Na Slovensku je momentálne asi 40 800 neplnoletých detí odídencov z Ukrajiny. Vyše tisíc z nich tu nemá právneho zástupcu. 

Ukrajinské deti, ktoré sú na Slovensku bez dospelého sprievodu, zastupujú len agentúry, ktoré si však podľa odborníkov nedokážu plniť svoje úlohy. Alona Kurotová, odborná poradkyňa a zástupkyňa Úradu komisára pre deti, upozorňuje, že neplnoletí študenti počas prázdnin či víkendov prespávajú vo vlakoch, keďže internáty sú počas voľných dní, ako sú prázdniny či víkendy, zatvorené.

„Vlaky sú jedna z možností pre deti ubytované na stredoškolských internátoch, ktoré sa na rozdiel od vysokoškolských počas prázdnin zatvárajú," objasňuje pre Štandard Kurotová. Ako ďalej spresňuje, nie vždy majú títo maloletí na Slovensku rodinu alebo sa odvážia opýtať dospelých, kam majú ísť, pretože cesta domov na Ukrajinu je príliš náročná a drahá.

Ak stredoškoláci neodchádzajú počas sviatkov, víkendov či prázdnin za svojimi blízkymi do zahraničia, sú nútení hľadať dočasné ubytovanie mimo internátov. 

Ako informácie pre Štandard dopĺňa odborný poradca komisára pre problematiku detí z Ukrajiny Eduard Buraš, títo študenti nemajú často ani financie, aby sa mohli ubytovať niekde inde. Navyše neplnoletí si nemôžu bez zákonného zástupcu ani prenajať izbu počas sviatkov či víkendov v iných ubytovacích zariadeniach. Sú tak podľa neho odkázaní na pomoc pedagógov či iných ľudí, keďže ani samosprávy nemajú dostatok finančných prostriedkov, aby im dokázali pomôcť. 

„Saška, ktorá prišla na Slovensko ako 15-ročná, mi rozprávala, ako šla na Dušičky za kamarátkou do Maďarska. Bola pod obrovským stresom z cestovania do zahraničia, ale nemala inú možnosť," spomína Kurotová prípad maloletého dievčaťa, ktorému v čase zatvoreného internátu pomohla spolužiačka. 

„Problém bol aj v tom, že vôbec netušila, že sa internát na Dušičky zatvorí, a preto to riešila veľmi narýchlo, tak ako vedela," dopĺňa poradkyňa.

,,Keď sa zatvorili internáty, hľadala som rôzne možnosti, kde môžem prespať. Obyčajne som zostávala u kamarátov, napríklad v mestách a dedinách Maďarska a Poľska," vraví pre Štandard Oleksandra Havrylina, ktorá si v takýchto prípadoch nachádzala ubytovanie na poslednú chvíľu a to deň pred uzavretím internátu. 

Podľa nej mala väčšie šťastie ako iní študenti, ktorí smerovali na stanicu k vlakom. 

Pre náš denník Kurotová spomína aj ďalší prípad 17-ročného vysokoškolského študenta, ktorého v ten istý deň vylúčili z vysokej školy v Košiciach a zároveň stratil nárok aj na internát. „Ostal doslova na ulici a povedal, že išiel rovno na vlak, ktorý šiel z Košíc do Bratislavy, a tak sa presúval. Spoznala som ho v hlavnom meste po dvoch týždňoch, keď už naozaj nevedel, kam má ísť," vraví Kurotová. 

Príbeh chlapca potvrdzuje aj ďalší študent a člen Mládežníckeho parlamentu ukrajinských detí a mládeže pri Úrade komisára pre deti Oleksii Didenko, ktorý osobne pozná konkrétneho chlapca. Ako vraví, neplnoletých študujúcich kamarátov ,,vyhodili" v deň zatvorenia z Košického internátu na ulicu a museli si hľadať niekde izby na prespanie, na ktoré ani nemali financie. 

Títo študenti si podľa neho nevedeli nájsť žiadnu prácu, a ani rodičia ich nevedeli podporiť. ,,Jeden takýto chlapec jazdil vlakom do Bratislavy a späť štyri dni len preto, že si nevedel nájsť izbu, byt na prenájom," vraví člen Mládežníckeho parlamentu Didenko. 

S konkrétnym chlapcom sa Štandard pokúsil spojiť aj telefonicky, ale bol nedostupný. 

