Prezidentská imunita umožňuje protiprávne zasahovať do volieb

Prezident Peter Pellegrini dostal od ministerstva vnútra pokutu vo výške 10-tisíc eur za porušenie zákona o volebnej kampani, spočívajúce v prijatí finančných prostriedkov na osobitný účet kandidáta po zákonnej lehote.

Ministerstvo pokutu udelilo za to, že strana Hlas-SD, ktorej Pellegrini predtým predsedal, poslala finančné prostriedky vo výške 250-tisíc eur na jeho transparentný účet až po oficiálnom ukončení prezidentskej kampane v roku 2024, teda po zákonnej lehote.

Z dodatočne zaslaných financií na prezidentskú kampaň Pellegrini hradil faktúry za prenájom lietadla, reklamu v televízii či volebné noviny.

Zákon o volebnej kampani zakazuje, aby politická strana po ukončení kampane vložila peniaze na účet kandidáta vo forme daru. V tomto smere sa vyjadrila aj riaditeľka odboru volieb, referenda a politických strán MV SR Eva Chmeľová, podľa ktorej si mohol Pellegrini „vložiť peniaze na účet iba sám, je to jediný spôsob. Prijímať dary po voľbách je neprípustné.“

Samotný Pellegrini vyhlásil, že išlo o „technickú chybu“ a ak porušil zákon, prijme pokutu. Pokutu zo strany ministerstva vnútra následne aj zaplatil.

Generálny prokurátor kritizuje nečinnosť aj nezákonnosť

Voči postupu ministerstva vnútra voči prezidentovi SR sa ohradil generálny prokurátor Maroš Žilinka a označil ho za nezákonný.

Generálny prokurátor oznámil podanie protestu prokurátora voči danému rozhodnutiu MV SR s návrhom zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako nezákonné. Žilinka tento postup odôvodnil tým, že nezákonnosť postupu ministerstva vnútra spočíva v samotnom stíhaní prezidenta Pellegriniho za správny delikt, hoci ten má imunitu. Stíhanie bude možné až po zániku výkonu tejto ústavnej funkcie.

V zmysle Ústavy SR totiž prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. Počas výkonu funkcie prezidenta teda nie je možné stíhať ho za správny delikt, no napriek tomu ministerstvo vnútra začalo konanie o správnom delikte a následne vydalo rozhodnutie o pokute.

Žilinka zároveň vyčítal ministerstvu vnútra aj to, že nezačalo administratívne konanie vo veci možného prekročenia prípustnej sumy nákladov na prezidentskú kampaň a nezabezpečilo všetky podklady, prichádzajúce do úvahy, spojené s výkonom kontroly dodržiavania zákonnosti pri financovaní prezidentskej volebnej kampane.

Generálny prokurátor uznal, že aj v tomto prípade by už v súčasnosti platila ústavná imunita pre prezidenta, no ministerstvo malo zabezpečiť potrebné podklady a začať preverovať potrebné skutočnosti ešte počas volebnej kampane, keď sa na Pellegriniho nevzťahovala prezidentská imunita.

Ministerstvo vnútra tak pochybilo hneď dvakrát. V prvom prípade, keď udelilo pokutu prezidentovi, hoci ten má imunitu, a v druhom prípade, že nezačalo konanie ešte v čase, keď existovali podozrenia z prekročenia finančných limitov v kampani.

Vzhľadom na ústavné postavenie prezidenta je viac než pravdepodobné, minimálne v prvom prípade, že protest prokurátora bude úspešný a štát bude musieť Petrovi Pellegrinimu zaplatenú pokutu vrátiť.

Slabina prezidentského volebného systému

Tento právny spor, okrem pochybného výkladu práva zo strany ministerstva vnútra, verejnosti ukázal aj závažnú slabinu prezidentského volebného systému.

Ústava SR priznáva prezidentovi procesnú imunitu voči všetkým formám protiprávneho správania s výnimkou vlastizrady a úmyselného porušenia Ústavy SR. Termín „stíhať“ zahŕňa trestné stíhanie, disciplinárne konanie aj každé iné konanie.

Prezident SR sa môže dopustiť akéhokoľvek trestného činu, ale nemôže zaň znášať zodpovednosť s výnimkou vlastizrady. Počas výkonu funkcie prezidenta nemožno nikoho stíhať ani za trestné činy, ktorých sa dopustil pred nástupom do funkcie hlavy štátu. Nijaký orgán štátu nemá právomoc rozhodnúť o tom, že proti prezidentovi SR sa začne trestné stíhanie.

Toto privilégium však otvára dvere k nezákonnému konaniu kandidátov, ktorí sa môžu dostať do funkcie prezidenta aj vďaka volebným podvodom, korupcii alebo akémukoľvek inému nezákonnému konaniu a v prípade zvolenia neponesú zodpovednosť počas celého výkonu mandátu.

Ústavná imunita má chrániť stabilitu výkonu prezidentskej funkcie, no nie legalizovať porušenia zákona.

Môžeš všetko, ak vyhráš voľby

Volebná súťaž sa má v právnom štáte riadiť rovnakými podmienkami pre všetkých kandidátov.

Ak jeden kandidát prekročí limity, použije cudzie zdroje alebo obíde pravidlá financovania a následne získa prezidentskú imunitu, je potrebné sa pýtať, či takáto úprava skutočne nenabáda na prekračovanie zákona.

