Čo je za Ficovou snahou odložiť voľby v obciach a župách

Snahy hýbať s volebným cyklom prišli od SNS pred par mesiacmi. Strana Andreja Danka navrhovala, aby ľudia chodili k urnám každých šesť rokov. Zmena sa mala dotknúť volieb starostov, primátorov, županov a poslancov obecných, mestských a župných zastupiteľstiev.

Takýto krok si vyžadoval úpravu ústavy. Dankova strana dôvodila tým, že realizácia rozvojových a investičných projektov často presahuje rozsah jedného štvorročného volebného obdobia. Argumentovala, že náklady na voľby do orgánov územnej samosprávy tvoria nemalú položku v rozpočte verejnej správy, pričom zníženie ich frekvencie prinesie finančné úspory a efektívnejšie využitie personálnych a materiálnych kapacít. Parlament však v júni zámer SNS odmietol.

Koncom leta sa obnovili koaličné debaty o posune volebného obdobia v samospráve o jeden rok. Cez víkend premiér Robert Fico na sneme Smeru vyhlásil, že miestne a regionálne voľby by sa mohli konať v roku 2027. Pôvodne sú plánované na október 2026.

„Pre celé Slovensko by bolo najlepšie, keby sme predĺžili štvorročný mandát, ktorí dnes majú primátori, starostovia župani tak, aby sa regionálne a miestne  voľby konali až v roku 2027,“ povedal v prejave Fico. Parlamentné voľby by mali byť v riadnom termíne koncom septembra 2027.

„Je to praktickejšie, pretože komunálne voľby by mali zohľadňovať aj to, čo sa udeje v septembri 2027 v parlamentných voľbách. Je to dôležitá vec, viem, že je z toho opozícia veľmi nervózna,“ tvrdil premiér. Podľa neho starostovia s posunom volieb zväčša súhlasia, keď sa o tom s nimi rozprávajú na výjazdových rokovaniach vlády.

Súlad vlády, krajov a obcí?

Šéf zboru poradcov premiéra Erik Kaliňák Štandardu povedal, že požiadavka na predĺženie funkčného obdobia prichádza od starostov. Podľa neho má zámer premiéra aj pomerne veľa dôvodov či už ekonomických alebo politických.

Župné a komunálne voľby by sa  mali udiať zhruba mesiac po parlamentných voľbách. Podľa Erika Kaliňáka by sa tak mohol dosiahnuť „synchrón“ medzi vládnou mocou a zástupcami miest a krajov.

„Najbližšie mesiace budeme viesť debaty s partnermi, či k takému niečomu pristúpiť alebo nie,“ podotkol Kaliňák.

Premiérov návrh by mohol mať aj iné vysvetlenie. Za dva roky môže byť pozícia vládnych strán výhodnejšia ako v jeseni v roku 2026, kedy by mohli dosiahnuť horšie volebné výsledky z dôvodu vládnych konsolidačných opatrení, ktoré sa v danom roku prejavia. „Netvrdil by som to. Budúci rok bude šetrenie na strane štátu, neprichádzame s novými dňami,“ namietal poradca Kaliňák.

Kraje sú skôr proti

Väčšina samosprávnych krajov nesúhlasí s návrhom premiéra Fica na odloženie komunálnych a regionálnych volieb. Takýto krok podľa nich zasahuje do demokratických princípov a pravidiel právneho štátu.

„Mandát starostov, primátorov a županov, ako aj poslancov zastupiteľstiev je výsledkom slobodnej vôle občanov. Jeho predĺženie bez priameho mandátu voličov by znamenalo spochybnenie ústavných základov demokracie,“ uviedlo združenie krajov SK8. Pokiaľ ide o Združenie miest a obcí Slovenska, konečné stavisko zatiaľ nepovedalo.

Opäť zmena ústavy

Návrh premiéra je problematický v tom, že by zasiahol do existujúceho volebného obdobia, ktoré je štvorročné. Rovnako by bolo potrebnú novelizovať ústavu. Tá totiž počíta so štvorročným cyklom pre starostov, primátorov a županov ako aj poslancov zastupiteľstiev. Za návrh by muselo hlasovať aspoň 90 poslancov národnej rady. Koalícia má dohromady len 79 zákonodarcov. Bez hlasov opozície ústavný zákon nemá šancu.

V roku 2017 sa už raz menila ústava. Jednorazovo sa predĺžilo nie existujúce, ale budúce funkčné obdobie na úrovni žúp. Cieľom bolo, aby sa v roku 2022 konali obecné a župné voľby v jednom termíne.

Hlas navrhuje 5-ročné obdobie, ale...

Koaličný Hlas navrhuje, aby sa zaviedlo päťročné funkčné obdobie pre starostov, primátorov i predsedov samosprávnych krajov, ale až od ďalšieho volebného obdobia. Takýto návrh by mohol získať aj podporu opozície, keďže na zmenu je potrebná ústavná väčšina.

Vyhlásil to predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Meniť systém teraz nemá podľa neho „racio“, keďže funkcionári v samosprávach boli zvolení na štyri roky.

„Prvý, kto otvoril tému päťročného volebného obdobia, sme boli my v strane Hlas,“ vyhlásil Raši s tým, že takáto požiadavka prišla už dávnejšie z terénu. „Ale na to, aby sme zvýšili volebné obdobie na päť rokov, potrebujeme súhlas aj mandát od tých, ktorých sa to týka. Sú to naše mestá, obce, kraje,“ doplnil.

Upozornil tiež, že v súčasnosti nemá návrh podporu, keďže opozícia ho odmietla. Potrebná je podľa neho i právna istota, že zmeny nebudú napadnuteľné, keďže občania zvolili starostov či šéfov krajov na štyri roky.

Hlas teda navrhuje, aby sa päťročné volebné obdobie po diskusii so samosprávami zaviedlo od budúceho volebného obdobia. „Vtedy bude istota, že to urobíme správne, vtedy si viem predstaviť, že získame aj podporu z opozičných strán, pretože potrebujeme ústavný zákon,“ zdôraznil Raši.

S KDH to nepôjde

Je zrejmé, že Smer nemôže počítať s KDH, s ktorým pred časom presadil ústavné zmeny v kultúrno-etických otázkach. Kresťanským demokratom prekáža, že by sa menili pravidlá počas hry. To znamená, že by sa o rok predlžoval  mandát starostom či županom počas prebiehajúceho funkčného obdobia.

„Takto sa to v parlamentnej demokracii nerobí. Takto sa to robí v totalite jednej strany,“ mienil člen predsedníctva KDH Ján Horecký s tým, že KDH návrh Smeru „stopercentne“ nepodporí.

Nesúhlasné stanovisko vyjadril aj predseda PS Michal Šimečka, podľa ktorého ide o pohŕdanie demokraciou a voličmi „Tu je nahromadená frustrácia, ktorú ja verím, že 17. novembra vieme vyjadriť spoločne, teda aj opozičné strany, ale aj občianska spoločnosť, aj samosprávy, aj všetci ďalší aktéri,“ povedal cez víkend v relácii Sobotné dialógy v STVR.