Gašpar zo Smeru narazil. Paragraf o zahraničnom vplyve vo voľbách sa zrejme zmení

S iniciatívou vystúpili poslanci Smeru Tibor Gašpar a Richard Glück po zverejnení informácií o tom, že slovenské parlamentné voľby v roku 2023 mali ovplyvňovať britské orgány – ako uviedol premiér Robert Fico – v neprospech Smeru a v prospech PS.

V programe aktuálnej schôdze parlamentu je poslanecká novela Trestného zákona, ktorá rieši poškodzovanie vojnových pamätníkov, hrobov a vojnových kultúrnych pamiatok. Podpredseda parlamentu Gašpar na ústavnoprávnom výbore presadil, aby sa Trestný zákon doplnil aj o nový paragraf súvisiaci s volebnou kampaňou.

Rok basy

„Kto v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom poruší zákaz vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán a hnutí, koalícií politických strán a hnutí alebo kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok,“ znie návrh nového paragrafu o marení volebnej kampane.

Ide o nóvum. Doteraz sa „basou“ za niečo takéto na Slovensku netrestalo. Zákon o volebnej kampani hovorí o priestupkoch, za ktoré je možné uložiť peňažnú pokutu. Rezort vnútra je napríklad oprávnený ukladať pokutu od 3-tisíc do 100-tisíc eur fyzickej alebo právnickej osobe pri porušení pravidiel kampane.

Právnik vidí rozpory

Je možné, že formulácia z dielne Tibora Gašpara by narazila na Ústavnom súde, ak by ju parlament schválil.

Navrhovaný trestný čin marenia volebnej kampane sleduje podľa právnika Jozefa Onačillu legitímny cieľ – ochranu integrity volieb pred zahraničným vplyvom. Jeho formulácia je však mimoriadne neurčitá a vágna, čím potenciálne zasahuje do slobody prejavu garantovanej Ústavou SR.

„Z hľadiska princípu ultima ratio trestného práva je represívna úprava neprimeraná, keďže rovnaký cieľ možno dosiahnuť prostredníctvom existujúcich správnych sankcií podľa zákona o volebnej kampani,“ zhodnotil Onačilla, ktorý píše pre denník Štandard. Navrhovaná skutková podstata je podľa neho v rozpore s ústavnými princípmi právneho štátu, proporcionality a predvídateľnosti trestnoprávnej normy.

Odstrašenie na všetky svetové strany

Poslanec Gašpar na ústavnoprávnom výbore uviedol, že s takýmto návrhom prišiel za predpokladu, že „sa nám do volieb začína angažovať cudzia moc a je jedno, či to bude cudzí činiteľ ruský, nemecký, anglický alebo akýkoľvek iný“. Podľa neho zahraničné vplyvy ohrozujú samotnú podstatu volieb a dôvera občanov v ich priebeh. Dodal, že cieľom nie je kriminalizovať politickú súťaž, ale ju chrániť.

Poslanec Glück poukázal na to, že do volieb v roku 2023 sa zasiahlo veľkými peniazmi zo Spojeného kráľovstva cez mimovládnu organizáciu. „To je jediný prípad, o ktorom vieme. Myslíme si, že takýchto prípadov je viac,“ podotkol. Podľa neho je v záujme všetkých, aby takéto zasahovanie do volieb malo trestnoprávny rozmer a „odstrašilo všetkých na všetkých svetových stranách“.

Ide o hlbokú orbu? pýtal sa Dostál

Z opozície zaznel jasný nesúhlas s Gašparovým návrhom. Poslanec Branislav Vančo z PS povedal, že Gašpar sa v súvislosti s britským ovplyvňovaním volieb odvoláva na „vymyslenú kauzu“. „Bola to hlúposť, ani sa to nechytilo, nikto to nebral vážne. Doteraz ste z toho sklamaní. Pridávate plyn,“ namietal Vančo.

Podľa Vanča je návrh poslancov Smeru ľahko zneužiteľný voči komukoľvek. „Hlavne to môže zneužiť štátna moc. Nikto iný. Keď máte štátnu moc, vy to viete zneužiť,“ tvrdil poslanec PS.

Ďalší opozičný poslanec Ondrej Dostál z klubu SaS sa ironicky spýtal, či poslanci Smeru pri príprave spolupracovali so stranou Demokrati a či je to súčasť hlbokej orby. Tento termín sa totiž používa v súvislosti s programovou líniou strany Jaroslava Naďa.

Podľa Dostálovho názoru je kriminalizácia konania, ktoré popisuje Gašpar, za čiarou a môže ísť o zasahovanie do slobody prejavu. Za legitímnu otázku však považuje, či by sa nemalo sprísniť porušovanie pravidiel volebnej kampane.

Koalícia nateraz zacúva

Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Miroslav Čellár z Hlasu pre denník Štandard povedal, že iniciatíva Tibora Gašpara sa netýka len Spojeného kráľovstva, ale „môže nastať aj z Ruskej federácie, Bieloruska či iných krajín“.

„Treba tú skutkovú podstatu napísať tak, aby nepostihovala ani neškodné aktivity,“ zhodnotil Čellár. Ako príklad spomenul situáciu, keď sa niekto stretne s premiérom Andrejom Babišom alebo niekto zo zahraničia vysloví podporu a už to bude chápané ako spájanie sa s cudzou mocou.

Čellár mieni znenie o marení kampane konzultovať s renomovanými právnikmi z Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela. Podľa neho sa návrh na aktuálnej schôdzi nebude schvaľovať. Zároveň pripustil, že môže prísť pozmeňujúci návrh ako upraviť formuláciu o kampani. „Tento bod sa vyjme na osobitné hlasovanie a ak sa nám bude zdať, že to treba napísať iným spôsobom, tak sa to tak napíše,“ doplnil.

Impulz z Británie

Britský prípad, ktorým sa pri novele Trestného zákona inšpirovali poslanci Smeru, vyšiel najavo koncom júla tohto roka. Investigatívny portál Declassified UK zistil, že britská vláda potichu financovala zahraničných influencerov za politické aktivity v strednej a východnej Európe vrátane Slovenska.

Britský rezort zahraničia podľa portálu platil influencerov cez agentúru Zinc Network. Za týmto účelom s ňou uzatvoril zmluvu do konca tohto roka v hodnote takmer 10 miliónov libier.

Na Slovensku dostalo necelých 35-tisíc eur občianske združenie MEMO 98 z fondu britského ministerstva zahraničia. Išlo o projekt Chcem tu zostať – preto volím. Ide o fond britskej vlády, s ktorým Zinc spolupracuje.

Slovenský rezort diplomacie si po zverejnení informácií o využívaní zahraničných peňazí v kampani predvolal na konzultácie britského veľvyslanca. Britská strana reagovala, že cieľom bolo povzbudiť mladých ľudí k účasti na voľbách bez ohľadu na ich politickú príslušnosť a podporu.