Do francúzskeho Národného zhromaždenia predložili dva návrhy na hlasovanie o nedôvere. Autormi jedného je krajná ľavica združená okolo hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI), druhý predložilo národno-konzervatívne Národné združenie (RN), a o oboch sa hlasovalo vo štvrtok.
Terčom týchto hlasovaní bol premiér Sébastien Lecornu. Toho vymenoval 9. septembra prezident Emmanuel Macron, na prvom zasadnutí vlády 6. októbra však exminister obrany zložil funkciu a spôsobil tak demisiu vlády 14 hodín po jej oficiálnom ustanovení.
Lecornu v nedeľu večer oznámil vytvorenie novej vlády. Šéfom diplomacie ostáva Jean-Noël Barrot, rezort obrany povedie Gérald Darmanin. Niektorí noví ministri tiež nemajú politickú minulosť.
Vláda prvé hlasovanie prežila, keďže nedôveru musí vysloviť najmenej 289 poslancov dolnej komory parlamentu. Za návrh však o 11.40 h SELČ hlasovalo len 217 poslancov, najmä z krajných strán politického spektra. Národné zhromaždenie má 577 poslancov, za nedôveru musí hlasovať nadpolovičná väčšina všetkých.
Naopak, hlasovanie o dôvere musí podporiť nadpolovičná väčšina prítomných poslancov, čo v poslednom období viedlo k pádu vlády Lecornuovho predchodcu Françoisa Bayroua.
Druhé hlasovanie o 12.10 h SELČ podporilo len 144 poslancov.
V snahe presvedčiť poslancov Socialistickej strany (PS) Lecornu v utorok súhlasil s pozastavením Macronovej dôchodkovej reformy. Tí avizovali, že hlasovanie o nedôvere nepodporia.
Ide však o prezidentský návrh, je preto otázne, či sa k reforme vláda vráti alebo Macronovi odmietne presadiť jeden z popredných bodov jeho agendy. Francúzske i svetové médiá reformu nazývali „Macronovým ekonomickým dedičstvom“.
Šéf Elyzejského paláca totiž chcel zvrátiť zníženie dôchodkového veku na 60 rokov, ktoré ešte v roku 1952 presadil socialistický prezident François Mitterand. Podľa Macronovej reformy by sa do roku 2030 zvýšil vek odchodu do penzie na 64 rokov.
Lecornu pritom reformu dôchodkového zákona prisľúbil už v novembri minulého roka. V stredu si tiež socialisti stanovili pre budúcoročný rozpočet podmienku – schváliť daň pre miliardárov.
Dohody medzi macronistami a socialistami sa preto stali terčom kritiky zo strany oboch koncov politického spektra, no aj gaullistických Republikánov. Ich podpredsedníčka Florence Portelliová pre rozhlas RTL vyhlásila, že by hlasovanie o nedôvere podporila.
„Verím, že dnes nám je predkladaný socialistický rozpočet, a ja nie som socialistka. Naši voliči od nás očakávajú, že budeme mať hodnoty,“ povedala.
Lecornu po prvej demisii ubezpečil francúzsku verejnosť, že rozpočet na tento rok schváli parlament „do 31. decembra“. Po udržaní vlády ho však čaká mimoriadne surové vyjednávanie s poslancami LFI, ktorých vedie „koordinátor“ Manuel Bompard, aj s lepenistami z RN.
(reuters, sab)