Ako ďalej spresňuje odborný poradca Buraš, stredoškolských internátov patriacich pod VÚC, ktoré sú počas víkendov a voľných dní pre maloletých študentov otvorené, je málo. Podľa výsledkov monitoringu, ktorý realizoval v štyroch samosprávnych krajoch, nie každá župa má voľné miesta, aby prišlo k presunu neplnoletých zo zatvorených internátov.

„Celkovo môže byť presun z internátu do internátu pre deti vo veku 15 – 17 rokov veľmi stresujúci. Keďže neovládajú jazyk, sú v cudzej krajine a musia riešiť problémy, ktoré by vystresovali aj dospelého človeka," konštatuje Kurotová s dôvetkom, že maloletí potrebujú tútora, pretože nejde o bežných zahraničných žiakov, ale o deti postihnuté vojnou, ktoré rodičia poslali do bezpečia.

Agentúry zastupujúce neplnoletých študujúcich podľa nej fungujú ako štandardné podnikateľské subjekty, poskytujúce služby rodičom z Ukrajiny. Cena takejto služby je zhruba 2-tisíc eur a zahŕňa vybavenie prechodného pobytu, krátky jazykový kurz, podanie prihlášky a zápis na školu.

„Často sa však tento balíček končí a deti ostávajú na Slovensku samé, bez zákonného zástupcu. Preto nemôžu ísť samé k lekárovi, prevziať poštu, zabezpečiť si internát alebo jednoducho ísť na výlet," dodáva Kurotová. 

Odborná poradkyňa spomína aj ďalšie problémy, s ktorými sa musia študenti z Ukrajiny na Slovensku pasovať. Tie spadajú pod rôzne rezorty a to vnútra, školstva, zdravotníctva, spravodlivosti a sociálnych vecí.

Upozorňuje tiež na to, že stredoškoláci a neplnoletí vysokoškoláci majú problém získať termíny za účelom registrácie na podanie žiadosti o prechodný pobyt za účelom štúdia alebo o štatút odídenca, ktoré sa často predávajú za 100 až 500 eur. 

Ukrajinskí študenti na stredných a vysokých školách si podľa poradkyne prechodný pobyt za účelom štúdia (namiesto štatútu odídenca) volia preto, lebo žiadosť o prechodný pobyt vedia zvládnuť aj sami, keďže rodičia nemôžu z legislatívnych dôvodov vycestovať z územia Ukrajiny. Deje sa tak v prípadoch, keď otec bojuje a matka je zamestnankyňou verejnej alebo štátnej správy, prípadne pracovníčkou v zdravotníctve.

Ako poradkyňa dopĺňa, deti mladšie ako 18 rokov nemôžu na Slovensku navštíviť lekára, a tak so sebou neustále nosia zásobu liekov od rodičov. 

„Ministerstvo školstva nechápe, ako ministerstvo vnútra môže udeľovať pobyty takýmto deťom, a prečo ich nezastupuje ministerstvo práce," konštatuje poradkyňa. Podľa nej rezort práce sa, naopak, bráni, že ministerstvo školstva by malo hájiť záujmy svojich študentov a že v prípade ukrajinských žiakov nejde podľa slovenskej legislatívy o deti bez sprievodu. 

„Zatiaľ v zozname pripravovaných zmien nemáme riešenia týkajúce sa zastupovania maloletých bez rodičovskej starostlivosti," uvádza Kurotová na margo novely školského zákona. 

Prieskum ukrajinských študentov

Úrad komisára pre deti Jozefa Mikloška uskutočnil v posledných mesiacoch dotazníkový prieskum o počte a podmienkach štúdia študentov z Ukrajiny na stredných školách a v školských internátoch. Ako uvádza poradca Buraš, doposiaľ sa týkal len krajov s najvyšším počtom ukrajinských stredoškolákov.

„V Prešovskom a Košickom kraji býva na internátoch 434 žiakov, v Bratislave 516 a v Banskobystrickom kraji 74," zaslal Štandardu stanovisko úrad. 

Situácia sa podľa samotného úradu zhoršuje. Podľa nich každý mesiac pribúdajú stovky nových detí, ktoré sa na Slovensko dostávajú prostredníctvom ukrajinských agentúr. „Rodičia si zaplatia službu, agentúra ich privezie cez hranice, zapíše ich do školy a tým sa starostlivosť končí. Ony však ostávajú samé – bez lekára, bez opory, bez reálneho zázemia," vraví komisár pre deti. 

Detský ombudsman tak žiada od ministerstva školstva okrem iného vyriešenie otázky na margo zabezpečenia ubytovania vrátane víkendov a prázdnin. 

