Členské štáty EÚ sa dohodli na prijatí 19. balíka sankcií proti Rusku

Dánske predsedníctvo Európskej únie v stredu oznámilo, že členské štáty sa po niekoľkých týždňoch rokovaní dohodli na prijatí 19. balíka sankcií voči Rusku.

„S potešením oznamujeme, že sme práve dostali oznámenie od posledného členského štátu, že je teraz schopný zrušiť svoje výhrady k 19. balíku sankcií, v dôsledku čoho sme spustili písomný postup na schválenie Radou. Ak nebudú vznesené žiadne námietky, balík bude prijatý zajtra do 8:00,“ informovalo predsedníctvo.

Zákaz ruského LNG nadobudne účinnosť v dvoch fázach: krátkodobé zmluvy skončia po šiestich mesiacoch a dlhodobé zmluvy od 1. januára 2027. Úplný zákaz prichádza o rok skôr, ako stanovuje plán Komisie na ukončenie závislosti bloku od ruských fosílnych palív.

Nový balík tiež pridáva nové cestovné obmedzenia pre ruských diplomatov a uvádza ďalších 117 plavidiel z moskovskej tieňovej flotily, prevažne tankerov, čím sa ich celkový evidovaný počet zvýšil na 558.

Po predchádzajúcom odpore Slovenska a Rakúska sa obidve krajiny rozhodli ustúpiť a blokádu ukončili. Balík tak získal jednomyseľnú podporu potrebnú na jeho schválenie.

Slovensko mení postoj po rokovaniach o energiách

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) pôvodne podmieňoval podporu sankcií tým, že Európska únia prijme konkrétne kroky na riešenie krízy v automobilovom priemysle a vysokých cien energií.

Po intenzívnych rokovaniach s európskymi partnermi, vrátane telefonátu s predsedom Európskej rady Antóniom Costom Fico ustúpil a dal balíku zelenú.

Premiér označil za úspech, že sa slovenský tlak premietol do návrhu záverov samitu. Podľa neho sa do textu podarilo doplniť nový odsek, ktorý zaväzuje Európsku komisiu „rýchlo a tvrdo reagovať“ na rast cien energií.

„Nie je možné, aby sme z Bruselu odišli bez konkrétnych krokov v oblasti energií a podpory automobilového priemyslu. Tento tlak sa podarilo naplniť,“ uviedol Fico ešte pred začiatkom samitu.

„Treba zdôrazniť, že do navrhovaných záverov Európskej rady boli zapracované všetky požiadavky Slovenska,“ potvrdil Alexander Kováč z Úradu vlády SR.

Rakúsko ustúpilo po právnych zárukách

Rakúsko, ktoré spolu so Slovenskom patrilo medzi posledné krajiny blokujúce balík, ustúpilo po tom, čo získalo právne záruky týkajúce sa prípadu ruskej spoločnosti Rasperia Trading a jej sporov s Raiffeisen Bank International.

Viedeň pôvodne žiadala uvoľnenie zmrazených aktív, aby mohla pokryť straty po prehratom súdnom konaní v Moskve.

Podľa rakúskeho ministerstva zahraničia však konečné riešenie neoslabuje platnosť sankčného režimu a zároveň chráni právne nároky európskych podnikov.

Fico: Sankcie sú nástrojom vyjednávania

Fico opakovane zdôraznil, že sankcie vníma ako vyjednávací nástroj, nie ako cieľ sám o sebe. Tvrdí, že Slovensko nebude súhlasiť s krokmi, ktoré „poškodzujú vlastné hospodárstvo bez jasného výsledku“.

„Nemôžeme fungovať tak, že naša elektrina je násobne drahšia ako v USA či Číne. Ak Európa stratí konkurencieschopnosť, sankcie jej nepomôžu,“ povedal.

Zároveň upozornil, že 19 krajín vrátane Slovenska požiadalo o revíziu systému emisných povoleniek, ktorý by mohol po roku 2027 zvýšiť finančné zaťaženie domácností.

Schválenie 19. sankčného balíka prichádza len deň pred začiatkom samitu Európskej rady, ktorý sa začne 23. októbra v Bruseli. Medzi hlavné témy rokovaní budú patriť vojna na Ukrajine, energetická bezpečnosť, obrana, migrácia a konkurencieschopnosť EÚ.

Fico, ktorý na samite dočasne zastúpi aj maďarského predsedu vlády Viktora Orbána, avizoval, že Slovensko bude presadzovať pragmatický prístup – najmä v otázkach ekonomiky a cien energií.

Zelenskyj nové sankcie víta, Moskve chce čeliť ešte tvrdšie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ocenil rozhodnutie Spojených štátov a Európskej únie prijať nové energetické sankcie voči Rusku. Považuje ich za kľúčový krok, ktorý môže výrazne oslabiť schopnosť Moskvy financovať vojnu proti Ukrajine.

Počas návštevy Bruselu zároveň zdôraznil, že prímerie medzi oboma krajinami je reálne, avšak podmienkou jeho dosiahnutia je silnejší medzinárodný tlak na Kremeľ. Zelenskyj pritom jednoznačne odmietol akékoľvek územné ústupky Rusku a trvá na zachovaní celistvosti Ukrajiny.

(mja, reuters, tasr, euronews, lup)