Nebezpečný vírus medzi zajacmi poľnými. Citlivé na infekciu sú aj domáce chovy králikov

Na výskyt myxomatózy u zajacov poľných upozornila Slovenská poľovnícka komora (SPK) na svojom webe. Lokalizovala v tejto súvislosti regióny Dunajská Streda a Trnava. Ochorenie je pre zvieratá smrteľné.

Myxomatóza králikov je podľa odborníkov známa viac ako sto rokov, ale počas uplynulého desaťročia sa forma tohto ochorenia mení.

Okrem klasickej myxomatózy s výskytom uzlíkov na hlave a opuchmi v oblasti pohlavných orgánov sa stretávajú aj s atypickou pľúcnou formou, pri ktorej prevládajú respiračné klinické príznaky.

Bývalý šéf Veterinárnej a potravinovej správy SR Jozef Bíreš pre Štandard hovorí, že choroba je nebezpečná aj pre domáce králiky a zajace.

„Nemôže sa prenášať na ostatné druhy zvierat ani na človeka. Jej priebeh je ale devastujúci. Hlavne voľne žijúce zajace na túto chorobu zomierajú,“ vysvetľuje Bíreš s tým, že bez včasného zásahu môžu prísť chovatelia aj o celé chovy.

Vírus sa môže preniesť cez sajúci hmyz, kontaminované krmivo, náradie či obuv človeka, ktorý prišiel do kontaktu s infikovanou zverou aj na domáce chovy králikov.

Tie sú na infekciu mimoriadne citlivé. Zatiaľ čo u voľne žijúcich druhov je úmrtnosť 60 až 90 percent, v nezaočkovaných domácich chovoch dosahuje takmer 100 percent.

Teda hoci vírus môže byť nebezpečný a smrteľný aj pre králiky, oficiálni a zodpovední chovatelia obavu mať nemusia. Ak si splnili svoje povinnosti, ich zvieratá sú v bezpečí.

„Všetci registrovaní chovatelia a ich elektronicky zaregistrované zvieratá sú zaočkované proti chorobám, ako sú mor i myxomatóza králikov. Takže tu netreba mať obavu,“ vysvetľuje pre Štandard predseda Ústrednej komisie pre chov králikov Slovenského zväzu chovateľov Maroš Sládek.

„Domáce králiky treba vakcinovať vo veku štyri až dvanásť týždňov a každý rok opakovať,“ dodáva Bíreš.

Na výskyt myxomatózy upozorňuje na svojej stránke aj Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR s dôvetkom, že ochorenie má sezónny charakter. Najintenzívnejšie sa šíri počas teplejších mesiacov, keď je aktivita hmyzu najvyššia.

Podľa agrorezortu môžu infikované zvieratá vykazovať stratu plachosti, malátnosť a vyčerpanosť, zdureniny v okolí očí, nosa a úst, začervenané škvrny na tele či typické „kruhy“ okolo očí.