Trump po egyptskom mierovom samite: Dosiahli sme nemožné, ostatné pôjde ľahšie

Donald Trump počas nedeľňajšej cesty do Izraela vyhlásil, že vojna v Gaze sa skončila a región sa začína „normalizovať“. Prímerie medzi Izraelom a Hamasom platí od uplynulého piatka od 11.00 SELČ. Sprostredkovateľmi dohody sú okrem USA aj Egypt, Katar a Turecko.

Kľúčovým momentom bolo očakávané prepustenie rukojemníkov do 11.00 SELČ v pondelok. Izrael očakával prepustenie 20 živých rukojemníkov, ktorých menný zoznam zverejnil Hamas a odovzdanie tiel ďalších 28. Všetkých živých pritom prijali pred vypršaním termínu, oznámila izraelská armáda približne o 10.44 h SELČ.

Izraelská strana zas uvoľní 250 palestínskych väzňov, medzi ktorými však nie sú vysokopostavení členovia Hamasu. Izrael má navyše vydať 1 700 Palestínčanov spolu s telami 360 militantov. Krátko po prepustení Izraelčanov prepustili 154 Palestínčanov.

Červený kríž v pondelok ráno oznámil, že v Pásme Gazy začal operáciu na prevzatie preživších izraelských rukojemníkov. Tých má odviezť k izraelským bezpečnostným zložkám, ktoré ich prevezú do Izraela. Tam sa stretnú s rodinami a letecky ich transportujú do nemocníc v centrálnej časti krajiny.

Pol hodiny pred vypršaním termínu stihli palestínski militanti odovzdať sedem živých rukojemníkov, povedal pre agentúru Reuters zdroj oboznámený s výmenou.

Podvečer agentúry informovali, že prezident Donald Trump spoločne s predstaviteľmi Egypta, Turecka a Kataru v pondelok v egyptskom meste Šarm aš-Šajch podpísali dohodu o prímerí v Pásme Gazy.

Ako prvá tento dokument podpísala americká hlava štátu, následne aj predstavitelia štátov, ktoré boli sprostredkovateľmi rokovaní medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Za Egypt tento dokument podpísal prezident Abdal Fattáh Sísí, za Katar premiér Muhammad bin Abdarrahmán Ál Sání a za Turecko prezident Recep Tayyip Erdogan.

Po podpise Trump vyhlásil: „Trvalo to 3000 rokov, veríte tomu? Ale vydrží to!“ Na tlačovej konferencii povedal, že toto je „deň, o ktorý sa ľudia v celom regióne i na celom svete snažili, dúfali a modlili sa“.

Nový začiatok

Premiér Izraela Benjamin Netanjahu hovoril o „novom začiatku“. „Pondelok je začiatok novej cesty. Cesty budovania, cesty uzdravovania a dúfam, že aj cesty spájania sŕdc,“ vyhlásil.

Palestínčania sa už začínajú vracať do svojich domovov, hoci ich vítajú len trosky a rozsiahla deštrukcia. Obyvatelia Gazy opisujú skazu ako šokujúcu, záchranári upozorňujú na prítomnosť nevybuchnutej munície.

Izraelský minister obrany Jisrael Katz už avizoval, že po návrate rukojemníkov sa armáda sústredí na likvidáciu tunelov Hamasu. Netanjahu vyhlásil, že izraelská vojenská kampaň sa ešte neskončila, a varoval pred nešpecifikovanými „zásadnými bezpečnostnými výzvami“, ktorým bude musieť Izrael v blízkej budúcnosti čeliť.

Izraelská vláda zatiaľ odhlasovala iba schválenie „prvej fázy“ Trumpovho plánu, ale nie ukončenie vojny ako takej. Trump však v nedeľu na palube Air Force One trval na tom, že vojna v Gaze je minulosťou.

Vysídlení Palestínčania čelia humanitárnej kríze. Odhaduje sa, že na dočasné ubytovanie 1,5 milióna vysídlených obyvateľov Gazy bude potrebných 300-tisíc stanov.

Trump sa plánuje prihovoriť v pondelok v izraelskom parlamente Knesset a následne sa zúčastní na samite svetových lídrov v Egypte. Ten by mal načrtnúť ďalší postup k mieru. Izrael ani Hamas nemali mať na stretnutí svojich zástupcov, ale prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás sa na ňom zúčastní.

