Sankcie USA na ruský Lukoil ohrozujú dodávky ropy na Slovensko. Aké máme možnosti
Americký prezident Donald Trump po odložení samitu v Budapešti otočil svoj zmierlivý postoj ku Kremľu a zatlačil na ruského náprotivka. Sankcie na ruské energetické spoločnosti Lukoil a Rosnefť sú vôbec prvými od začiatku jeho pôsobenia v Bielom dome.
Tento krok nechvália len lídri s jastrabím postojom k Rusku a vojne, ktorú vedie na Ukrajine, ale aj experti, podľa ktorých to Rusko môže naozaj zasiahnuť a dohnať k rokovaciemu stolu. Štátny Rosnefť je totiž najväčším producentom v krajine, ťaží zhruba polovicu ruskej ropy (približne šesť percent svetového trhu). A súkromný Lukoil je druhým v poradí (zhruba dve percentá).
Už teraz sa zdá, akoby to nebolo ďaleko od pravdy. Cena ropy narástla, trh na sankcie citlivo zareagoval. A spoločnosti v Ázii aj Európe spozorneli, niektoré indické rafinérie dokonca avizujú, že nákupy ruskej komodity od týchto dvoch dodávateľov prudko padnú.
Sankcie, ako napokon ukazuje precedens za ostatné tri roky, nie sú žiaden zázrak. A ubližovať nebudú len Rusku. Problém si tak treba najprv rozobrať na drobné.
Ako nové opatrenia fungujú a v čom je ich sila
Sankčný mechanizmus nie je príliš zložitý. Trump v podstate zakázal všetkým americkým firmám obchodovať so spoločnosťami Rosnefť a Lukoil (a ich dcérskymi firmami). A to tým, že ich zaradil na „čiernu listinu“. To je však len symbolický krok, keďže medzi USA a Ruskom žiaden biznis s ropou nie je.
Omnoho dôležitejšie je to, ako to ovplyvní kupujúcich v zahraničí. Tým totiž USA nemôžu priamo prikázať, aby od ruských producentov čierne zlato nekupovali.
Háčik spočíva v tom, že neamerické subjekty sa podľa odborníkov môžu stať terčom sekundárnych sankcií Washingtonu, ak sa zapoja do určitých obchodov s ruskými subjektmi zaradenými na spomenutý zoznam.
V praxi tak akákoľvek firma alebo banka, ktorá po 21. novembri 2025 zaplatí spoločnostiam Rosnefť a Lukoil za dodávku ropy, čelí riziku, že sa aj ona môže stať terčom sankcií. Američania napríklad môžu odrezať danú banku od ich finančného systému a od dolára, čo by bolo pre de facto všetky peňažné domy na Západe likvidačné.
Preto sa očakáva, že sa európske či indické banky budú zdráhať sprostredkovať platby obom ruským gigantom na sankčnom zozname.
Slovnaft neobchoduje priamo s Rusmi, ale sankcie Slovensko ovplyvnia
Spomenutý problém úzko súvisí so Slovenskom. MOL, materská spoločnosť Slovnaftu, totiž odoberá významné množstvo ropy od spoločnosti Lukoil. Presné množstvo nie je známe, no odhady z vlaňajška sa pohybujú medzi štyrmi až piatimi miliónmi ton ročne.
Ruské čierne zlato do Maďarska momentálne prúdi cez ropovod Družba, pričom MOL sa stáva jeho vlastníkom ešte na hraniciach Ruska s Bieloruskom, keďže Kyjev mal v minulosti problém s tým, že ropa prepravovaná cez ukrajinské územie, patrí ruskému subjektu.
V maďarskej rafinérii však jej cesta nekončí, ale značná časť pokračuje ďalej na Slovensko. Hoci informáciu, aká presná časť dodávok pochádza od Lukoilu, si rafinérie strážia, je takmer isté, že pôjde aspoň o tretinu dodávok.
Robert Fico ešte vlani počas problému s tranzitom ropy Lukoilu cez Ukrajinu hovoril o 40 percentách. Agentúra Reuters zase uvádzala číslo dva milióny ton ropy, čo pri celkovom množstve Slovnaftom spracovanej ropy (4,8 milióna ton) súhlasí s odhadom slovenského premiéra.
