Môžem ísť na spoveď, aj keď chýba ľútosť?

Na prvý pohľad sa môže zdať, že spoveď je len formálny úkon: človek niečo prizná, kňaz vysloví slová rozhrešenia a všetko je vybavené. No v skutočnosti je to omnoho hlbšie. Podľa Tradície a učenia svätého Tomáša Akvinského stojí spoveď na troch pilieroch zo strany kajúcnika: ľútosti, vyznaní hriechov a pokání. Tieto tri sa potom spájajú s rozhrešením od kňaza. Až keď sú prítomné všetky, sviatosť je platná.

Ľútosť znamená rozhodnutie odmietnuť hriech, nie iba prežívať pocit viny. Vyznanie je konkrétne pomenovanie toho, čo som urobil, a pokánie je úsilie napraviť dôsledky aspoň do tej miery, do akej je to možné. Ak však chýba prvý krok – ľútosť –, potom ani samotné slová rozhrešenia nemajú účinok. Spoveď nie je magický trik, ale vnútorné obrátenie.

Čo však je tá ľútosť?

V náboženskej reči často používame slová, ktoré znejú známo, ale málokedy ich skutočne premyslíme. Ľútosť je jedným z nich. Keby sme ju zredukovali iba na emocionálnu reakciu, mohli by sme ju zameniť s ľútosťou dieťaťa, ktoré plače len preto, že ho pristihli. Ale skutočná ľútosť je viac.

Múdre knihy hovoria, že ide o rozhodnutie vôle. Človek môže prežívať silný smútok, a predsa sa nechcieť zmeniť. A naopak, môže necítiť žiadnu zvláštnu emóciu, no vo vnútri sa rozhodnúť, že odmieta hriech a nechce ho opakovať. Podstata hriechu totiž spočíva vo vôli – v priestore, kde sa človek rozhoduje. Preto aj ľútosť musí byť aktom vôle, obrátením smeru, odklonom od zla.