Rozhovor s Eduardom Burašom: ako môže hranica s Ukrajinou spájať, nie rozdeľovať

Bývalý poradca premiéra Eduarda Hegera pre cezhraničnú spoluprácu a dnes odborný poradca komisára pre práva detí z Ukrajiny a ambasádor Zakarpatska na Slovensku prekračuje hraničné priechody Slovenska a Ukrajiny pravidelne. 

„Žiaľ, od začiatku vojny na Ukrajine sa situácia na hraničných priechodoch Slovenska a Ukrajiny v mnohých veciach neodlišuje od pôvodného stavu,“ vraví.

Jeho cesty sú spojené s aktivitami súvisiacimi s dovozom a koordináciou humanitárnej pomoci pre deti a vojnových veteránov na Ukrajine, ako aj so sledovaním situácie vnútorne presídlených osôb v Zakarpatskej časti Ukrajiny vrátane viac ako 40-tisíc tam nenarodených detí, ktoré sa tam nachádzajú v dôsledku vojny. 

„Jediná škola na Ukrajine, kde sa na prvom stupni vyučuje v slovenčine, funguje v meste Užhorod. Ani ona sa však nevyhne zmenám, ktoré so sebou prináša ukrajinská školská reforma,“ dodáva.

Na Ukrajinu chodíte pomerne často. Aká je situácia na hraničných priechodoch, čo sa týka ľudí, ktorí chcú prekročiť hranicu? 

Na väčšine z nich sa už prejavuje „investičný dlh“, ktorý prácu colníkom nijako neuľahčuje. Kapacitne sú hraničné prechody preťažené a nezodpovedajú požiadavkám dnešnej doby, o sociálnom vybavení nehovoriac. Nikoho to nezaujíma, kraj sa tvárí „že mu to nechýba“, od Bratislavy sme, žiaľ, ďaleko, „hodené finančné omrvinky“ sú len kozmetické úpravy a využitie finančných prostriedkov z programov Európskej únie žalostne nízke.

Ich stav a infraštruktúra je dnes nedostatočná a pomerne „zaostalá“, čo si vyžaduje ich modernizáciu a finančnú podporu.

Eduard Buraš prekračuje štátnu hranicu medzi Slovenskom a Ukrajinou často. Foto: Eduard Buraš/Facebook

Kto môže legálne vstúpiť na územie Slovenska? Aké sú podmienky legálneho prechodu?

Vstúpiť na územie Slovenskej republiky môže osoba s platným cestovným pasom, najviac to využívali doteraz ženy, matky s deťmi a penzisti, ako aj muži nad 60 rokov.

Zmenou zákona, ktorý podpísal prezident Ukrajiny Zelenskyj, môžu vycestovať aj muži, tentoraz vo veku do 22 rokov, čo v realite znamená, že podľa informácií počet mužov, ktorí túto možnosť využili, je viac ako 10-tisíc osôb od platnosti Dekrétu prezidenta [dokument prijatý 26. 8. 2025 nadobudol účinnosť 27. 8. 2025, teda na druhý deň, pozn. red.].

Aká je tendencia prekračovania hraníc? Narastá počet Ukrajincov prichádzajúcich na Slovensko?

Tendencia prekračovania hraníc so Slovenskom pokračuje a čakacie doby na vstup na naše územie sú od jednej do štyroch hodín. 

Vzhľadom na pripravované zmeny na hraničných priechodoch Slovenska a Ukrajiny týkajúce sa napríklad spustenia prechodu pre peších a cyklistov vo Vyšnom Nemeckom, je možné reálne očakávať nárast počtu osôb prekračujúcich našu štátnu hranicu.

V týchto dňoch dochádza k zavedeniu automatizovaného systému Európskej únie (EÚ) pre vstup/výstup (EES) na vonkajších hraniciach Schengenu. Budú sa meniť pravidlá prekračovania hraníc EÚ pre občanov tretích krajín vrátane Ukrajincov. O čo konkrétne ide?

Tento IT systém (spustený od 12. októbra 2025) nahradí manuálne pečiatkovanie pasov na hraniciach schengenského priestoru. Registruje odtlačky prstov, podoby tváre a cestovné údaje štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ s cieľom sledovať ich pobyty, zlepšiť bezpečnosť hraníc a znížiť nelegálnu migráciu identifikáciou osôb, ktoré prekročili povolenú dĺžku pobytu.