Neskôr v priebehu dňa potvrdili televízia Kann News a egyptská prezidentská kancelária účasť premiéra Netanjahua na samite v letovisku Šarm aš-Šajch. Do pár hodín Netanjahuova kancelária tieto informácie zase odmietla.

Hamas súhlasil s odzbrojením, povedal Trump pred vystúpením v Knesete. Na novinársku otázku, či sa podľa neho vojna skončila, odpovedal „áno“. „Je to skvelý deň, je to nový začiatok,“ doplnil s nádejou.

Šéf Bieleho domu odmietol reagovať na otázku ohľadom takzvanej Riviéry Blízkeho východu, ktorú mal navrhnúť ešte vo februári. „O gazskej riviére neviem, ale máte tu ľudí, o ktorých sa najprv musíme postarať,“ odpovedal s upozornením na humanitárny rozmer dohodnutého prímeria.

Prezident USA po prvý raz v izraelskom parlamente

„Pre porovnanie sa musíme vrátiť dva a pol tisíca rokov do minulosti, ku Kýrovi Veľkému,“ povedal Trumpovi pred vystúpením v Knesete jeho predseda Amir Ohana, ktorý sa podobne ako niekoľko bilbordov v Jeruzaleme odvolávalo na perzského vládcu, ktorý oslobodil Izraelitov z babylonského zajatia.

Here’s a picture of Donald Trump being praised as Cyrus the Great, which is significant, because he was also compared to Cyrus on the Trump Temple Coin I talked about years ago.

For context, Cyrus was the Persian king, a Gentile ruler who defeated Israel’s enemies, freed them… pic.twitter.com/cq6xdv0IW2

— Donnie Discerned (@DonnieDarkened) October 10, 2025

Ďalšie bilbordy sa odvolávali na nedávne odovzdávanie Nobelovej ceny za mier a hlásali, že „pre Izrael ste víťazom, pán prezident“. S motívom mieru pracoval aj Netanjahu, ktorý mu pár hodín pred vystúpením v Knesete odovzdal sošku zlatej holubice.

Israeli PM Netanyahu gave President Trump a golden dove.

Follow: @AFpost pic.twitter.com/6g5xCdiKiJ

— AF Post (@AFpost) October 13, 2025

Reuters tiež zverejnil niekoľko úryvkov z chystaného prejavu amerického prezidenta. „Toto je historický začiatok nového Blízkeho východu. Je to neuveriteľný triumf pre Izrael a svet,“ citovala britská agentúra.

„Izrael vyhral všetko, čo sa dá získať silou zbraní. Teraz je čas premeniť tieto víťazstvá nad teroristami na bojisku na definitívnu cenu mieru a prosperity pre celý Blízky východ,“ pokračuje dokument.

Protiizraelský sentiment „od Gazy po Irán“ podľa Trumpovho prejavu „prinášajú len utrpenie, bolesť a neúspech“. Namiesto pestovania tejto „nenávisti“ sa Gazania musia „sústrediť na obnovenie základov stability, bezpečnosti, dôstojnosti a hospodárskeho rozvoja“.

„Dokonca aj Iránu, ktorého režim spôsobil toľko smrti na Blízkom východe, je ruka priateľstva a spolupráce vždy nastavená,“ obracia sa Trump na strategického protivníka židovského štátu.

Netanjahu pripomenul, že to bol práve Trump, ktorý ešte v prvom funkčnom období uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a presunul tam americkú ambasádu. Poďakoval mu za zastrešovanie Abrahámskych dohôd, no tiež za odstúpenie od jadrovej dohody s Iránom.

Netanjahu dodal, že Izrael nominoval Trumpa na Nobelovu cenu za mier a túto nomináciu predkladá aj na ďalší rok – za rok 2025 ju totiž získala líderka venezuelskej opozície María Corina Machadová.

Izraelský premiér nominoval šéfa Bieleho domu aj na Cenu Izraela, najvyššie štátne vyznamenanie. Citoval aj z biblickej Knihy Kazateľ, konkrétne pasáž „čas na vojnu, čas na mier“ napasoval na súčasnosť. „Posledné dva roky boli časom vojny. Dnes sa, dúfajme, začína čas mieru,“ uzavrel.

