností je, že v nich bývate, je to kombinácia spotreby a investície.“
Ďalej spomína akciové trhy, ktoré prinášajú aj dividendový výnos. Akcie si dlhodobo držia svoju hodnotu, hoci ich ceny sú premenlivé. Dividendový výnos je síce v porovnaní s minulosťou skromný, "stále je to však viac než nula na bankovom účte".
Rastu cien ešte nie je koniec
Analytici Národnej banky dnes uviedli, že júlová inflácia vo výške 3,3 percenta je rýchlejšia, než boli pôvodné očakávania. Pri potravinách očakávajú, že tempo zdražovania ešte viac zosilnie.
Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, predpokladá, že skokové zrýchlenie inflácie podobné vývoju z predchádzajúcich mesiacov už nepríde, avšak podľa neho možno predpokladať pozvoľné zrýchľovanie.
Priemer celej tohoročnej inflácie očakáva Krošlák na úrovni 2,5 percenta, pričom v závere roka by sa mala už približovať k hranici štyroch percent. "Svoje maximum by inflácia mohla dosiahnuť v úvode budúceho roka (okolo 4,5 percenta), keď by ju mali podporiť aj vyššie regulované ceny energií na bývanie (najmä elektriny)," uviedol Koršňák.