Je možné očakávať zvýšenie času, stráveného pre colné vybavenie pri vstupe na územie EÚ vrátane Slovenska.

Poďme ku konkrétnym hraničným priechodom. Cestujúci už dlhodobo upozorňujú na nedostatočné podmienky. Vozovky v dezolátnom stave či chýbajúce parkovisko a toalety na hranici. Aká je realita?

Žiaľ, od začiatku vojny na Ukrajine sa situácia na hraničných priechodoch Slovenska a Ukrajiny v mnohých veciach neodlišuje od „pôvodného stavu“, keď sme už upozorňovali na zlé a nedostatočné podmienky na hraničných priechodoch s Ukrajinou, ktoré ani vtedy, ani dnes nezodpovedajú 21. storočiu a už vôbec nie tomu, že vstupujete do krajiny, ktorá je členom EÚ. 

Hraničný priechod na ukrajinskej strane Malyj Bereznyj. Foto: Eduard Buraš/Facebook

Nedávno ste absolvovali  "TOUR de kordon", cestu na "Tri hraničné priechody" medzi Slovenskom a Ukrajinou, v Ubli (SK) – Velky Bereznyj (UA), Malých Slemenciach (UA) – Veľkých Slemenciach (SK) a v Užhorode (UA) – Vyšnom Nemeckom (SK), ktoré čakajú zmeny v zmysle návrhu ministerstva financií a rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí. 

Materiál ktorý je teraz v medzirezortnom pripomienkovom konaní, prináša viacero skutočných „reálií“ i viacero otáznikov. Chýbajú parkovacie plochy, odstavné miesta, sociálne zariadenia, absentuje cestná infraštruktúra, bezpečnostné prvky, osvetlenie a existujú tak riziká zvýšenia nebezpečenstva v zimných mesiacoch. To je len malá časť toho, čo bude potrebné riešiť.

Viacero úloh i noviniek z našej strany bolo už realizovaných, z ukrajinskej strany sa na tom pracuje, no aj tak je jasné, že terajšia situácia infraštruktúry na vonkajšej schengenskej hranici Slovenska s Ukrajinou je, žiaľ, nedostatočná.

Potrebujeme to riešiť a využiť na to možnosti i finančné nástroje k tomu určené.

Čoho sa zmeny pripravené ministerstvom financií a ministerstvom zahraničných vecí týkajú?

Doposiaľ mohli autá nad 3,5 tony využívať len hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod. Po novom by sa mal na hraničnom priechode Ubľa – Malyj Bereznyj zvýšiť hmotnostný limit na prejazd automobilov z doterajších 3,5 tony na päť.

„Aktuálne je hraničný priechod po rekonštrukcii a spĺňa podmienky na prejazd takýchto automobilov a jazdných súprav,“ uvádzajú rezortní predkladatelia v príslušnom materiáli.

Hraničný priechod na slovenskej strane Ubľa. Foto: Eduard Buraš/Facebook

Vidíte v tejto zmene, ktorá by mala priniesť skôr pozitíva, aj nejaké nedostatky?

Cesta medzi Sninou a Stakčínom je vo veľmi zlom stave. Niektoré okrajové plochy ciest sú reálne zničené a keď tadiaľ začnú prúdiť autá do päť ton, ešte viac ich poškodia. Pred hraničným priechodom v Ubli tiež chýbajú odstavné, záchytné či bezpečnostné plochy a dostatok parkovacích miest. K dispozícii ich je len niekoľko na jednom parkovisku po ľavej strane. 

Odstaveniu áut po pravej strane bránia kamene. Vodiči preto musia zaparkovať autá na krajnici cesty aj niekoľko desiatok metrov od priechodu. Neviem si predstaviť, ako by sa tu mohlo auto s prívesom otočiť, jednoducho na to nemá priestor. 

