Európska únia našla svoj moderný ekvivalent stredovekých odpustkov. Tentoraz sa nepredávajú listiny z Ríma, ale „zelené odpustky“ z Bruselu – emisné kvóty.

Každá tona oxidu uhličitého má svoju cenu a kto ju vypustí, musí zaplatiť očistné. Hlavné línie emisných kvót obhajujú túto morálnu linku. Nejde však len o trestanie hriešnikov tým, že viac zaplatia, ale ide o výchovný prostriedok.

Vyšším poslaním je vychovávať priemysel a domácnosti k šetrnejšiemu správaniu. Pod touto maskou ušľachtilých záujmov sa však skrýva pragmatická realita. Emisná kvóta v skutočnosti nie je nič iné ako daň, ktorá má financovať fungovanie Európskej únie.

Emisné kvóty v skutočnosti prispejú k posilneniu moci Bruselu, ktorý získa nezávislé zdroje na svoje fungovanie. Nejde len o otázku fungovania, ale vďaka získaným peniazom bude EÚ financovať svoj plán premeny životného štýlu väčšiny Európanov pod zámienkou ekológie.