SNS chce šetriť. Navrhuje posielať ľudí k voľbám v obciach a krajoch raz za šesť rokov

Doteraz ľudia chodili voliť každé štyri roky. Po novom by to bolo každých šesť rokov. Zmena sa má týkať starostov obcí, primátorov miest, predsedov samosprávnych krajov a poslancov obecných, mestských a krajských zastupiteľstiev.  

Stabilnejšie plánovanie

SNS dôvodí, že realizácia rozvojov a investičných projektov často presahuje rozsah jedného štvorročného volebného obdobia. Vychádza preto z potreby posilnenia stability a kontinuity v územnej samospráve.

„Predĺžením funkčného obdobia sa znižuje periodicita volieb, zvyšuje sa predvídateľnosť výkonu samosprávnych kompetencií a vytvára sa stabilnejší rámec pre plánovanie a realizáciu rozhodovacích a rozvojových procesov v územnej samospráve,“ argumentujú poslanci SNS v dôvodovej správe k návrhu ústavného zákona.

Rozvojové projekty, infraštruktúrne investície, zmeny v územnom plánovaní či reformy v oblasti školstva a verejných služieb si podľa SNS vyžadujú dlhší čas na prípravu, schválenie, uskutočnenie a vyhodnotenie. „Vo viacerých prípadoch sa ukázalo, že práve krátkosť štvorročného volebného obdobia spôsobila zastavenie alebo zásadné prehodnotenie projektov v dôsledku zmien vo vedení obcí a samosprávnych krajov, čím došlo k neefektívnemu vynakladaniu verejných financií a neplneniu strategických cieľov rozvoja regiónov,“ tvrdia poslanci SNS.

Štyri roky aj pre amerického prezidenta

Prijatie takejto zmeny v ústave si vyžaduje minimálne 90 hlasov. Koalícia ich má len 79 a opozícia zatiaľ neavizovala, že by sa k návrhu SNS pridala.

Opozičný poslanec Ondrej Dostál (SaS) nepredpokladá, že strana návrh podporí. „Nie je na to žiadny vecný dôvod. Štvorročné volebné obdobie je zaužívané. Keď môže mať americký prezident štvorročné volebné obdobie a môže s tým fungovať, tak aj starostovia, primátori a zastupiteľstvá dokážu štyri roky normálne fungovať,“ vyjadril sa pre Štandard Dostál.

Podobný postoj majú aj v KDH. „Nemyslíme si, že je potrebné venovať pozornosť návrhom, ktoré predstavujú populistický výkrik do tmy. Nevidíme žiadne dôvody na to, aby sme obmedzovali možnosť ľudí rozhodovať o ich volených zástupcoch v pravidelných štvorročných intervaloch,“ povedal Štandardu podpredseda KDH Viliam Karas.

Ako je to v Európe

Z medzinárodného hľadiska nie je navrhovaná zmena ojedinelá. V niektorých krajinách EÚ je funkčné obdobie predstaviteľov samosprávnych orgánov dlhšie ako štyri roky.

„Napríklad vo Francúzsku sú primátori miest volení na šesť rokov. V Taliansku je funkčné obdobie regionálnych prezidentov päťročné a v niektorých nemeckých spolkových krajinách dosahuje aj sedem rokov,“ hovoria predkladatelia zákona. Podľa nich je teda predĺženie funkčného obdobia samosprávnych orgánov na Slovensku porovnateľné s inými krajinami a je plne legitímne.

Ušetria sa vraj peniaze

Jedným z argumentov SNS je úspora financií vynakladaných na organizáciu volieb. Strana poukazuje na efektívnejšie čerpanie peňazí z verejných zdrojov a fondov EÚ. Poznamenala, že náklady na voľbu do orgánov územnej samosprávy tvoria nemalú položku v rozpočte verejnej správy, pričom zníženie ich frekvencie prinesie finančné úspory a efektívnejšie využitie personálnych a materiálnych kapacít.

Okrem finančných úspor verejných výdavkov na organizáciu volieb SNS očakáva aj zníženie administratívneho zaťaženia miestnych úradov, ktoré sa musia každé štyri roky venovať volebným prípravám na úkor riadnych činností.

SNS konkrétne nevyčíslila, koľko peňazí by Slovensko týmto opatrením usporilo. Sekcia rozpočtovej politiky ministerstva financií len uviedla, že nemá k návrhu pripomienky.

Božik sa prihovára za päťročné obdobie

Predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a primátor Partizánskeho Jozef Božik povedal, že jeho osobný názor je, že volebné obdobie by mohlo byť päťročné. Noví predstavitelia samospráv by s päťročným mandátom nastupovali do funkcií vo voľbách v okrúhlom roku 2030.

„Nie je to však schválené, je to návrh v rámci dokumentu modernizácie verejnej správy, ktorý sme dali na diskusiu,“ vyjadril sa pre Štandard Božik.

Od niektorých kolegov počul aj názor, že súhlasia so šesťročným volebným obdobím. „Chápem, že SNS má svojich starostov a primátorov združených v ZMOS-e. Možno odtiaľ vychádza tá iniciatíva. Ako ZMOS sme však neprijali žiadne stanovisko,“ povedal Božik. Podľa neho je tiež pravdou, že čím je dlhšie volebné obdobie, tým viac projektov stihne samospráva uskutočniť.

Teraz platí, že voľby v obciach, mestách a krajoch sa konajú naraz v jednom termíne. Najbližšie sú plánované v jeseni 2026.

O návrhu SNS budú poslanci rokovať na aktuálnej schôdzi parlamentu. Spolu s ústavným zákonom je potrebné novelizovať aj zákon o obecnom zriadení. SNS presadzuje, aby sa šesťročný volebný cyklus použil vo voľbách vyhlásených po 1. januári 2026.