Farmaceutické firmy dlžia Slovensku peniaze. Nepýtame si ich
Vratky od farmaceutických firiem si podľa ministra zdravotníctva Kamila Šaška doposiaľ nepýtalo žiadne vedenie rezortu. Slovensko teda tieto spoločnosti dočasne úveruje.
Ilustračná fotografia bola vytvorená pomocou umelej inteligencie. Foto: Štandard/Midjourney
Slovenská republika od roku 2018 uzatvára s farmaceutickými firmami takzvané MEA zmluvy. Tie sú tajné – verejnosť ani iné štáty nevedia, aké podmienky obsahujú, a teda ani to, koľko za jednotlivé lieky v skutočnosti platíme.
Vo väčšom rozsahu sa začali podpisovať od roku 2022, keď vznikol Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO). Ten má na starosti posúdiť, či sa daný liek oplatí hradiť z verejného zdravotného poistenia. Ak áno, zhodnotí jeho prínos v pomere k nákladom a ministerstvu odporučí, akú zľavu by si malo voči farmaceutickej firme vyžiadať.
Samotné rokovania o cene však prebiehajú za zatvorenými dverami. Nie je známa výsledná suma ani spôsob, akým sa štát k nej dopracuje.
Mohli sme ušetriť stovky miliónov eur
Na prvý pohľad systém pôsobí rozumne – má priniesť efektívnejšie využívanie verejných peňazí. Nedostatok transparentnosti však vyvoláva pochybnosti, či Slovensko naozaj dosahuje výhodné dohody, alebo zbytočne prepláca.
Viacerí odborníci z NIHO upozorňujú, že nevieme, či platíme férovú cenu v porovnaní s inými krajinami.
„Môžeme sa domnievať, že sme vyrokovali skvelú zľavu – ale nemáme si ako overiť, či je to pravda. Oficiálne ceny sú fiktívne. Keby som bola výrobcom, nastavím verejnú cenu veľmi vysoko a každému štátu potom ponúknem ‚zľavu‘, aby mal pocit, že spravil dobrý obchod,“ povedala v nedávnom rozhovore pre Štandard právnička Katarína Fedorová.
Navyše, ministerstvo zdravotníctva zohľadnilo odporúčania NIHO len v 49 percentách prípadov. Minister Kamil Šaško (Hlas) na tlačovej besede uviedol, že sú prípady, keď ide o 240, ba dokonca až o 350 percent vyššie prekročenie.
„Keby sa akceptovali odporúčania NIHO, nárast nákladov na lieky hradené z verejného zdravotného poistenia by bol v najbližších piatich rokoch nižší o 250 miliónov eur a viac,“ podotkol šéf NIHO Tomáš Tesař.
MEA zmluvy momentálne kontroluje Najvyšší kontrolný úrad. Zameriava sa na efektívnosť a transparentnosť procesov. Výsledky budú známe v prvom štvrťroku budúceho roka. Dovtedy sa úrad k celej veci nechce vyjadrovať.
V stanovisku z minulého roka však skonštatoval, že štát míňa čoraz viac peňazí na lieky, ktoré sa nakupujú cez tajné zmluvy s farmaceutickými firmami.
Za jediný rok sa výdavky na takéto lieky viac ako zdvojnásobili – z približne 255 miliónov eur na 420 miliónov eur ročne. Dlhodobo (v horizonte troch rokov) pôjde už o dve miliardy eur.
Reprofoto: NKÚ
Úverujeme farmafirmy
Problémom je aj to, že zľavy z cien liekov – teda to, koľko sme reálne ušetrili – štát dostáva až dodatočne vo forme takzvaných vratiek. Oficiálne sa to odôvodňuje ochranou obchodného tajomstva, aby sa skutočné ceny nedostali k lekárnikom, distribútorom či nemocniciam.
Odborníci však upozorňujú, že všetky tieto subjekty majú zo zákona povinnosť mlčanlivosti, takže utajovanie cien nie je potrebné. Kritizujú aj to, že systém vratiek skresľuje rozpočty zdravotných poisťovní – tie najprv platia vyššie sumy a peniaze sa im vracajú až neskôr.
V praxi to znamená, že štát dočasne bezúročne úveruje farmaceutické firmy.
Teda v prípade Slovenska ich zrejme úveruje už celé roky. Minister Šaško na májovej tlačovke priznal, že predchádzajúce vedenia ministerstva zdravotníctva si doposiaľ peniaze nepýtali.
Rezortu sme sa opýtali, akú sumu na vratkách dlžia farmaceutické firmy, s ktorými štát od roku 2022 uzavrel utajené MEA zmluvy. Zaujímalo nás tiež, koľko peňazí si už ministerstvo vypočítalo a plánuje si od výrobcov uplatniť, vrátane termínu, dokedy by mali byť tieto prostriedky vrátené. Tretia otázka smerovala na to, či ministerstvo plánuje do budúcna využívať aj takzvané výkonnostné MEA zmluvy, pri ktorých sa platba uskutoční až po preukázanom prínose liečby u pacienta.
Keďže ministerstvo zdravotníctva na naše otázky nereagovalo, podali sme žiadosť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Rezort tvrdí, že nás emailom vyzval na doplnenie údajov. Keďže sme takú správu v archíve nenašli, minulý utorok sme požiadali o jej opätovné preposlanie, no odpoveď sme zatiaľ nedostali.
Zdravotnícka analytička Jana Ježíková konštatuje, že čo sa vratiek týka, jediné konkrétne číslo nám poskytuje Dôvodová správa k Programovej vyhláške na rok 2025 (Vyhláška č. 64/2025).
„V nej sa uvádza, že spätné platby za MEA zmluvy za predchádzajúce roky, ktoré budú do systému vrátené v roku 2025, sa predpokladajú vo výške 62 517 676 eur. Tu však presne nevieme, aká časť z týchto peňazí už bola poisťovniam vrátená vo forme preddavkov v roku 2024 alebo 2025,“ poznamenáva Ježíková.
Minister zdravotníctva Kamil Šaško. Foto: Jakub Kotian/TASR
Lepšia je zľava hneď
Zľava hneď pri vstupe lieku na náš trh je podľa nej oveľa efektívnejšia a pri niektorých liekoch ju dostávame už dnes. Má však aj negatíva, napríklad možný reexport lieku mimo Slovenska. To znamená, že distribútori by nakúpili lieky na Slovensku a predali ich v inej krajine EÚ za vyššiu cenu.
Ak by sme si chceli uplatňovať zľavu hneď pri všetkých liekoch, podľa nej je potrebné o tom vopred rokovať s výrobcami liekov, aby sme mali istotu, že budú naďalej ochotní vôbec vstupovať na náš trh.
Ježíková dodáva, že výkonnostné MEA zmluvy (na rozdiel od súčasne uzatváraných MEA zmlúv), pri ktorých je platba pre výrobcu podmienená tým, že liek dosiahne v praxi vopred dohodnuté výsledky, sú zlatým grálom. „Aby sa dali zaviesť, je potrebná spoľahlivá dátová infraštruktúra – treba zbierať, spracúvať a vyhodnocovať údaje o liečbe a výsledkoch pacientov. To je náročné, a preto aj vo svete existuje zatiaľ málo zdokumentovaných úspešných príkladov,“ vysvetľuje analytička.
Dodáva však, že Slovensko by sa malo všade tam, kde je to možné, usilovať o prechod na takéto výkonnostné zmluvy.