Problémy vyžadujú okamžité opatrenia

Úrad Komisára pre deti sa problematike ukrajinských žiakov bez sprievodu na Slovensku venuje od začiatku vojenského konfliktu. Štandard v tejto súvislosti oslovil po návrate z pracovnej cesty z Kyjeva odborného poradcu komisára pre problematiku detí z Ukrajiny Eduarda Buraša.

„Moja pracovná cesta do Kyjeva smerovala na rokovanie so Štátnym radcom pre otázky práv detí na Ukrajine, ktorým je pán Petro Dobromiľskij, na Ministerstve sociálnej politiky v Ukrajine," vraví pre Štandard s dôvetkom, že ho o vzniknutej situácii informoval a požiadal o súčinnosť pri riešení tejto vážnej situácie, v ktorej sa ukrajinskí maloletí na Slovensku nachádzajú.

Ako Buraš vraví, pracovné stretnutie v Kyjeve poukázalo na problém, ktorý riešia aj ďalšie krajiny Európskej únie. „Ukrajinské ministerstvo sociálnej politiky v tejto súvislosti potvrdilo, že by vedelo začať proces odobratia rodičovských práv rodičom, ktorí nechali svoje deti bez dozoru, avšak len na základe oficiálneho podnetu zo strany Slovenska," spresňuje riešenie problému, keď sa neplnoletí bez prítomnosti rodiča nevedia dostať k ubytovaniu, zdravotnej starostlivosti, nevedia si nájsť brigádu či vyriešiť iné základné zabezpečenie. 

„Žiaľ, tento spôsob riešenia je asi krajným riešením, ktoré by mohla začať na základe podnetu zo slovenskej strany ukrajinská strana," vraví Buraš, poradca komisára pre deti. 

Podľa neho je pravdou a skutočnou realitou zároveň, že z rôznych príčin, niektorí ukrajinskí rodičia nechali svoje deti tu u nás na stredoškolských internátoch pod dozorom známych, alebo odporúčaných dospelých osôb a sami pokračovali v ceste za lepšou prácou a finančným zabezpečením týchto maloletých, ako aj svojich rodín do krajín, ako je Nemecko, Belgicko a Holandsko. 

„Čo im nemožno zazlievať, no to ich neospravedlňuje, ani nezbavuje zodpovednosti za svoje deti a ich ďalšiu budúcnosť," konštatuje poradca.

Buraš zároveň upozorňuje aj na prípady, ktoré odhaľujú obrovské systémové nedostatky vyžadujúce urýchlené prijatie opatrení na ich odstránenie. Spomína prípad z Košíc, kde zostalo 25 maloletých študentov od nového roka vo veku 15 – 16 rokov úplne bez zodpovedných osôb, keď im vypršali splnomocnenia sprostredkovateľskej agentúry. 

„V praxi sa taktiež ukázalo, že jedna dospelá osoba zastupuje desiatky neplnoletých, niekedy aj 30 ukrajinských študentov a viac," vraví s dôvetkom, že je to nereálne, a v skutočnosti tak maloletí žiaci zostávajú bez riadneho zastúpenia.

Agentúry podľa neho tiež nedostatočne informujú rodičov na Ukrajine o podmienkach štúdia a pobytu ich detí a mnohokrát dávajú nepresné informácie a to napriek tomu, že rodičia im platia značné finančné prostriedky na ich presun z Ukrajiny za „lepším vzdelaním a ochranou pred možným nástupom na vojnu" po ukončení štúdia.

Poradca spomína aj iné problémy ukrajinských študentov, medzi ktoré patrí slabá znalosť Slovenčiny a nezáujem sa ju učiť, psychické problémy detí v dôsledku vojny, nadmernosť vybavenia liekmi od rodičov a ich používanie na stredoškolských internátoch, nedostatok finančných prostriedkov na úhradu nákladov za internát a stravu, úzkosť, strata istôt, rozpad rodiny, ale aj nerovnosť životných podmienok odkiaľ tieto deti prichádzajú.

Taktiež potvrdzuje, že v niektorých prípadoch zistili, že neplnoletí žiaci cez víkendy prespávajú vo vlakoch, pretože nemajú kam ísť, nakoľko stredoškolské internáty neponúkajú (okrem dvoch internátov v Košickom samosprávnom kraji), možnosť ubytovania týmto žiakom cez víkendy. „Na víkend ich zatvárajú a posielajú ich prakticky, ľudovo povedané, spať na ulicu," vraví Buraš. 