Zákon o volebnej kampani a ústavná úprava prezidenta existujú oddelene, bez mechanizmu, ktorý by ich prepojil v prípade konfliktu a takáto právna medzera môže viesť k účelovému správaniu kandidátov.

Vedomie, že prípadné porušenia zákona po víťazstve nebudú postihnuteľné, môže viesť k motivácii riskovať vyššie výdavky, nelegálne dary alebo neskoré príspevky, a preto nemožno hovoriť o férovej kandidatúre.

V tomto smere je však potrebné zdôrazniť, že počas výkonu funkcie prezidenta premlčacie lehoty za podobné protiprávne skutky spočívajú, a preto je možné viesť konanie proti podozrivému po skončení prezidentskej funkcie.

Otázka možného vyvodenia zodpovednosti tak nemusí byť úplne stratená, no sporné je práve to, či by takýto človek, ktorý porušil počas volebnej kampane zákon, vôbec mal zastávať úrad, do ktorého sa dostal porušovaním zákona. Naruší sa tým množstvo zákonných princípov.

Nejde iba o upretie možného víťazstva inému kandidátovi, ktorý by voľby vyhral, nebyť nezákonného financovania druhej strany. Podstatné je aj to, že človek so sklonom kriviť zákon bude zastávať najvyššiu ústavnú funkciu v krajine. Počas svojej funkcie môže konať podobne a spôsobiť tak mnohé škody krajine.

Porovnanie s Kiskom

Slovenská republika už má smutné prvenstvo v tom, že jej prezident bol odsúdený za úmyselný trestný čin súvisiaci s volebnou kampaňou. Bývalý prezident Andrej Kiska bol právoplatne uznaný za vinného z daňového podvodu, pri ktorom si neoprávnene zahrnul náklady na volebnú kampaň do účtovníctva svojej firmy KTAG.

Krajský súd jednoznačne potvrdil, že tieto fakturované služby absolútne nesúviseli s predmetom podnikania firmy KTAG, čo vyplýva z obchodného registra aj zo spoločenskej zmluvy firmy, a pripomenul aj úmyselné konanie Kisku, ktorý bol na nezákonné praktiky upozornený zo strany daňového úradu.

Obhajcovia Andreja Kisku, Peter Kubina a Patrik Benčík, pred súdom skúšali použiť argument o premlčaní trestného stíhania, no sudca im pripomenul, že lehota priamo zo zákona neplynula.

Verejnosť aj dnes porovnáva skutky z volebnej kampane Pellegriniho a Kisku ako totožné v tom zmysle, že išlo o podvod. Momentálne možno konštatovať, že aj zodpovednosť súčasného prezidenta bude môcť byť vyvodená po tom, ako mu skončí mandát.

Porovnávať však oba skutky ako totožné by zrejme nebolo na mieste. Kiska účelovo fakturoval služby z prezidentskej kampane, aby sa vyhol plateniu daní. Okradol tak štát a bol odsúdený za daňový podvod, no nebolo mu dokázané žiadne porušenie zákona pri volebnej kampani.

Pellegrini sa sám priznal k tomu, že dodatočne prijal peniaze na kampaň. Ide teda o porušenie zákona o volebnej kampani.

Samotná suma však podľa Petra Pellegriniho nepresiahla zákonný limit, problém bol v netransparentnom „presúvaní“ peňazí. Tu možno hovoriť skutočne ešte o akejsi „technickej rovine“ celého problému, pretože peniaze prišli od jeho domovskej politickej strany. Aj pre menšiu spoločenskú závažnosť sú za tieto delikty ukladané pokuty.

Ak sa však preukáže, že súčasný prezident skutočne použil výrazne viac peňazí vo voľbách, ako zákon káže, a úmyselne to tajil, možno už hovoriť o podvodnom konaní, za ktoré by sa mal zodpovedať. V takom prípade by bolo potrebné zodpovedať otázky, či vyhral legitímne a nie pomocou nadmerne financovanej kampane, a či tieto peniaze nepochádzajú z čiernych zdrojov.

Základný problém celého prípadu je, že už druhý prezident je podozrivý z finančných machinácií pri voľbách. Prvý bol za to právoplatne odsúdený, druhý sa priznal k vine za správny delikt.

Dané správanie ukazuje, že v tomto štáte akoby platilo, že čím vyššiu funkciu kandidát získa, tým menej zodpovednosti za svoje skutky nesie. Môže si dokonca dovoliť aj protiprávne zásahy do volieb až na hranicu ich manipulácie – a ak ho za to niekedy dobehne zodpovednosť, potrvá to celé roky. Takýto stav totiž priamo vyplýva z Ústavy SR.

To samozrejme neznamená, že voľby manipuloval aj prezident Peter Pellegrini.

Podstatné však je, že ak by sa niektorý prezident k takémuto konaniu otvorene priznal, nemohol by byť zaň stíhaný. To len zvýrazňuje problém mimoriadne širokej prezidentskej imunity, obmedzenej možnosti vyvodzovať zodpovednosť a rizika, že kandidáti na prezidenta môžu konať mimo zákonného rámca bez bezprostredných následkov.

Dokonca sa im oplatí zvažovať, či sa pre výhru neoplatí ísť aj za hranu zákona.

Víťazstvo vo voľbách dosiahnuté protiprávnymi metódami nesmie zostať bez následkov – v právnom štáte by malo platiť práve naopak.