Huliak chce kasína aj proti vôli samospráv. Štát sa mení na predajcu závislostí, reaguje KDH
Vláda minulý týždeň schválila novelu z dielne ministra cestovného ruchu a športu Rudolfa Huliaka (Strana vidieka).
Prvou veľkou zmenou je, že štátna lotériová spoločnosť Tipos bude môcť prevádzkovať hazardné hry, lotérie či stávky aj v zahraničí, ak jej to povoľujú zákony daného štátu. V takom prípade by mohla konkurovať zahraničným spoločnostiam a potenciálne zvýšiť výnosy pre štát.
Nová legislatíva umožní Tiposu prevziať licenciu na prevádzku kasína od iného prevádzkovateľa.
Zákon zároveň určuje, že kasíno s takto prevzatou licenciou musí sídliť v hoteli s recepciou a izbami vybavenými vlastným sociálnym zariadením. Inak ho musí prevádzkovateľ do roka presťahovať.
Novela upravuje predlžovanie platnosti licencií na prevádzkovanie hazardných hier. V bežných prípadoch sa zavádza opcia predĺžiť licenciu o pol roka, aby mal prevádzkovateľ viac času na splnenie podmienok alebo pokračovanie v činnosti.
Ak chce licenciu prevziať Tipos a schváli to Úrad pre reguláciu hazardných hier (ÚRHH), jej platnosť sa automaticky obnoví na celé nové obdobie šiestich rokov, bez ohľadu na to, koľko mala pôvodne trvať u predchádzajúceho prevádzkovateľa.
ÚRHH nebude môcť zabrániť šesťročnému predĺženiu, lebo bude skúmať len to, či sa kasíno nachádza v hoteli, ktorý spĺňa požadovaný štandard.
Podľa Huliaka zmeny prinesú v konzervatívnom odhade do štátneho rozpočtu 105 miliónov eur a „zabezpečia zodpovedné hranie“.
„Je to akoby štát založil vlastnú fabriku na cigarety alebo na alkohol – s argumentom, že keď už sa pije a fajčí, poďme na tom zarábať. Štát sa tak mení z regulátora na predajcu závislostí. Je to chorý prístup,“ oponoval zas podpredseda KDH Marián Čaučík.
Okrem toho novela zavádza nový správny poplatok vo výške 150-tisíc eur za udelenie súhlasu s prevzatím individuálnej licencie na prevádzkovanie kasína. Tým chce Huliak predísť špekulatívnym prevodom licencií.
Zároveň prináša možnosť hrať číselné lotérie aj na samoobslužných stávkových termináloch.
Zmeny majú nadobudnúť účinnosť 27. októbra 2025, ale niektoré časti zákona až od 1. januára 2026.
Bratislavské kasíno
Iniciatíva Zastavme hazard tvrdí, že vláda chce zachraňovať kasína, ktorých umiestnenie obce zakázali. O návrhu majú poslanci rozhodnúť v skrátenom legislatívnom konaní, lebo je šitý na mieru konkrétnym firmám.
„Táto zmena bude mať dosah na tri firmy, ktorých kasína sú v mestách s prijatým zákazom a ktorým budú končiť licencie k 31. októbru 2025 (Perix, s. r. o.), k 31. decembru 2028 (Casino Respect, s. r. o.) a k 30. júnu 2029 (Eurogold, s. r. o.). Zhodou okolností má byť novela zákona účinná od 27. októbra 2025, teda štyri dni pred uplynutím prvej licencie,“ hovorí Peter Beňa z iniciatívy Zastavme hazard.
Podľa jeho slov nie je známe, že by iný prevádzkovateľ chcel zatvoriť kasína a odovzdať svoju licenciu Tiposu.
Spoločnosť Perix prevádzkuje posledné bratislavské kamenné kasíno. Do konca tohto roka zaplatí na odvodoch 136 150 eur a budúci rok zaplatí odvod do štátneho rozpočtu vo výške 909 900 eur.
Anton Chromík z iniciatívy Zastavme hazard zdôrazňuje, že viac ako 240-tisíc obyvateľov hlavného mesta v dvoch petíciách odmietlo kasína a herne a od novembra sa mala ich vôľa konečne naplniť.
Minister po rokovaní vlády povedal, že má záujem o päť najväčších kasín na Slovensku. Nespresnil ich lokalitu.
Rešpektujte mestá
Iniciatíva upozorňuje, že už 209 miest zakázalo hazard a treba to rešpektovať. Ak chce štát viac peňazí z hazardu, mal by podľa Beňu zastaviť vydávanie nových licencií pre súkromné kasína a herne.
Po skončení platnosti by prevádzky ostali v rukách štátu a umiestnili by ich len tam, kde sa na tom dohodne lotériová spoločnosť s mestami. Presný počet kasín aj limit na počet herných automatov by určili všeobecne záväzné nariadenia.
„Súčasne by mal kamenný hazard skončiť vo všetkých obciach,“ tvrdí Beňa.
Štát prichádza o milióny eur
Minister Huliak však už v minulosti vyhlásil, že prísnejšie zakročenie proti kamenným prevádzkam nič nevyrieši, lebo gambleri sa presunú na nelegálne platformy.
Podľa prieskumu Inštitútu pre reguláciu hazardných hier až 296-tisíc obyvateľov uvádza skúsenosť s hraním na nelicencovaných weboch, kde na stávky minuli takmer 403 miliónov eur. Ďalších 300-tisíc ľudí nevie posúdiť, či weby boli nelegálne, a na stávky minuli približne 400 miliónov eur.
To znamená, že v nelegálnom hazardnom hraní sa ročne minie na stávky až 800 miliónov (konzervatívny odhad) a štát tým ročne môže prísť o 100 až 180 miliónov eur.
(est)