Ako ďalej spresňuje, od 1. septembra sa očakáva, že počet ukrajinských detí narastie. „Kapacita stredoškolských internátov pre ukrajinských študentov je už podľa slov kompetentných prakticky vyčerpaná, čo predstavuje problém pre novo prichádzajúcich žiakov, ktorým agentúry nebudú vedieť zabezpečiť ubytovanie," vraví poradca s dôvetkom, že ich budú pravdepodobne odporúčať na podnájmy, ktoré sú mnohonásobne drahšie v porovnaní s cenou na internátoch.

Úrad Komisára pre deti na tieto problémy, medzi ktoré patrí aj ubytovanie maloletých ukrajinských študujúcich na stredoškolských internátoch aj počas víkendových dní, sviatkov a školských prázdnin, upozornil aj zástupcov rezortu školstva. 

„Jedným z možných riešení tohto problému je návrh – usmernenia, odporúčania, respektíve vyhlášky zo strany ministerstva, súvisiacej s jednotným postupom pre stredné školy a využívanie stredoškolských internátov pre ukrajinských študentov, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávnych krajov," konštatuje poradca komisára pre deti Buraš.

Vlaky a stanice ako útočisko

Štandard sa obrátil aj na Železničnú spoločnosť Slovensko (ZSSK), ktorá je najväčším dopravcom v osobnej železničnej doprave. Odbor komunikácie nám uviedol, že ich spoločnosť neeviduje žiadne prípady, v ktorých by mladí ľudia – či už zo Slovenska alebo zo zahraničia – prespávali vo vlakoch. Ich zamestnanci sa s takouto situáciou doposiaľ nestretli.

„Zároveň však vnímame, že sa v médiách alebo na sociálnych sieťach môžu objavovať informácie o konkrétnych prípadoch, ktoré sa k nám zatiaľ nedostali cez oficiálne kanály," objasňuje spoločnosť. 

Ak by takáto situácia podľa nich nastala, ich zamestnanci sú pripravení konať. „V prípade potreby kontaktovať políciu alebo sociálne služby, aby bola zabezpečená pomoc a ochrana dotknutým osobám," dodáva spoločnosť ZSSK, ktorá nerozlišuje cestujúcich podľa štátnej príslušnosti a ku každému pristupuje rovnako, s dôrazom na bezpečnosť, ľudský prístup a dôstojné zaobchádzanie.

Čo hovoria internáty a školy?

Štandard oslovil aj školy a internáty, ktoré sa dlhodobo venujú ukrajinským žiakom. Jednou z nich ja aj Stredná odborná škola polytechnická Jana Antonína Baťu vo Svite, ktorú navštevuje 94 žiakov z Ukrajiny. 

„Náš školský internát je uzatvorený počas letných prázdnin, vianočných a veľkonočných prázdnin. Počas víkendov a ostatných prázdnin zabezpečujeme prevádzku školského internátu," reaguje riaditeľ školy Dalibor Enekeš. 

Podľa jeho vyjadrenia, v čase prázdnin odchádza väčšina ukrajinských žiakov domov alebo za svojimi príbuznými. Zároveň dodáva, že informáciu o uzatvorení internátu poskytujú zákonným zástupcom žiakov s dostatočným predstihom. 

„Máme informácie, že ukrajinskí žiaci našej školy počas uvedených prázdnin cestujú za svojimi rodinnými príslušníkmi v rámci Európskej únie, alebo priamo na Ukrajinu," spresňuje Enekeš s tým, že majú aj informácie o tom, ak im rodičia zabezpečia ubytovanie v iných ubytovacích zariadeniach. 

Na záver ešte dopĺňa, že v čase uvedených školských prázdnin vie ich škola plnoletým žiakom poskytnúť ubytovanie v rámci turistickej ubytovne, ktorá je súčasťou ich internátu.

„Neviem si predstaviť, že by sme dokázali zabezpečiť prevádzku internátu počas letných prázdnin, keďže kapacitne ani personálne by to pre nás bolo veľmi náročné,“ zasiela stanovisko pre náš denník aj Zuzana Lenártová, riaditeľka Strednej odbornej školy technickej v Košiciach s dôvetkom, že počas letných prázdnin to možné nie je, pretože v tomto období prebiehajú nevyhnutné opravy, maľovanie a technická údržba objektu.

Internát, ktorý patrí k tejto strednej škole je aktuálne počas víkendov v prevádzke a študenti z Ukrajiny, v ňom môžu zostať ubytovaní.

