Gašparov paragraf je nebezpečný a ľahko zneužiteľný

Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar prišiel s novým rozšírením Trestného zákona o trestný čin s názvom „Marenie volebnej kampane“. Toto rozšírenie presadil Gašpar v ústavnoprávnom výbore popri návrhu, ktorý sa zaoberal trestaním poškodzovania vojnových hrobov a pamätníkov.

Marenie volebnej kampane ako trestný čin má špecificky reagovať na nedávne odhalenie toho, ako britské financie tajne ovplyvňovali volebnú kampaň na Slovensku v prospech Progresívneho Slovenska. V rôznych podobách boli súčasťou kampane súčasní straníci ako Veronika Cifrová Ostrihoňová či Ľudovít Ódor.

Britské peniaze prostredníctvom mimovládnych organizácií tiekli starostlivo vyberaným a dodnes utajovaným „influencerom“, ktorí pretláčali vybranej časti mladých voličov špecifické témy blízke práve progresívnemu politickému spektru.

Vágne a neurčité pojmy sú problém

Tomuto konaniu a ovplyvňovaniu volebných procesov v krajine by mal zabrániť práve návrh zo strany Tibora Gašpara.

Marenie volebnej kampane by spáchal ten, „kto v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom poruší zákaz vykonávať činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán a hnutí, koalícií politických strán a hnutí alebo kandidátov v čase ustanovenom na volebnú kampaň“.

Za takéto konanie by páchateľovi hrozil trest odňatia slobody až na jeden rok.

Hneď prvým a kľúčovým problémom je neurčitosť. Nie je zrejmé, čo znamená pojem „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“. Definícia v Trestnom zákone síce rozlišuje medzi „cudzou mocou“ (štátom či jeho orgánmi) a „cudzím činiteľom“ (osobami s významným vplyvom), no „spojenie" samotné nie je vysvetlené.

Ani sám navrhovateľ v dôvodovej správe nevysvetlil, či to znamená financovanie (a ak áno, aké), prípadne inú formu spolupráce, ktorá takisto nie je špecifikovaná. Samotný výraz „spolupráca“ necháva priestor na obrovské množstvo možností – od riadnej zmluvnej dohody až po zdieľanie príspevkov na sociálnych sieťach bez toho, aby o sebe ich autori vôbec vedeli.

Sporný je aj pojem „činnosť na podporu alebo v neprospech politických strán...“, ktorý nie je definovaný ani v zákone o volebnej kampani. Táto nejasnosť v zásade znamená, že nikto by sa nemohol nijako vyjadrovať k akejkoľvek politickej téme, pretože by to mohlo byť chápané ako činnosť v prospech alebo v neprospech nejakej politickej strany.

Začala by teda polícia vyšetrovať rôzne vyjadrenia a statusy osôb na sociálnych sieťach, meme obrázky alebo iné veci podobného charakteru? Neurčito formulovaná skutková podstata tohto trestného činu to nevylučuje.

Porušenie ústavných princípov a právnej istoty

V tejto skutkovej podstate absentuje explicitné vymedzenie rozsahu konania (napríklad či ide len o systémové, masívne pokusy o ovplyvnenie volebnej kampane, alebo aj o jednotlivé aktivity). Bez tejto hodnotiacej hranice je nejasné, kedy je čin spoločensky natoľko závažný, že si vyžaduje trestnoprávnu reakciu.

V praktickej rovine hrozí rozlišovanie medzi legitímnou politickou komunikáciou, občianskou aktivitou, medzinárodnou výmenou názorov a trestnou činnosťou. To zvyšuje riziko, že občan nebude vedieť vopred predvídať, či jeho konanie zakladá trestný čin.

Uvedené znamená nielen porušenie ústavných princípov slobody prejavu, pod ktorý patrí aj politický prejav, ale aj porušenie zásady právnej istoty. Zásada právnej istoty vyžaduje, aby právna norma občanom poskytla zrozumiteľnú predstavu o tom, ktoré konanie je zakázané, pričom pri trestnoprávnych normách je určitosť a predvídateľnosť práva mimoriadne dôležitá.

