Parlament schválil zákon roka, analytici však varujú pred prehnaným optimizmom

S očakávanou podporou z radov koaličných poslancov sa štátny rozpočet stáva realitou, a to i napriek kritike zo strany odbornej verejnosti. Prítomných bolo 145 poslancov, proti hlasovalo 66.

Pred hlasovaním bolo otázne, ako sa rozhodne Ján Ferenčák z Hlasu. Napokon však pre Štandard potvrdil, že je pripravený zákon podporiť.

Prezradil, že postoj zmenil po telefonickom rozhovore s ministrom Ladislavom Kamenickým (Smer), pričom od neho požadoval dôsledné dodržiavanie, respektíve kontrolu výdavkovej časti. Isté riziká však vidí aj v príjmovej časti.

„Ak sa ustrážia výdavky a nebude dostatočné plnenie príjmov, nebude nutná dodatočná konsolidácia,“ dodáva pre Štandard s tým, že ďalšia vlna konsolidácie by podľa neho bola pre ľudí zničujúca.

Pred hlasovaním dostali slovo jednotlivé kluby. Štefan Kišš z Progresívneho Slovenska skonštatoval, že ide o najhorší rozpočet v dejinách. „Nič nenasvedčuje tomu, že sa môžeme dostať z tej špirály, v ktorej sme,“ dodal s dôvetkom, že návrh strana nepodporí.

„Vláda Roberta Fica nedokáže ozdravovať verejné financie,“ doplnil Jozef Hajko, čo podľa neho dokazujú aj čísla. Spomenul aj hodnotenie zo strany Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.

Za zákon roka sa rozhodli nezahlasovať ani poslanci klubu Slovensko a Za ľudí. „Dlh ste neznížili ani o jeden jediný cent, práve naopak, rastie až do neba,“ skonštatoval Július Jakab z Hnutia Slovensko. Marián Viskupič (SaS) zase apeloval na koaličných poslancov, aby prehodnotili svoj postoj.

Upozornil na dosah, ktorý bude mať tento zákon nielen na obyvateľov, ale predovšetkým na podnikateľské subjekty na Slovensku a celú ekonomiku a dodal, že okrem zdražovania očakáva aj zníženie ratingov.

Konsolidácia verejných financií zabolí

Minister financií Ladislav Kamenický vraví, že Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré najrýchlejšie znižujú deficit verejných financií. Ten by mal v roku 2025 dosiahnuť 4,1 percenta HDP, čo je pokles oproti tohtoročným približne päť percent HDP.

„Zo všetkých pätnástich krajín, ktoré už zverejnili svoje rozpočtové plány, je Slovensko premiantom v konsolidácii. Takže reči opozície, že nekonsolidujeme, jednoducho nie sú pravda,“ zdôrazňuje.

Pondelkové štatistiky však ukazujú niečo iné. Štát sa totiž zadlžuje najrýchlejšie od covidu a napriek vládnym sľubom o konsolidácii verejných financií sa deficit prehlbuje. Analytici varujú, že bez zásadných a odvážnych krokov sa krajina môže ocitnúť v pasci stagnácie.

Dokonca sa kabinet potrebuje pripraviť na novembrové hlasovanie o dôvere. „Z pohľadu dlhovej brzdy sa potvrdilo, že dlh za rok 2024 sa nachádzal v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, pričom najprísnejšie sankcie začnú platiť od 22. novembra 2025. Následne bude vláda povinná bezodkladne požiadať o vyslovenie dôvery v Národnej rade SR,“ informuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Tá hodnotí vládny návrh rozpočtu podstatne zdržanlivejšie. Podľa nej je cieľ znížiť deficit na 4,1 percenta HDP príliš optimistický a pravdepodobnejší je výsledok okolo 4,6 percenta HDP, teda približne 6,5 miliardy eur. Reálne zníženie deficitu tak bude podľa nej len mierne.

Najväčšie riziká rada vidí v odhadoch daňových príjmov, ako aj vo výdavkoch na obranu, samosprávy a zdravotníctvo. Upozorňuje, že bez ďalších opatrení by mohol hrubý dlh v roku 2026 stúpnuť na 64,3 percenta HDP a do roku 2029 dokonca presiahnuť 70 percent HDP.

Na jeho stabilizáciu by teda bolo potrebné znížiť deficit približne na 2,5 percenta HDP.

Rada zároveň pripomína, že vláda neplní povinnosti vyplývajúce zo sankčného mechanizmu dlhovej brzdy, keďže v návrhu chýbajú konkrétne kroky na zníženie dlhu. Rada upozorňuje aj na absenciu rozpočtových plánov na roky 2027 a 2028.

Podľa analytikov návrh rozpočtu prispieva k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií len mierne – o 0,2 percenta HDP, čo predstavuje približne 250 miliónov eur. Dodatočné výdavky znižujú pozitívny efekt konsolidačných opatrení a slabší hospodársky rast môže spôsobiť, že sa finančná stabilita v najbližších rokoch nezlepší.

Minister Kamenický však napriek kritike zostáva optimistom. Zároveň verí, že snahu vlády o konsolidáciu pozitívne vyhodnotia aj ratingové agentúry.

