Štát sa zadlžuje najrýchlejšie od covidu. Vláda bude musieť žiadať o dôveru, píše rozpočtová rada

Konsolidácia vo vyhláseniach, nie v praxi

Verejný dlh Slovenska dosiahol koncom roka 2024 úroveň 77,7 miliardy eur, teda 59,7 percenta HDP. Medziročne vzrástol o 8,8 miliardy eur – najviac od rokov pandémie. Deficit verejných financií sa zvýšil na 7,2 miliardy eur (5,5 percenta HDP).

Napriek vládnym prísľubom konsolidácie odborníci upozorňujú, že opatrenia majú prevažne formálny charakter a nedokážu zastaviť rast dlhu.

Vláda deklaruje zámer znížiť deficit do roku 2026 na 4,1 percenta HDP. Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) však bude skutočný výsledok menej priaznivý – približne 4,6 percenta HDP, teda okolo 6,5 miliardy eur.

Bez dodatočných opatrení by sa tak v rokoch 2027 až 2028 mohol deficit opäť priblížiť k hranici piatich percent.

Problémom tak zostáva vysoký štrukturálny deficit, ktorý sa aj po prijatí konsolidačných balíčkov drží okolo piatich percent HDP – výrazne nad úrovňou potrebnou na stabilizáciu dlhu. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa podľa rozpočtovej rady zlepšila len o 0,2 percenta HDP, teda približne o 250 miliónov eur.

„Opatrenia majú skôr deklaratívny než reálny charakter. Vláda často namiesto šetrenia pristupuje k zvyšovaniu daní a odvodov, čím síce posilňuje krátkodobé príjmy, no zhoršuje dlhodobú konkurencieschopnosť ekonomiky,“ upozorňuje Boháček.

Rozpočet neprináša skutočné úspory

Analytik ďalej konštatuje, že konsolidačný balík na roky 2026 – 2028 má mať hodnotu 2,3 miliardy eur (1,6 percenta HDP). V skutočnosti však podľa RRZ tvoria reálne úspory len približne polovicu sumy, zatiaľ čo zvyšok predstavujú účtovné presuny a dočasné efekty, napríklad nahradenie národných výdavkov eurofondmi.

Štruktúra konsolidácie je navyše nevyvážená: 40 percent predstavujú úspory vo výdavkoch, 30 percent zvýšenie daní a odvodov a zvyšných 30 percent legislatívne úpravy. Boháček pripomína, že „zvyšovanie daňového zaťaženia nie je dlhodobo udržateľné – priestor na rast daní z práce a spotreby je prakticky vyčerpaný“.

Rada tiež upozorňuje na zhoršujúcu sa transparentnosť rozpočtového procesu. Návrh rozpočtu na rok 2025 vznikal v rekordne krátkom čase, čo obmedzilo odbornú diskusiu aj kvalitu plánovania.

V rozpočte na rok 2026 RRZ identifikovala riziká v hodnote takmer jednej miliardy eur. Najväčšie predstavujú zvýšené výdavky na obranu (226 miliónov eur), deficitné hospodárenie samospráv (212 miliónov eur), rast nákladov v zdravotníctve (115 miliónov eur) a očakávaný výpadok daňových príjmov (429 miliónov eur).

Časť týchto rizík síce kompenzujú nižšie bežné výdavky a útlm energetických dotácií, celková bilancia však zostáva negatívna. Ak sa hospodársky rast spomalí, deficit môže byť opäť vyšší, než predpokladá vláda.

Svetlými bodmi sú ústup dotácií a nový fiškálny rámec

Medzi pozitívne faktory patrí podľa analytikov postupné znižovanie energetických kompenzácií, ktoré v predchádzajúcich rokoch významne zaťažili verejné financie. Tento efekt by mohol v roku 2025 znížiť deficit približne o pol percenta HDP.

Pozitívne hodnotenie si zasluhuje aj zavedenie nového fiškálneho rámca, ktorý zohľadňuje reformu európskeho Paktu stability a rastu. Mechanizmus výdavkových limitov by mohol priniesť väčšiu disciplínu, ak ho vláda bude dôsledne uplatňovať.

Slovensko má zároveň relatívne priaznivý profil splácania dlhu – vďaka dlhším splatnostiam a stabilnému úverovému ratingu. Rizikom však zostávajú rastúce úrokové náklady, ktoré by sa podľa odhadov mohli do roku 2029 zvýšiť o viac než miliardu eur ročne.

Fiškálna odvaha ako podmienka stability

Na stabilizáciu verejného dlhu by Slovensko muselo znížiť deficit približne na 2,5 percenta HDP, čo predstavuje konsolidáciu v rozsahu 2,5 až tri miliardy eur ročne. Podľa Boháčka by si to vyžadovalo zásadné štrukturálne reformy, ktoré rozložia bremeno medzi výdavkovú a príjmovú stranu rozpočtu a zvýšia efektívnosť sociálneho systému.

Ak sa však vláda bude spoliehať len na jednorazové opatrenia, krajina riskuje dlhšie obdobie stagnácie – so slabým rastom, rastúcimi úrokovými nákladmi a obmedzenou schopnosťou reagovať na budúce krízy.

„Ekonomický rast sám osebe už na stabilizáciu dlhu nestačí. Bez politickej odvahy a dôveryhodnej stratégie sa fiškálna rovnováha stane len formálnym cieľom, nie reálnou politikou,“ uzatvára Tomáš Boháček.

Najnovšie dáta z dielne Štatistického úradu SR zhrnula na svojom facebookovom profile aj rozpočtová rada. „Z pohľadu dlhovej brzdy sa potvrdilo, že dlh za rok 2024 sa nachádzal v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, pričom najprísnejšie sankcie začnú platiť od 22. novembra 2025," potvrdzuje inštitúcia.

V poznámke píše, že dlh je v najvyššom 5. pásme dlhovej brzdy podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a výnimka pre sankcie od tretieho pásma platí do 21. novembra 2025.

Dodáva, že následne bude kabinet povinný bezodkladne požiadať o vyslovenie dôvery v Národnej rade SR. Štandard v tejto súvislosti kontaktoval predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Jána Tótha, ktorý potvrdil, že po 22. novembri bude musieť kabinet podľa dostupných dát k spomínanému kroku pristúpiť.

Minister financií Ladislav Kamenický a vláda však predtým deklarovali snahu pripraviť a schváliť návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2026 až 2028, tak aby ho bolo možné schváliť v parlamente do 21. novembra 2025, keď ešte bude platiť 24-mesačná výnimka.

Rozpočet majú schvaľovať 21. októbra.

Štandard požiadal o stanovisko Úrad vlády SR aj ministerstvo financií.