Hraničný priechod Ubľa – Malyj Bereznyj. Vodiči nemajú priestor na parkovanie. Foto: Eduard Buraš/Facebook

Nie sú tu tiež žiadne sociálne a hygienické zariadenia, cestujúci nezriedka aj po niekoľkohodinovom čakaní nemajú možnosť občerstviť sa, k dispozícii nie je pre nich nič. Priechod nie je na zvýšený nápor pripravený ani z technického, ani z bezpečnostného, ani zo sociálneho hľadiska.

Hraničný priechod vo Vyšnom Nemeckom v Michalovskom okrese by podľa novej úpravy mal zase slúžiť aj peším a cyklistom.

Na slovenskej strane je pruh (vľavo) pre nich pripravený už od roku 2014. Na ukrajinskej strane je chodník smerom od Užhorodu vybudovaný po pravej strane. Aktuálne je hojne zarastený vegetáciou, no pripravuje sa k využitiu pre peších i cyklistov.

Ukrajinská strana tvrdí, že ho dokáže spriechodniť za deň. Problémom je, že keď z neho chodci a cyklisti zídu, musia prejsť peši cez cestu pre autá, kadiaľ premávajú autobusy i osobné motorové vozidlá, aby sa dostali na našu časť chodníka

Na slovenskej strane je už namaľovaná zebra, ukrajinská strana má namontovať semafory a rampy, aby predišli kolíziám chodcov s autami. Zdôrazňujem, že semafor na priechode bude zrejme unikát. Neviem o druhom takom mieste na hraniciach Schengenu. 

Hraničný priechod Vyšné Nemecké – Užhorod. Na slovenskej strane je namaľovaný priechod pre chodcov. Foto: Eduard Buraš/Facebook

Kedy sa chystá spustenie prechodu pre peších a cyklistov vo Vyšnom Nemeckom?

Podľa predloženého materiálu sa „na základe viacerých technických rokovaní ukrajinská strana zaviazala uvedené zrealizovať ešte pred podpisom protokolu“ [ten sa má podľa dokumentov podpísať do konca roka, pozn. red.]. 

Predpokladám, že aj tieto zmeny prinesú nové problémy.

Obávam sa, že nápor peších zo strany ukrajinských občanov vyvolá na našej strane zvýšený tlak na personál, ale aj na využívanie sociálnych zariadení a iných priestorov v hraničnej budove, do ktorej vstupujú na kontrolu cestujúci autobusov.  

Navyše treba počítať s avizovanými pripravovanými legislatívnymi zmenami pri vstupe na naše územie a kontrolami cestovných dokladov cudzincov, odoberaním odtlačkov prstov a iných biometrických údajov. Toto všetko čakanie na odbavenie pri prechode hraníc sa celkovo ešte viac predĺži.

Jedným z riešení by bolo vytvorenie „servisných zón“ s hygienickým a zdravotným zázemím či servisom vozidiel v prípade porúch. V týchto zónach by si ľudia mohli zmeniť peniaze, občerstviť sa, oddýchnuť si a pokračovať v ďalšej ceste. Ukrajinská strana ponúka možnosť participácie na vytváraní takýchto zón, otázkou je, ako sa k tomu postaví naša strana.

Poďme k rozvoju železničnej dopravy. Podarilo sa vybudovať novú železničnú trať smerom do Európy. Hovorím o európskej koľaji medzi Čopom a Užhorodom v rekordne krátkom čase. Prečo a pre koho je toto železničné spojenie dôležité? 

Užhorod sa stal dôležitým „železničným uzlom Ukrajiny“ s priamym napojením na metropoly Európy – Budapešť a Viedeň s napojením osobných vozňov na Bratislavu cez Košice.

Dĺžka výstavby trate, ktorá trvala od septembra 2024 do septembra 2025 vrátane časti elektrifikácie aj približne 10 kilometrov dostavby novej širokorozchodnej časti trate, priniesla nielen niekoľko nových pracovných príležitostí, technologických procesov i inovácií, ale aj nových možností a prvky rozvoja železničnej infraštruktúry a cezhraničnej spolupráce. 

Ukončenie dôležitého železničného projektu medzi Užhorodom a Čopom je výzvou na realizáciu ďalších projektov cezhraničnej spolupráce vrátane cestnej infraštruktúry a rekonštrukcie hraničných priechodov medzi Slovenskom a Ukrajinou. Susedný Užhorod sa stáva postupne nielen „významným dopravným železničným uzlom“ Ukrajiny, ale aj centrom regionálneho, hospodárskeho, kultúrneho, politického i sociálneho rozvoja Zakarpatskej oblasti.