Štát má trestať až pri vyčerpaní iných možností

V slovenskej teórii a praxi sa zdôrazňuje, že trestné právo má byť „krajným ochranným prostriedkom spoločnosti“ – princíp ultima ratio. Znamená to, že trestnoprávna represia má byť nasadená len vtedy, keď iné prostriedky – napríklad správne pokuty – sú vyčerpané alebo nepostačujú.

Pri tomto trestnom čine však nie je zrejmé, prečo by mal byť páchateľ hneď trestnoprávne postihovaný – a to pomerne miernym trestom – namiesto toho, aby dostal možno aj vyššiu peňažnú pokutu, ako je to pri iných porušeniach zákona o volebnej kampani.

Sám navrhovateľ teda hovorí, že toto konanie vzhľadom na nízky trest nie je až tak závažné, hoci by reálne mohlo dôjsť k masívnemu narušeniu demokratických princípov. Uvedený rozpor je pomerne zarážajúci.

Z hľadiska princípu ultima ratio – ak nie je preukázané, že iné prostriedky v danej oblasti zlyhali alebo sú neúčinné, trestnoprávny zásah by mal byť až posledným krokom. Návrh však preskočil túto etapu zjavného odôvodnenia.

Nový trestný čin by nikoho nepostihol ani v roku 2023

Ak by sa mal tento trestný čin premietnuť na nedávny prípad na Slovensku, rovnako by zrejme nebolo možné vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za tieto skutky. Britské ministerstvo zahraničia totiž platilo britskej mimovládke, ktorá zasa posielala peniaze slovenským mimovládkam a tie platili influencerov.

Voľby ovplyvňovali priamo influenceri, prípadne slovenské mimovládky, ktoré ich najali. Ale tieto osoby nemožno považovať za „cudziu moc“ ani za „cudzích činiteľov“, teda osoby s významným vplyvom v cudzom štáte.

V tomto smere je teda návrh úplne bezzubý a nedokázal by postihnúť ani tých, ktorí ovplyvňovali voľby na Slovensku v roku 2023.

Britská mimovládka totiž v rámci svojho programu uvádzala granty na „boj proti dezinformáciám“ či „mobilizáciu mladých voličov“, no nie na konkrétne zamerané politické agendy tak, ako to už robili samotní influenceri. A slovenskí občania zasa skrývali svoju doposiaľ utajovanú a platenú činnosť za legitímne politické ciele.

Voda na hlbokú orbu

Vágnosť a nejednoznačnosť navrhovaného trestného činu by mohla byť ľahko zneužitá aj zo strany politickej moci.

Politická strana Demokrati prostredníctvom svojho predsedu Jaroslava Naďa či Ľubomíra Galka otvorene hovorí o svojom programe „hlboká orba“, v rámci ktorého chcú rušiť „proruské“ médiá a zatvárať „proruských kolaborantov“.

Gašparov návrh je mimoriadne trefne šitý na tento pokus Demokratov o autokratické uchopenie moci, ktoré v demokracii nemá čo hľadať.

Demokrati by v rámci svojho programu v spojení s Gašparovým návrhom mohli tvrdiť, že Smer-SD a iní „kolaborujú“ s Ruskom a ovplyvňovali voľby. Pre nejednoznačné pojmy by stačili iba vágne a nič nehovoriace prepojenia – tak ako ich Demokrati prezentujú aj dnes – a trestné stíhanie by sa mohlo začať.

Navrhovaný paragraf je dobre mienený, ale mimoriadne zle napísaný. Jeho prijatie v tejto forme by neposilnilo demokraciu, ale oslabilo ju. Vďaka nejasným formuláciám by sa spustili politické trestné stíhania ako v minulosti. Niektorí súčasní politickí predstavitelia sa ani netaja, že to treba urobiť.

Nikto by im nemohol nič vyčítať – veď by len postupovali v zmysle zákona, ktorý bol prijatý za predchádzajúcej vlády.

Navrhnúť vágny a bezzubý paragraf, ktorý dá do rúk legitímne zbrane politickým oponentom, to je nielen odborné, ale aj politické babráctvo.

Dobrá správa je, že nateraz nie je politická zhoda na schválení takto navrhovanej úpravy. Pár chladných hláv v politike totiž zistilo, že sa to môže veľmi rýchlo obrátiť proti nim.