Trump vystúpil na pódium, obratom však za rečnícky pult pozval lídra opozície a bývalého premiéra Jaira Lapida. Vedenie parlamentu tak buduje imidž jednoty izraelského národa na pozadí návratu rukojemníkov, ktorý figuroval ako hlavná príčina izraelskej vojny v Gaze.

„Pravda je, že ste boli manipulovaní kampaňou za peniaze teroristov. A teraz máte čas a priestor uvedomiť si, že tu nebola žiadna genocída,“ vyhlásil expremiér a šéf najsilnejšej opozičnej strany. Pokračoval tým, že Izrael „bol nútený viesť vojnu v najnáročnejších podmienkach, aké si viete predstaviť“, a práve Hamas „používal deti ako živé štíty“.

Vychválil všetkých, Irán pozval k stolu

Trump spočiatku poďakoval „mužovi, ktorý sa najviac zaslúžil o mier na Blízkom východe – Benjaminovi Netanjahuovi“, a tiež svojmu osobitnému vyslancovi pre tento región Steveovi Witkoffovi. Ocenil jeho mimoriadne vyjednávacie schopnosti, vďaka ktorým „sa vie dohodnúť so všetkými“. „Z nejakého dôvodu všetci milujú Stevea,“ dodal za búrlivého potlesku.

Počas Trumpovho prejavu začal vykrikovať jeden z opozičných poslancov, na čo predseda vydal povel „vyviesť poslanca Ofera Cassifa“, člena radikálne ľavicovej strany Hadaš.

Prezident nešetril ani pochvalami na svojho zaťa Jareda Kushnera, ktorý ako exporadca pre zahraničnú politiku vypracoval podklady pre Abrahámske dohody, a svojho ministra zahraničia Marca Rubia, „ktorý nepochybne vstúpi do histórie ako najlepší minister zahraničia, aký kedy bol“.

Vyzdvihol aj ministra vojny Petea Hegsetha, a pripomenul zmenu názvu ministerstva obrany, ktorá údajne zabezpečila, že „sme zastavili už osem vojen – len včera som hovoril o siedmich vojnách, ale pridám tam aj túto, lebo rukojemníci sú späť“.

„Izraelskému ľudu odkazujem, že Amerika sa k vám pripája v dvoch večných sľuboch – Nikdy nezabudneme a Nikdy viac,“ vyhlásil Trump.

Republikán vyzdvihol aj operáciu Polnočné kladivo – bombardovaciu kampaň proti iránskym jadrovým zariadeniam. „Človeče, to je názov,“ poznamenal hrdo. Pochválil sa za to, že odstúpil od dohody, ktorá zabezpečovala obohacovanie uránu v Iráne.

Na ostatných izraelských bojiskách ocenil najmä libanonského prezidenta Josepha Awna, ktorý „rozkladá prítomnosť Hizballáhu“, ktorého „dýka“ už neohrozuje židovský štát.

„Svet opäť miluje Izrael,“ vyhlásil americký prezident. Ironicky tiež pripomenul svojho predchodcu Baracka Obamu, za ktorého vlády „sa to mierne otočilo“. Vlády Obamu a Joea Bidena sa podľa Trumpa vyznačovali „nenávisťou voči Izraelu“.

Niekoľko európskych štátov v reakcii na útočné operácie Izraela v Gaze uznalo v septembri palestínsku štátnosť.

Židovský štát je podľa Trumpa fascinujúci. „Keď sa pozriete nie na mapu sveta, ale len na mapu Blízkeho východu, je tam drobučký bod. A vy ste s ním urobili úžasné veci,“ povedal.

Uznal tiež zapojenie arabských a islamských štátov, ktoré prisľúbili mierovú rekonštrukciu Pásma Gazy. „Nemôžem ich ešte menovať, ale jedným z nich je samozrejme Egypt,“ priznal.

Denník Washington Post zrejme pozná aj ďalšie štáty, len v sobotu totiž zverejnil zoznam islamských štátov, ktoré navýšili svoju spoluprácu s Izraeloom aj počas vojny v Gaze. Práve o tieto štáty sa má údajne opierať koalícia, ktorá bude podľa Trumpovho plánu strážiť prímerie v enkláve.

