V čom sme my Slováci „majstri sveta“ a čo s tým robiť

V tom čase tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo Ježiš konal, a bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili: „Ján vstal z mŕtvych,“ iní: „Zjavil sa Eliáš,“ zasa iní: „Vstal z mŕtvych jeden z dávnych prorokov.“ A Herodes vravel: „Jána som dal ja sťať. Kto teda je ten, čo o ňom počúvam také veci?“ A chcel ho vidieť.

Keď sa apoštoli vrátili, porozprávali mu všetko, čo robili. On ich vzal so sebou a len s nimi odišiel na pusté miesto, ktoré je pri Betsaide. Keď to zástupy zvedeli, išli za ním. On ich prijal, hovoril im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali (Lk 9, 7 – 11).

„Mlčanie je takisto výpoveďou, nečinnosť je činom.“ Tak znie moja voľná parafráza výroku Dietricha Bonhoeffera, nemeckého protestantského teológa popraveného v koncentračnom tábore.

Ako kresťania, osobitne na Slovensku, sme trochu skeptickí voči každej forme aktivizmu. Pravdupovediac, väčšina z nás s kamennou tvárou sleduje všetkých tých odvážlivcov, ktorí sa odvážia postaviť s mikrofónom na námestie a vykrikovať niečo o Kristovi. Nám to nie je vlastné. My radšej ostávame doma v papučiach a povieme si: „Aj mlčanie je modlitba.“ Ale pozor: niekedy je to len výhovorka, ako sa vyhnúť tomu, že by sme naozaj museli otvoriť ústa.