V príprave je diaľničné prepojenie Slovenska s Ukrajinou. Mám na mysli projekt výstavby diaľnice D1 z Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou. Aký bude prínos tohto projektu pre dopravu či ekonomiku pre obe krajiny? 

Diaľnicu na Zemplín vnímam ako jedinečnú príležitosť vytvorenia nových pracovných miest, prílevu investícií a zastavenia odlivu ľudí, najmä mladých. Žiaľ, trvá to veľmi dlho. Diaľnicu by sme mali budovať po vzore Poliakov a Rumunov. Nie od Bidoviec smerom na hranicu, ale presne opačným smerom.

Treba začať stavať diaľničný privádzač od štátnej hranice z Vyšného Nemeckého smerom na Sobrance a Michalovce. To som hovoril už v roku 2022 na rokovaniach vo Vyšnom Nemeckom. Smiali sa nám vtedy, že je to nezmysel. No v okolitých štátoch to za nezmysel vôbec nepovažujú, čo je vidieť na cestnej infraštruktúre v pohraničných oblastiach a v rekonštrukcii hraničných prechodov a napojení a výstavbu diaľničnej siete v susedných štátoch.

Najväčší potenciál rastu majú pohraničné regióny. Je tam veľký záujem ľudí nielen o cestovanie, ale aj záujem podnikateľov o ekonomickú spoluprácu, komunikáciu a cestovanie. Vybudovanie diaľnice by znamenalo geopolitické pozdvihnutie regiónu z periférie na strategický uzol. Zemplín by sa stal bránou do východnej Európy, logistickým bodom nielen pre tovar, ale aj pre krízový manažment EÚ a NATO. Je to jeden z mála projektov, kde sa ekonomické, civilné a obranné záujmy prirodzene prelínajú.

Podporujete tiež humanitárnu pomoc smerom na Ukrajinu, pri svojich návštevách aj sám sprostredkúvate pomoc ľuďom, ktorí vo vojnovej krajine zostávajú. Môžete nám túto pomoc priblížiť?

Na Ukrajinu do viacerých miest zabezpečujeme cielenú humanitárnu pomoc, ktorú tvorili v lete potraviny, letné oblečenie, trvanlivé mäsové výrobky, dezinfekcia i hygienické potreby. S partnermi z Českej republiky to boli aj vyradené autobusy, ktoré smerovali pre vojnových veteránov, alebo motorové vozidlá určené na vývoz zranených osôb.

Keďže sa blíži zima, narastajú požiadavky na deky, zimné ošatenie, sviečky, potraviny a zimnú obuv, ktorú vďaka partnerom pravidelne vieme zabezpečiť a doviesť cieľovým skupinám.

Eduard Buraš vozí humanitárnu pomoc na Ukrajinu aj sám. Foto: Eduard Buraš/Facebook

Mnohé z ukrajinských detí začali študovať na Slovensku práve z dôvodu ochrany pred vojnou v ich krajine. Rodičia sú na Ukrajine a deti na Slovensku. Neplnoleté a bez sprievodu. Zastupujú ich len agentúry, ktoré nemajú dosah na všetko.

Agentúry, ktoré zodpovedajú za neplnoleté ukrajinské deti na Slovensku na základe vyplnených formulárov „Splnomocnenia danej osoby“, často neočakávane vypovedajú splnomocnenia a dostávajú ubytovacie školské zariadenia do krízových situácií. 

Napríklad prípad z konca minulého roka v internátoch SOŠT Košice, kde k 31. 12. 2024 agentúra vypovedala splnomocnenie a deti tak od 1. januára 2025 ostali bez zákonného zástupcu. To spôsobilo vážne problémy nielen pri zabezpečení zdravotnej starostlivosti, ale aj v ďalších procesoch a zastupovaní maloletých z Ukrajiny. 

Agentúry tiež nedostatočne informujú rodičov na Ukrajine o podmienkach štúdia a pobytu ich detí a mnohokrát im dávajú nepresné informácie aj to napriek tomu, že rodičia platia týmto agentúram značné finančné prostriedky na ich presun z Ukrajiny za „lepším vzdelaním a ochranou pred možným nástupom na vojnu“ po ukončení štúdia.