Okrem samotného Izraela a Egypta ide o Jordánsko, Saudskú Arábiu, Emiráty, Katar a Bahrajn. Dokumenty Centrálneho velenia ozbrojených síl USA (CENTCOM) poukazujú aj na Kuvajt a Omán ako „potenciálnych partnerov“, ktorých informovali o všetkých konkrétnostiach spoločného postupu.

„Príbeh o neústupnom odhodlaní Izraela a jeho víťazstvách od 7. októbra by mal byť dôkazom pre celý svet, že tí, ktorí sa snažia zničiť tento národ, sú odsúdení na trpké zlyhanie. Štát Izrael je silný a bude žiť a prosperovať navždy,“ vyhlásil.

„Toto mesto a tento národ sú dôkazmi, že mier a prosperita v tomto regióne máme skutočne na dosah,“ poznamenal.

Mierová rada

Ešte v nedeľu vyjadril Trump pochybnosti, či je Tony Blair - bývalý predseda vlády Spojeného kráľovstva - vhodným kandidátom na účasť v novej „Mierovej rade“, ktorá má dohliadať na budúcu správu Gazy. Aj keď uviedol, že Blaira „mal vždy rád“, dodal, že si chce overiť, či ho budú akceptovať všetci zúčastnení.

Blairovo možné vymenovanie za člena rady v mierovom pláne pre Gazu vyvolalo vlnu kritiky medzi palestínskymi lídrami, najmä pre jeho kontroverznú úlohu v invázii do Iraku v roku 2003.

Militanti Hamasu na domácej scéne nezaháľali a verejne popravili niekoľko predstaviteľov gazských klanov a lojalistov hnutia Fatah, ktoré vládne v Predjordánsku. Od piatka podľa palestínskeho zdroja zabili najmenej 32 ľudí a 24 ďalších zatkli.

V posledných mesiacoch však rastie odpor aj domáceho obyvateľstva, pričom ich zameranie sa rozprestiera od „proizraelských“ Ľudových síl až po rodinné klany, ktoré prisahali vernosť teroristickej organizácii Islamský štát.

Podľa zatiaľ nepotvrdených správ sa Hamas zameral na prominentný klan Dogmušovcov, ktorý aj napriek oficiálne totalitnej vláde militantov drží v rukách veľkú moc. Na platforme Telegram sa objavili aj videozábery z prestreliek či podpálenia domov klanu.

Kmeňové milície mesta Gaza preto reagovali a vyzvali svojich protivníkov za Hamasu, aby „okamžite ukončili tento stav bezpečnostného chaosu“.

Kontroverzia na záver

Trump porozprával aj príhodu o presunutí veľvyslanectva USA do Jeruzalema. Viacerí prezidenti pred ním sa o to údajne snažili, no až súčasný prezident k tomuto kroku pristúpil – ešte v roku 2019. „Nie je to tak, Miriam?“ obrátil sa na jednu z najväčších donoriek Republikánskej strany Miriam Adelsonovú.

Ona a jej (dnes zosnulý) manžel Sheldon Adelson boli jednými z najdôležitejších lobistov za prenesenie ambasády na miesto vtedajšieho generálneho konzulátu, čo Trump v prejave otvorene priznal.

„Myslím si, že absolvovali viac ciest do Bieleho domu než ktokoľvek iný,“ pokračoval s tým, že vdova „má v banke 60 miliárd dolárov – a miluje Izrael“. Ako pokračoval, manželia ho presvedčili aj k uznaniu izraelskej anexie sýrskych Golanských výšin.

„Skutočne miluje túto krajinu. Asi ju týmto dostanem do problémov, ale raz som sa jej spýtal: ‚Takže, Miriam, viem, že miluješ Izrael. Ktorú krajinu máš radšej, Spojené štáty alebo Izrael?‘ A ona odmietla odpovedať – a to môže znamenať Izrael,“ zakončil so smiechom.

Frázou „asi ju dostanem do problémov“ sa Trump nepriamo priznal, že pozná rozšírený antisemitský naratív o dvojitej lojalite amerických Židov. Jeho prvými proponentmi boli známi antisemiti z medzivojnového obdobia ako Charles Lindbergh či Henry Ford. Zrejme preto bolo len málo poslancov, ktorí sa na tejto príhode zasmiali spolu s Trumpom.

(biely dom, reuters, tasr, max, sab)