Arménsko na rázcestí. Jednou nohou v Bruseli, druhou v Moskve

Minister zahraničných vecí Arménska Ararat Mirzojan sa v rozhovore pre Deutsche Welle v druhej polovici októbra vyjadril, že jeho krajina čoskoro podá prihlášku do Európskej únie.

"Možno budúci mesiac, a možno budúci rok... Ako som však už povedal, je to naša oficiálna politika," povedal šéf rezortu diplomacie.

Šéfka diplomacie EU Kaja Kallasová ešte v júni tohto roku vysoko ocenila odhodlanie Arménska uskutočňovať demokratické reformy v krajine a vyhlásila, že EÚ je pripravená prehĺbiť partnerstvo s touto kaukazskou republikou „vo všetkých oblastiach“, vrátane bezpečnosti a obrany.

Arménsky premiér Nikola Pašinjan v júni minulého roka vyhlásil, že krajina opustí Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB) pod vedením Ruska. Zároveň obvinil členov vojenskej aliancie zo spolčenia sa proti jeho krajine počas konfliktu s Azerbajdžanom. 

Arménsko už vo februári 2024 pozastavilo svoje členstvo v OZKB, čo premiér odôvodnil tým, že aliancia Arménsko sklamala. O mesiac neskôr Pašinjan uviedol, že jeho krajina alianciu opustí, ak sa bezpečnostný blok nezaviaže, že bude uspokojivo podporovať bezpečnosť Arménska.

"Odídeme. Rozhodneme sa, kedy vystúpime… Nebojte sa, nevrátime sa," povedal v stredu Pašinjan.

Nie je to jednoznačné

Vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou sa zhoršili v septembri 2023, keď ruské mierové jednotky nezasiahli pri bleskovej ofenzíve Baku proti etnickým Arménom v Náhornom Karabachu.

Azerbajdžan po nej získal kontrolu nad arménskou enklávou, čo spôsobilo masový odchod asi 100-tisíc Arménov.

Počas ofenzívy, ktorá si vyžiadala približne 400 obetí, nasadil Azerbajdžan s tureckou podporou proti Arménom ťažké delostrelectvo, raketomety a drony.

Konflikt v tejto hornatej oblasti tlel a z času načas prerastal do horúcej fázy od konca 80. rokov. Náhorný Karabach sa tešil faktickej nezávislosti tri desaťročia, až kým Baku v roku 2023 nezískalo plnú kontrolu nad týmto územím.

Tú potvrdil mier dohodnutý v auguste 2025 z iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. K podpisu mierovej dohody však stále nedošlo.

Pašinjan obvinil najmenej dvoch nemenovaných členov vojenskej aliancie zo zjavného spolčenia sa s Azerbajdžanom v súvislosti so 44-dňovou vojnou medzi Azerbajdžanom a Arménskom v roku 2020. Niektorých ruských zamestnancov umiestnených v Arménsku požiadal, aby opustili krajinu.

Hoci sa jednotky ruských "mierotvorcov" z Arménska krátko po vojne stiahli, 11. septembra tohto roku hovorca arménskeho parlamentu Alen Simonjan potvrdil, že 102. ruská vojenská základňa Rádu Alexandra Nevského sa nateraz z Arménska sťahovať nebude.

"V súčasnosti túto otázku nepreberáme, takéto rozhovory sme nemali," povedal Simonjan o základni s posádkami v Jerevane a Giumri, na ktorej je asi 4-tsíc ruských vojakov a množstvo vojenskej techniky vrátane leteckej.

Napriek hrozbám a pocitu ukrivdenia Arménsko doteraz neopustilo Organizáciu zmluvy o kolektívnej bezpečnosti.

Premiér Arménska sa navyše posledné dni zdržiava v hlavnom meste Gruzínska a podľa dostupných overených informácií pobýval aj u Bidzinu Ivanišviliho - tamojšieho premiéra zo strany Gruzínska túžba, proti ktorej ako "proruskej" neraz protestovali "proeurópsky" orientovaní Gruzínci.

Zmeny však badať

Napriek nejednoznačnosti či - z dlhodobého hľadiska pomalej zmeny kurzu - je vidieť, že zmena ukotvenia krajiny je jasne vytýčeným cieľom vlády.

Vlani vo februári Pašinjan vyhlásil, že jeho krajina sa už viac nemôže spoliehať na Rusko ako hlavného partnera v oblasti obrany. Jerevan by mal podľa neho uvažovať o užších bezpečnostných vzťahoch s inými štátmi vrátane USA, Francúzska, Indie či Gruzínska.

Dodal, že predtým to nebol problém, pretože 95 až 97 percent obranných vzťahov Arménska tvorili väzby na Rusko. V súčasnosti v tom však podľa neho nie je možné pokračovať "z objektívnych aj subjektívnych dôvodov".

Napokon sa premiérovo vyhlásenie pretavilo aj do činov, keď sa v auguste tohto roka uskutočnilo spoločné osemdňové vojenské cvičenie príslušníkov arménskych mierových brigád, americkej armády v Európe a Afrike a Národnej gardy Kansasu.

Koncom augusta, pár dní po skončení cvičenia, Pašinjan vyhlásil, že Arménsko môže v súvislosti so snahou o eurointegráciu vystúpiť z Eurázijskej ekonomickej únie (EAEÚ) s ústredím v Moskve.

Tým nadviazal na konanie arménskeho prezidenta z apríla tohto roku - Vahagn Chačaturjan podpísal parlamentom schválený zákon o snahe krajiny stať sa súčasťou Európskej únie.

Zároveň tým reagoval na slová šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova, ktorý Jerevan upozornil, že nemôže byť súčasťou dvoch hospodárskych spoločenstiev. Moskva sa tiež vyjadrila, že prijatý zákon považuje za neformálny začiatok odchodu krajiny z EAEÚ.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa svojho času vyjadril podobne: Arménsko nemôže vstúpiť do EÚ, pokiaľ je členom Eurázijskej ekonomickej únie.

Pašinjan po prijatí zákona spresnil, že samotná legislatívna úprava na vstup do EÚ nestačí. Rozhodnutie o ňom "môže byť prijaté iba cestou referenda". To sa v Arménsku zatiaľ neuskutočnilo.

Pokiaľ k nemu nedôjde, budú vzťahy Bruselu s Arménskom založené na dohode o partnerstve a spolupráci, ktorá je v platnosti od roku 2021. EÚ je tiež kľúčovým partnerom pre program reforiem v Arménsku a jeho najvýznamnejším podporovateľom.