Ficova bitka o novelu ústavy sa končí nezáujmom o výhradu vo svedomí

„Ak sa v poslednom období objavili ešte pripomienky typu ‚poďme riešiť výhradu svedomia‘, my sme odpovedali, že áno. Dokonca vieme, že na to, aby sme riešili výhradu svedomia, nepotrebujeme ani zmenu ústavy a vieme to urobiť inými aktami, ktoré by garantovali, že to, čo je obsahom vatikánskej zmluvy, sa dostane aj do reálneho života,“ tvrdil Fico.

Vládne strany aj s KDH mali v tom čase 88 hlasov namiesto potrebných 90. Po prekvapujúcom schválení ústavnej novely, keď sa ku koalícii a KDH pridali aj dvaja ďalší opoziční poslanci Marek Krajčí a Rastislav Krátky, sa snaha Fica doriešiť výhradu vo svedomí vyparila. Neskôr predseda klubu Smeru Ján Richter túto záležitosť označil za vyjednávací mechanizmus voči KDH.

Zatiahli brzdu

Smer už „pletky“ s kultúrno-etickými témami v tomto volebnom období nechce mať. Strana v stanovisku pre Štandard stroho skonštatovala, že nebude iniciovať otvorenie tejto témy. Otázku, prečo je to tak, však nevysvetlila.

Rovnako neodpovedal ani rezort zahraničných vecí, či minister Juraj Blanár (Smer) plánuje dojednať zmluvu o výhrade vo svedomí so Svätou stolicou a predložiť ju na rokovanie vlády ešte v tomto volebnom období.

Karas: Má to v rukách Blanár

KDH pred časom uviedlo, že cieľom zavedenia výhrady vo svedomí je garantovať slobodu svedomia pre lekárov, zdravotný personál, pri eutanázii pre ošetrovateľov, pre vojakov, právnikov, advokátov, učiteľov, aby nemuseli konať proti svojmu svedomiu a náboženskému presvedčeniu.

„Robert Fico dal minulý mesiac verejný prísľub, a tak očakávame, že dodrží slovo a splní sa tak záväzok, ktorý Slovenská republika nenaplnila už 25 rokov,“ vyhlásili kresťanskí demokrati.

Ich podpredseda Viliam Karas pre Štandard doplnil, že ministerstvo zahraničných vecí pod vedením Juraja Blanára by malo dojednať zmluvu s Vatikánom. Pri výhrade vo svedomí sú podľa Karasa dve cesty – ústavná alebo zmluvná.

„Tá zmluvná je ešte jednoduchšia ako ústavná a je to živý záväzok. Ani prijatím ústavy nesplníte medzinárodný zmluvný záväzok,“ dodal Karas s tým, že Fico dal k naplneniu výhrady vo svedomí „verejný prísľub“.

Uznanie práva na výhradu vo svedomí sa deklaruje v základnej zmluve medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou. Zároveň odkazuje, že rozsah a podmienky ustanoví osobitná medzinárodná zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami. K tomu však nikdy nedošlo.

Fico nebol zástancom základnej vatikánskej zmluvy

Pripomeňme, že Fico nebol v minulosti zástancom ani základnej zmluvy s Vatikánom. Keď sa hlasovalo o jej ratifikácii v novembri v roku 2000, tak sa hlasovania v parlamente zdržal.

Nadväzujúcu vatikánsku zmluvu o výhrade vo svedomí chcelo presadiť KDH za druhej Dzurindovej vlády. Text zmluvy pripravila vládna legislatíva pod vedením vicepremiéra Daniela Lipšica v roku 2005.

V nasledujúcom roku KDH zatlačilo na Mikuláša Dzurindu a jeho SDKÚ, aby ju minister zahraničných vecí Eduard Kukan podpísal a mohla ísť na schválenie do vlády. Kukan to odmietol urobiť a postavilo sa za neho aj prezídium SDKÚ na čele s Dzurindom. KDH preto začiatkom februára 2006 odišlo z vlády a nasledovali predčasné parlamentné voľby.