„Nemôže sa prenášať na ostatné druhy zvierat ani na človeka. Jej priebeh je ale devastujúci. Hlavne voľne žijúce zajace na túto chorobu zomierajú,“ vysvetľuje Bíreš s tým, že bez včasného zásahu môžu prísť chovatelia aj o celé chovy.
Vírus sa môže preniesť cez sajúci hmyz, kontaminované krmivo, náradie či obuv človeka, ktorý prišiel do kontaktu s infikovanou zverou aj na domáce chovy králikov.
Tie sú na infekciu mimoriadne citlivé. Zatiaľ čo u voľne žijúcich druhov je úmrtnosť 60 až 90 percent, v nezaočkovaných domácich chovoch dosahuje takmer 100 percent.
Teda hoci vírus môže byť nebezpečný a smrteľný aj pre králiky, oficiálni a zodpovední chovatelia obavu mať nemusia. Ak si splnili svoje povinnosti, ich zvieratá sú v bezpečí.
„Všetci registrovaní chovatelia a ich elektronicky zaregistrované zvieratá sú zaočkované proti chorobám, ako sú mor i myxomatóza králikov. Takže tu netreba mať obavu,“ vysvetľuje pre Štandard predseda Ústrednej komisie pre chov králikov Slovenského zväzu chovateľov Maroš Sládek.
„Domáce králiky treba vakcinovať vo veku štyri až dvanásť týždňov a každý rok opakovať,“ dodáva Bíreš.
Na výskyt myxomatózy upozorňuje na svojej stránke aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s dôvetkom, že ochorenie má sezónny charakter. Najintenzívnejšie sa šíri počas teplejších mesiacov, keď je aktivita hmyzu najvyššia.
Podľa agrorezortu môžu infikované zvieratá vykazovať stratu plachosti, malátnosť a vyčerpanosť, zdureniny v okolí očí, nosa a úst, začervenané škvrny na tele či typické „kruhy“ okolo očí.