Schválenie rozpočtu ukázalo spoluprácu v koalícii

Premiér Robert Fico na tlačovej konferencii po úspešnom hlasovaní otvoril vystúpenie obhajobou vládnej politiky a tvrdením, že schválenie rozpočtu potvrdzuje stabilitu koalície a „dobrú správu pre Slovenskú republiku“.

Zdôraznil, že vláda napriek nutnej konsolidácii zachovala sociálne opatrenia a garantovala trinásty dôchodok i energetickú pomoc.

Opozíciu ostro kritizoval, pričom varoval pred dôsledkami jej prípadného návratu k moci. „Prvé, čo urobí opozícia, ak sa dostane k moci, tak znížia dôchodky a zrušia trinásty dôchodok,“ vyhlásil.

Energetickú pomoc označil za „jeden zo základných pilierov sociálneho správania vlády“ a skritizoval postoj Európskej komisie k cenám energií. Podľa neho vláda robí všetko pre to, „aby sa Slovensko dostalo na správnu cestu vo vývoji verejných financií“.

Odmietol reči o hroziacom bankrote a vyzdvihol rast miezd, nízku nezamestnanosť a kontrolovanú infláciu. „Máme verejný dlh polovičný oproti Francúzsku a mzdy rastú rýchlejšie ako inflácia,“ doplnil predseda vlády.

Záver venoval poďakovaniu poslancom a apeloval na koaličných partnerov, aby sa sústredili na legislatívu napĺňajúcu program vlády.

Eštok označil rozpočet za dôkaz stability, Danko chválil štát

Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok je presvedčený, že alternatíva voči súčasnej koalícii neexistuje. Vo viacerých vyjadreniach sa priklonil na stranu premiéra. Konsolidáciu označil za nevyhnutnú reakciu na „rozvrat verejných financií“ po bývalých vládach.

Zdôraznil, že aj napriek úsporným opatreniam vláda dokázala ochrániť sociálne istoty a kľúčové výdavky. „Zachránili sme rodičovský príspevok, materské, dávky v hmotnej núdzi, obedy zadarmo aj vlaky zadarmo,“ skonštatoval.

Vyzdvihol zvýšenie financovania školstva a zdravotníctva, ako aj rast platov učiteľov a zdravotníkov. Podľa neho rozpočet napĺňa princípy sociálnej demokracie. „Túto vládu môžeme označiť za sociálnodemokratickú vládu, ktorá sa stará o ľudí,“ dodal.

Opozíciu obvinil, že v návrhoch „poskladaných z povestných lego kociek pána Ódora“ chcela práve sociálne výhody rušiť. Poďakoval všetkým 79 poslancom, ktorí rozpočet podporili. „Ľudia na Slovensku majú vládu, ktorá sa o nich stará,“ uzavrel svoj príhovor.

Šéf národniarov Andrej Danko zasa zdôraznil hodnotový a ideologický rozmer koaličnej jednoty. Vyzdvihol, že trojkoalícia stojí na sociálnych a národných princípoch. „Dnes je to hodnotový boj, boj o to, ako bude Slovensko ďalej vyzerať,“ dodal s tým, že pesimizmus a neustále kritiky Slovenska odmieta.

„Ako keby sme boli národom, ktorý všetko vidí zle. Pritom Slovensko je sociálny a stabilný štát,“ doplnil. Situáciu pritom porovnal so západnou Európou, kde podľa neho panuje „strach a chaos“, zatiaľ čo Slovensko je podľa neho bezpečné a ekonomicky stabilné.

Vyzdvihol investície do športu, infraštruktúry a nemocníc a podporil premiéra vo vystupovaní voči Bruselu.„Som hrdý, že žijem na Slovensku, a verím, že táto vláda vydrží celé štyri roky,“ doplnil Danko.

Rozpočet v číslach

Návrh štátneho rozpočtu na rok 2026 nadväzuje na pokračujúcu konsolidáciu verejných financií. Počíta s hotovostnými príjmami vo výške 27,8 miliardy eur a výdavkami 33,5 miliardy eur, čo znamená deficit takmer 5,8 miliardy eur.

Schodok verejnej správy by mal dosiahnuť 4,1 percenta HDP. Parlament zároveň schválil nové limity výdavkov na roky 2026 až 2028, pričom úspory sa sústreďujú najmä do oblasti verejnej správy, sociálnych dávok a samospráv.

Konsolidačné opatrenia v objeme 2,7 miliardy eur majú zlepšiť rozpočtové saldo najmä vďaka legislatívnym zmenám a efektívnejšiemu čerpaniu eurofondov. Ministerstvo financií očakáva, že deficit klesne pod tri percentá HDP do roku 2028, pričom verejný dlh by sa mal stabilizovať okolo úrovne 64 percent HDP.

Rozpočet na rok 2026 ukazuje, že vláda chce pokračovať v ozdravovaní verejných financií, no tempo zostáva skôr pozvoľné. Deficit nad štyrmi percentami HDP stále znamená tlak na dlh a obmedzený priestor pre nové výdavky.

Úspory sú rozložené naprieč rezortmi, čo zmierňuje sociálne dosahy, no škrty v zdravotníctve prinášajú riziká. Úspech konsolidácie bude závisieť najmä od výkonu ekonomiky a efektívneho využívania eurofondov.