Neplnoletí študenti z Ukrajiny bez rodičovskej starostlivosti prespávajú vo vlakoch

Mohlo by Vás zaujímať Neplnoletí študenti z Ukrajiny bez rodičovskej starostlivosti prespávajú vo vlakoch

Robili ste aj dotazníkový prieskum o počte a podmienkach štúdia študentov z Ukrajiny na stredných školách a v školských internátoch. K akému výsledku ste dospeli?

Medzi najzávažnejšie problémy, ktoré vyžadujú urýchlené riešenia, patrí problém ubytovania pre maloletých ukrajinských študentov na stredoškolských internátoch aj počas víkendových dní, sviatkov a školských prázdnin. Ako problém sa ukázali aj rozdiely a nejednotnosť v prístupe prijímania týchto detí na stredoškolské štúdium vrátane kontroly správnosti predložených dokladov pre ich zastupovanie. 

A tiež rozdiely v procesoch prijímania na štúdium, jazyková príprava, uzatváranie ubytovacích zmlúv na internátoch a zabezpečenie ich prístupu k zdravotnej starostlivosti.

Upozornili ste na to aj rezort školstva?

Vzhľadom na zistené a identifikované problémy sme sa obrátili listom na štátneho tajomníka ministerstva školstva začať riešiť problematiku „maloletých detí z Ukrajiny na Slovensku, vo veku od 14 – 17 rokov bez sprievodu“.

Jedným z možných riešení tohto problému je návrh usmernenia, odporúčania, respektíve vyhlášky zo strany ministerstva školstva, ktorá by zjednotila postup pre stredné školy a vrátane využívania stredoškolských internátov pre ukrajinských študentov, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov.

Neplnoletí študenti sa bez prítomnosti rodiča nevedia dostať k ubytovaniu, zdravotnej starostlivosti, nevedia si nájsť brigádu či vyriešiť iné základné zabezpečenie. Ukrajinské ministerstvo sociálnej politiky vám ale spomenulo, že by vedelo začať proces odobratia rodičovských práv rodičom, ktorí nechali svoje deti bez dozoru. Nie je to tvrdé riešenie? 

Je to jedno z možných riešení, o ktorom ma na stretnutí v Kyjeve informoval štátny radca pre otázky dodržiavania práv detí.

Prostredníctvom Úradu komisára pre deti pomáhate aj deťom a mladým športovcom napríklad v Zakarpatskej oblasti.

Vďaka rokovaniam a spolupráci s partnermi v Užhorode, sa nám s organizátormi podarilo zabezpečiť účasť 20 športovcov na športových hrách detí a mládeže so zdravotným postihnutím minulý mesiac v Dolnom Kubíne. Na podujatí sa zúčastnilo približne 150 mladých športovcov z šiestich krajín – Slovenska, Česka, Maďarska, Ukrajiny, Veľkej Británie a Slovinska.

Vďaka vzájomnej spolupráci, podpore i pochopeniu mali deti a mládež so zdravotným postihnutím, členovia paralympijského športu i vojnoví veteráni, športový klub Gladiátor, účastníci športových súťaží zo Zakarpatskej oblasti Ukrajiny hodnotnú i spoločenskú odozvu. Ukázalo sa, že šport je fenomén, ktorý stále dokáže zblížiť ľudí. Aj napriek nezmyselnej vojne. 

Pomoc mladým športovcom so zdravotným postihnutím. Foto: Eduard Buraš/Facebook

Vráťme sa k spolupráci Slovenska s Ukrajinou? Ako vidíte tieto vzťahy?

Ukrajina ako najväčšia kandidátska krajina disponuje značným geopolitickým a ekonomickým potenciálom, ktorý môže pozitívne ovplyvniť nielen región, ale aj širší európsky priestor. 

Ekonomický vplyv Ukrajiny ako kandidátskej krajiny sa začne prejavovať už niekoľko rokov pred jej oficiálnym vstupom do EÚ, čo Slovensku poskytuje príležitosť včas využívať tento potenciál.

