Majú sa krajiny východného krídla NATO v prípade príletu šáhidov čím brániť?

Spolupredseda poľskej opozičnej koalície Konfederácia Sławomir Mentzen (Nová nádej) krátko nato, ako v noci z 9. na 10. septembra narušilo vzdušný priestor Poľskej republiky 19 ruských dronov, napísal, že Poľsko premárnilo tri a pol roka a nijak sa na vojnu nepripravovalo. Proti šáhidom dokázalo nasadiť iba vlastné stíhačky F-16 a spojenecké F-35.

„Zostreľovanie dronov, ktoré stoja 10- až 30-tisíc dolárov, raketami za dva milióny dolárov, je jednoducho neudržateľné. Obzvlášť keď sa drony začnú objavovať v stovkách. Už včera sme potrebovali protidronové systémy, ktoré ponúknu rozumný pomer nákladov a účinku,“ dodal o deň neskôr.

V podobnom duchu sa vyjadril aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, podľa ktorého si členské štáty Aliancie nemôžu dovoliť míňať milióny na rakety a zneškodňovať nimi drony, ktoré stoja len zlomok tejto sumy.

Poľský námorný dôstojník v zálohe Maksymilian Dura pripomína, že Poľsko síce v roku 2023 kúpilo štyri SKYCtrl L – systémy protivzdušnej obrany (PVO) proti FPV dronom poľskej výroby –, no obrnená technika nie je pred dronmi nijako chránená. Ako sa ukázalo, podobne chýba obrana pred veľkými dronmi typu Šáhid.

Východný val

V máji 2024 poľský premiér Donald Tusk (Občianska platforma) ohlásil investície do „Východného štítu“ – najväčšej poľskej obrannej línie od roku 1945 v hodnote okolo 2,3 miliardy eur.

„Program Východný štít je súčasťou vytvorenia celostnej regionálnej obrannej infraštruktúry, budovanej v spolupráci s pobaltskými štátmi,“ oznámilo poľské ministerstvo obrany. Výstavba sa dotkne poľsko-bieloruskej a poľsko-ruskej hranice.

Hoci je súčasťou projektu aj „vytvorenie vhodnej infraštruktúry pre systémy boja proti dronom“, dokončenie obrannej línie je plánované až v roku 2028.

„Program Východný štít sa bude vzťahovať na takmer 700 kilometrov dlhý úsek hranice, z čoho 400 až 500 kilometrov bude zahŕňať rozvoj rôznych typov opevňovacej infraštruktúry rôzneho stupňa pokročilosti,“ povedal náčelník generálneho štábu poľskej armády generál Wiesław Kukuła.

Zatiaľ čo Fínsko opevňuje svoju hranicu už niekoľko rokov samostatne – najintenzívnejšie od vstupu do NATO po začatí ruskej invázie na Ukrajinu –, trojica pobaltských štátov buduje od roku 2024 na hranici s Bieloruskom a Ruskom Baltskú obrannú líniu vo vzájomnej spolupráci. Tú budú budovať zhruba jedno desaťročie.

Estónsko, Lotyšsko a Litva si uvedomujú, že v prípade odrezania pozemného spojenia so zvyškom Aliancie by sa dostali do neudržateľnej situácie, a dôraz pri príprave obrany preto kladú na zraniteľný Suwałský koridor, ktorého problematike sme sa už v Štandarde venovali.

Súčasťou obrannej línie budú stovky betónových bunkrov s plochou asi 35 štvorcových metrov, ktoré budú schopné ochrániť posádku pred priamymi zásahmi diel kalibru až 152 milimetrov, vojenské sklady techniky a materiálu, rady dračích zubov a ostnatého drôtu, desiatky kilometrov protitankových priekop či miesta na kladenie mín.

Nie je dron ako dron

Pri pôvodnom návrhu budovania protidronovej infraštruktúry Poľsko aj krajiny Pobaltia počítali iba s malými, operátorom v reálnom čase riadenými FPV dronmi (použitými napríklad počas operácie Pavučina), nie s veľkými dronmi typu Šáhid, ktoré sú odpaľované z rampy ako rakety.

V rámci protidronovej obrany sú tak v poľskom aj baltskom projekte zahrnuté iba betónové bunkre a protidronové siete, ktoré úspešne ochránia kritickú infraštruktúru pred útokom FPV dronu, no nemajú šancu ustáť zásah Šáhidu.

Niekoľko dní po prieniku dronov do Poľska štvorica krajín predložila EÚ návrh plánu na posilnenie bezpečnosti energetickej siete – začiatkom roka odpojenej od Ruska – v hodnote 382 miliónov eur. Zároveň požiadali Brusel, aby uhradil polovicu nákladov na tento projekt. Jeho stanovisko zatiaľ známe nie je.

Predstavitelia Poľských elektroenergetických sietí (PSE) zasa plánujú zriadenie vlastnej ozbrojenej bezpečnostnej jednotky s vrtuľníkmi. Tá by pomáhala chrániť inžinierske spojenie s Litvou vedúce cez Suwałský koridor.

Celý svetadiel

Rutte 15. októbra prezradil, že NATO a Európska únia pracujú na vytvorení spoločného múru proti dronom, ktorý má chrániť členské krajiny pred narušením ich vzdušného priestoru.

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová prišla s myšlienkou protidronovej obrany na východnej hranici Únie po prieniku ruských dronov do poľského vzdušného priestoru. Po novom však EK navrhuje rozšírenie protidronovej ochrany na celú Úniu.

Má ísť o sieť senzorov, systémov elektronického rušenia a obranných zbraní, ktoré by vytvorili prepojený obranný systém. Zároveň sa uvažuje o využití systému rojov malých dronov v súčinnosti s umelou inteligenciou, vyvinutého v rámci iniciatívy JATEC medzi NATO a Kyjevom.

Po septembrovom incidente v Poľsku spustilo NATO misiu Východná stráž (Eastern Sentry), ktorej cieľom je posilniť obranyschopnosť krajín na východnom krídle Aliancie.

V rámci tejto iniciatívy sa podarilo zmobilizovať stíhačky, námorné či prieskumné jednotky z viacerých členských štátov. Britský minister obrany John Healy zároveň 15. októbra oznámil, že britské stíhačky budú nad Poľskom hliadkovať až do konca tohto roka.

Otázkou však zostáva, kedy začne byť protidronový múr budovaný, kedy bude hotový a či Poľsko a pobaltské krajiny naň budú čakať alebo upravia vlastné obranné projekty tak, aby zahŕňali aj obranu pred šáhidmi.

Projekt protidronového múru totiž v súčasnej podobe kritizoval a v podstate odmietol nemecký kancelár Friedrich Merz aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, teda predstavitelia dvoch najsilnejších ekonomík EÚ a európskej časti NATO.