Čo hovorí zákon?

„V júni sa zrealizovali viaceré stretnutia, kde sa preberalo zistenie, že mladí Ukrajinci trávia víkendy a prázdniny vo vlakoch," reaguje Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka z Ligy za ľudské práva, ktorá poskytuje aj právnu pomoc cudzincom. 

Uvádza, že niektoré školy zareagovali na tento problém tak, že umožňujú ukrajinských deťom zotrvať na internátoch aj počas víkendov. „Niektoré školy sa dohodli a striedajú sa pri poskytovaní ubytovania cez víkendy. Žiadne dieťa nemôže tráviť víkendy a prázdniny vo vlakoch," vraví Mittelmannová s dôvetkom, že je to v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovenskej republike vyplývajú z Dohovoru o právach dieťaťa. 

Upozorňuje tiež na to, že viaceré slovenské zákony nepočítajú so špecifickým postavením detí cudzincov, keďže napríklad takíto neplnoletí s tolerovaným pobytom nemajú prístup k dočasnému útočisku, k zdravotnej starostlivosti ani k vzdelaniu, ak za nich nemá kto podať žiadosť.

Mittelmannová hovorí, že pri ukrajinských deťoch (ak majú 16 rokov), ktoré nie sú so svojimi rodičmi, sa pri vstupe na Slovensko postupuje odlišne ako pri iných cudzineckých deťoch, ktoré sú automaticky umiestňované do Centier pre deti a rodiny. 

V praxi to však podľa programovej riaditeľky spôsobuje problémy, že neexistuje oprávnená osoba, ktorá by za dieťa podala žiadosť o dočasné útočisko, ktoré by v časoch zavretých internátov potrebovali.

„Deti prídu na Slovensku ako ,bezvízoví cudzinci', pretože na obdobie 90 dní nepotrebujú víza alebo povolenie na pobyt," spresňuje a dodáva, že po 90 dňoch by si však študenti mali legalizovať pobyt a pre túto skupinu cudzincov je dostupná práve ochrana v podobe dočasného útočiska. 

O dočasné útočisko však môže požiadať len rodič dieťaťa alebo súdom ustanovený opatrovník. Ako vysvetľuje Mittelmannová, s dočasným útočiskom sú potom spojené aj rôzne práva, najmä prístup k zdravotnej starostlivosti, k ubytovaniu a podobne. 

„Agentúry, ktoré podnikajú v oblasti poskytovania vzdelávania ukrajinským deťom na Slovensku by mali byť zodpovedné nielen za poskytovanie ubytovania deťom, ale aj za zabezpečenie ich pobytu na Slovensku (na dočasnom útočisku sa udeľuje tolerovaný pobyt)," vraví programová riaditeľka. 

Štát by sa podľa nej mohol viac zaujímať ako tieto agentúry fungujú a legislatívne nastaviť právny rámec tak, že by sa viac prihliadalo na to, čo je v najlepšom záujme ukrajinských detí. 

Ministerstvo školstva problém eviduje

S otázkou prespávajúcich ukrajinských neplnoletých žiakov sa Štandard obrátil aj na rezort školstva. Podľa slov kompetentných z odboru komunikácie a marketingu vyplýva, že intenzívne v týchto otázkach komunikujú s komisárom pre deti a riešia otázky v súčinnosti.

Reflektujú teda aj túto požiadavku. „Zmeny sú zapracované v rámci aktuálnej novely školského zákona, ktorá rieši aj problematiku stredoškolských internátov," uvádza ministerstvo.

Podľa nich v novele zákona ide o zmenu pre cudzincov a odídencov, ktorí sú na Slovensku bez rodičov alebo nemajú v Slovenskej republike trvalý pobyt, aby mohli byť na internátoch aj počas víkendov, sviatkov či počas školských prázdnin. 

„Predpokladaná účinnosť novely školského zákona je od 1. januára 2026," dodáva rezort školstva spresnenie k ustanoveniu týkajúcich sa internátov, ktoré budú v novele pod bodom 243. 

Mladí Ukrajinci si tak na zmeny vo všetkých internátoch, ktoré by pre nich boli dostupné aj počas prázdnin, sviatkov či víkendov budú musieť počkať od nového roka. 

„Zároveň je potrebné spresniť, že toto ustanovenie sa netýka výslovne ukrajinských žiakov, ale bez ohľadu na štátne občianstvo je zamerané na neplnoletých cudzincov, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu," dodáva rezort.