Občania Ukrajiny predstavujú významný zdroj potenciálnej pracovnej sily na obsadenie voľných pracovných miest, ktoré nie je dlhodobo možné obsadiť domácou pracovnou silou a ktorý by mala Slovenská republika využiť. Jedná sa o kvalifikovaných aj nekvalifikovaných pracovníkov. Je preto nevyhnutné identifikovať spôsoby, ako efektívne integrovať občanov Ukrajiny, najmä v prihraničných regiónoch. 

Čo by prinieslo vstup Ukrajiny do EÚ? 

Po možnom vstupe Ukrajiny do EÚ získa krajina prístup k voľnému pohybu pracovných síl, čo môže výrazne ovplyvniť trh práce v celej Európe. Pre SR to predstavuje príležitosť nielen byť tranzitnou krajinou pre ukrajinských pracovníkov smerujúcich ďalej na západ, ale aj vytvoriť podmienky na ich efektívne zapojenie do domácej ekonomiky. 

Ak by sme vychádzali z priebehu integrácie utečencov z Blízkeho východu v Nemecku, mohli by sme očakávať, že sociálna integrácia bude mať silnejší vplyv než ekonomická. V praxi by to znamenalo, že utečenci sa budú v otázke o zotrvaní na Slovensku rozhodovať skôr podľa prijatia v spoločnosti než náplne vykonávanej práce.

V súčasnosti podľa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny evidujeme na Slovensku už viac ako 56-tisíc Ukrajincov na pracovnom trhu.

Výhody vidíte aj v priemysle.

Vstup Ukrajiny do EÚ predstavuje významné príležitosti pre sektor automobilovej výroby, strojárstva a hutníckeho priemyslu. Ukrajina, ktorá v dôsledku ruskej agresie utrpela rozsiahle škody na svojej infraštruktúre, bude potrebovať pomoc členských štátov pri jej obnove. 

Pre slovenský automobilový a strojársky sektor to predstavuje príležitosť na import lacnejších produktov, ktoré vstupujú do automobilovej výroby. Rovnako aj pre hutnícky priemysel existuje potenciál navýšenia importu železnej rudy a bitúmenového uhlia z Ukrajiny vďaka pravidlám jednotného trhu.

Eduard Buraš informuje verejnosť o situácii na Ukrajine od začiatku vojnového konfliktu. Foto: Eduard Buraš/Facebook

Posledná otázka sa bude týkať Slovákov na Ukrajine. Čo sa týka miest Mukačevo, Užhorod – aká je tam teraz naša slovenská komunita ľudí, ktorí ešte hovoria po slovensky?

Komunita Slovákov v Zakarpatskej oblasti vyvíja svoje pravidelné aktivity na udržiavanie slovenského jazyka, kultúrnych tradícií i kultúrneho dedičstva. Samozrejme, že v čase vojnového konfliktu, v čase sirén a zmien, ktorými Ukrajina prechádza, sa aj „kultúrny život komunity Slovákov v mestách Užhorod a Mukačevo“ a priľahlých obciach, kde sa rozpráva po slovensky, zmenil.

Dôležitú úlohu v tomto zohráva aj činnosť Generálneho konzulátu SR v Užhorode a, samozrejme, aj pre miestnych – takzvaná „slovenská škola“. Užhorodské lýceum ako jediná škola na Ukrajine učí slovenský jazyk ako povinný predmet. 

Mnoho žiakov neskôr študuje na našich vysokých školách. Jediná škola na Ukrajine, kde sa na prvom stupni vyučuje v slovenčine, funguje v meste Užhorod. Ani ona sa však nevyhne zmenám, ktoré so sebou prináša ukrajinská školská reforma. 

Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí chce dohliadnuť na to, aby sa štandardy výučby slovenského jazyka neznižovali. Dôvodov, prečo ukrajinské deti študujú v slovenských triedach, je viacero – nejde len o väzby na slovenských predkov, ale aj perspektívu štúdia na našich vysokých školách. V škole vyučujú aj slovenskí pedagógovia, aj oni sa s novou situáciou v súvislosti s vojnou museli naučiť žiť. 

No život napriek pokračujúcej vojne na Ukrajine pokračuje. A s ním aj naša podpora a pomoc.