Zďaleka tak nejde o zanedbateľné množstvo. Ak banky, cez ktoré MOL zabezpečuje platby Lukoilu, odmietnu transakcie zo strachu pred americkými sankciami vykonávať, Slovnaft bude stáť pred vážnym problémom.
Rozťať gordický uzol nemusí byť také náročné
Slovensko nedostatku ropy pravdepodobne čeliť nebude. Slovnaft a MOL majú niekoľko možností, ako problém vyriešiť.
Medzinárodná energetická agentúra konštatuje, že ropy je na trhu dostatok. Jednou z alternatív sú tak dodávky neruskej ropy z juhu, cez ropovod Adria, ktorý začína v chorvátskom prístavnom meste Omišalj. Slovnaft, ako aj vládni predstavitelia však dlhodobo komunikujú, že to výrazne predraží nákup, najmä pre znásobenie prepravných nákladov.
Druhou alternatívou je požiadať Biely dom o výnimku zo sankcií. Najmä maďarský premiér Viktor Orbán má s Donaldom Trumpom nadštandardné vzťahy, o čom svedčí aj návrh na konanie mierového samitu v Budapešti. Teoreticky tak táto možnosť môže byť v hre.
O výnimku už požiadali Nemci pre dcérsku spoločnosť Rosnefti, ktorá je pod nútenou vládnou správou. USA im však vyhoveli len sčasti – na prechodné obdobie šiestich mesiacov. To naznačuje, že udelenie trvalej alebo dlhodobej výnimky pre Slovensko a Maďarsko nie je príliš pravdepodobné.
Keďže Lukoil nie je jediná ruská spoločnosť, od ktorej má MOL ropu, ponúka sa tiež možnosť, že zvýši nákupy od druhého zo svojich dodávateľov – spoločnosti Tatnefť, na ktorú sa najnovšie americké sankcie nevzťahujú.
V sankčnom mechanizme je však viacero trhlín, prostredníctvom ktorých možno bez rizika postihu naďalej odoberať ropu „trestaných“ spoločností. Stačilo by, aby ju ruské giganty pred predajom „preprali“ cez iného sprostredkovateľa, od ktorého ju kúpi finálny zákazník v Európe či Indii. MOL by sa napríklad mohol snažiť o zvýšenie dodávok od spoločnosti Tatnefť, ktorá by nemusela produkovať viac, stačilo by jej nakúpiť ropu od Lukoilu.
A keďže sa v americkom mechanizme spomína, že sekundárne sankcie sa na subjekty obchodujúce s firmami na čiernom zozname „môžu“ uplatniť, ale nejde o automatický proces, nie je vylúčené, že sa nájdu aj peňažné domy, ktoré budú ochotné toto riziko podstúpiť.
Donkichotský boj
Aj pre Rusko sú americké sankcie nepríjemným problémom. Má však krátkodobý charakter a najmä logistickú podobu.
Spoločnosti v Indii a Číne zaskočili. Niektoré zrejme nebudú ochotné ísť do rizika a s dodávkami prestanú. Zo samotného odvetvia sa však ozýva, že kupované objemy zrejme neklesnú na nulu a obchodníci-sprostredkovatelia, ktorí budú ochotní niesť riziko, sa nájdu.
Rovnako je možné, že ropa jednoducho zmení vlastníka ešte v Rusku. Alebo budú záujemcovia hľadať banky, ktoré nezávisia od amerického finančného systému a zúčtujú platbu v rubľoch, jüanoch či rupiách.
A v neposlednom rade môžu ruskí giganti pokukovať aj po nových trhoch a ochotných zákazníkoch. Historický precedens ostatných troch rokov totiž ukazuje, že Rusi napriek smršti rôznych opatrení dokázali takmer všetok objem ropy presmerovať na nové trhy.
Centrum pre výskum energetiky a čistého ovzdušia vydáva každý mesiac správu o ruských príjmoch z predaja fosílnych palív. Minulý mesiac boli najnižšie od začiatku vojny – polovičné oproti septembru 2022. Príčina však nespočíva v exportovanom objeme, ten klesol len zhruba o päť percent, ale v tom, ako sa hýbu globálne ceny ropy. A tie Trump sankciami popchol znova nahor.
Hoci je na trhu prebytok ponuky ropy, čím vážnejšie ho sankcie narušia, tým vyššie ceny stúpnu. A môžu sčasti kompenzovať dočasné ruské trápenie pri snahe o presmerovanie dodávok.