Ropná kríza je zažehnaná. MOL obíde sankcie Kyjeva, s tranzitom pomôže Bielorusko

Maďarská skupina MOL uzavrela s dodávateľmi a prevádzkovateľmi ropovodov dohody o tranzite ropy spoločnosti Lukoil ropovodom Družba cez Bielorusko a Ukrajinu do Maďarska a na Slovensko.

"Na základe týchto dohôd prevezme skupina MOL vlastníctvo dotknutých objemov ropy na bielorusko-ukrajinskej hranici s účinnosťou od 9. septembra 2024," píše sa v oznámení na webovej stránke Budapeštianskej burzy cenných papierov (BÉT).

Maďarský MOL a ruská ropná spoločnosť Lukoil totiž pre ukrajinské sankcie museli prekopať existujúcu zmluvu o dodávkach. Kyjev uvalil reštrikcie na ruskú rafinérsku firmu ešte v júni.

Aktualizované dohody o preprave a nové dohody o prevzatí ropy sú podľa spoločnosti MOL plne v súlade so všetkými relevantnými sankciami a ustanoveniami vrátane opatrení prijatých Európskou úniou a Ukrajinou.

"Nová úprava poskytuje udržateľné riešenie pre prepravu ropy ropovodom Družba. Považujem to za veľký úspech, pretože to spoločnosti MOL umožňuje pokračovať v používaní najefektívnejšej a najspoľahlivejšej technológie spracovania ropy v rafinériách v Maďarsku a na Slovensku a v konečnom dôsledku to prispieva k bezpečnosti dodávok v oboch krajinách," uviedol viceprezident MOL Group Gabriel Szabó.

Niečo naznačili už skoršie vyjadrenia maďarských politikov

Šéf úradu maďarskej vlády Gergely Gulyás už 22. augusta povedal, že existuje veľká šanca, že spoločnosť MOL bude schopná uzavrieť príslušné dohody, aby neboli blokované dodávky ropy do Maďarska cez Ukrajinu.

Gulyás vtedy spresnil, že technicky to bude znamenať, že hoci bude preprava drahšia a MOL bude naďalej znášať riziko tranzitu od rusko-ukrajinskej hranice, existuje zákonné riešenie, ktorým sa dá preprava zabezpečiť. "Dúfame, že z dlhodobého hľadiska bude zabezpečená dodávka ropy na tranzitne rizikovom ropovode," dodal.

Nová dohoda len podčiarkla, že Brusel zahmlieval

Viceprezident Európskej komisie Valdis Dombrovskis po medializovaní kauzy verejne tvrdil, že vzhľadom na zmenu vlastníka ropy sa na komoditu nevzťahujú sprísnené sankcie, ktoré Kyjev v júni uvalil na Lukoil. Uviedol to na sociálnej sieti X, rovnako ako aj v liste zaslanom ministrom zahraničných vecí Slovenska a Maďarska.

Agentúra Bloomberg to ešte viac konkretizovala, keď s odkazom na ľudí z priemyslu uviedla, že ropa Lukoilu sa na hraniciach stáva majetkom švajčiarskej spoločnosti Litasco, ktorá síce je dcérskou spoločnosťou Lukoilu, ale nefiguruje na sankčnom zozname, čo pre agentúru potvrdil aj námestník ukrajinského ministra financií.

Z vyjadrenia eurokomisára, ako aj z článku agentúry Bloomberg vzišiel príbeh, ktorý prebrali aj viaceré médiá na Slovensku. Teda, že legálna prekážka pre tranzit ropy Lukoilu cez územie Ukrajiny neexistuje. 

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na otázky Štandardu takisto odpovedalo, že sprísnené sankcie sa netýkajú tranzitu ropy vykonávaného obchodnými spoločnosťami, pokiaľ Lukoil nie je formálnym vlastníkom ropy.

Ukrajinské sankcie pritom jasne stanovujú, že sankcie sa na ropu Lukoilu vzťahujú aj v prípade, že Lukoil formálnym vlastníkom ropy nie je, no v rámci kontraktu má právo „vykonávať úkony obsahovo zhodné s výkonom dispozičného práva“.

Táto formulácia v podstate znamená, že možno zablokovať akýkoľvek majetok, ktorý je nejakým zmluvným spôsobom stále spätý s Lukoilom.

Zo znenia novej dohody medzi skupinou MOL, Lukoilom a ďalšími stranami je pritom jasné, že Lukoil podľa doterajšieho kontraktu zodpovedal za prepravu ropy až po maďarsko-ukrajinské hranice, čo znamenalo, že ukrajinské sankcie tranzit ropy blokovali.

Práve preto musela spoločnosť MOL pristúpiť na to, že vlastníctvo dotknutých objemov ropy, rovnako ako aj zodpovednosť za tranzit a z toho plynúce riziko, prevezme na seba už na bielorusko-ukrajinskej hranici.

Presné znenie ukrajinských sankcií voči spoločnosti Lukoil

Pripomeňme, že na Lukoil, ktorý je na sankčnom zozname Kyjeva, sa na základe ukrajinského zákona o sankciách 1644-VII zo 14. augusta 2014 uplatňuje „dočasné odňatie práva užívať a nakladať s majetkom patriacim fyzickej alebo právnickej osobe, ako aj s majetkom, vo vzťahu ku ktorému môže takáto osoba priamo alebo nepriamo (prostredníctvom iných fyzických alebo právnických osôb) vykonávať úkony obsahovo zhodné s výkonom dispozičného práva“.

Dobre informovaný zdroj, ktorý si neželá byť menovaný, pre Štandard takisto uviedol, že problematické pre tranzit ropy Lukoilu sú aj ďalšie body sankcií, a to „obmedzenie, čiastočné alebo úplné zastavenie tranzitu zdrojov, letov a prepravy cez územie Ukrajiny“ a „pozastavenie plnenia hospodárskych a finančných záväzkov“.

Aké množstvo ropy chýba Slovensku

Okolo presného údaja o objeme chýbajúcej ropy panovali spočiatku nejasnosti. Predseda vlády Robert Fico (Smer) krátko po medializovaní problému s tranzitom uviedol, že „slovenská rafinéria Slovnaft patriaca maďarskej skupine MOL bude dostávať na spracovanie o 40 percent ropy menej, ako je potrebné“.

Maďarský minister zahraničia, ktorého citovala agentúra Bloomberg, zase skonštatoval, že jeho krajina ročne prijme od spoločnosti Lukoil zhruba dva milióny ton nespracovanej ropy, zatiaľ čo Slovensko až 2,5 milióna ton. To by vzhľadom na to, že rafinéria Slovnaft ročne spracováva okolo 5,5 milióna ton ropy znamenalo vyše 45-percentný podiel.

Mierne odlišné čísla uvádza agentúra Reuters. Tá píše, že podľa zdrojov z odvetvia má Lukoil so spoločnosťou MOL termínovanú zmluvu, na základe ktorej dodáva do Maďarska a na Slovensko zhruba štyri milióny ton ropy ročne, pričom do oboch krajín jej ide približne rovnaké množstvo.

Kuloárne zdroje pre Štandard uviedli, že ide zhruba o 40 percent ruských dodávok prichádzajúcich ropovodom Družba, pričom k realite sa najviac približujú odhady agentúry Reuters. Slovnaftom odoberaný objem ropy od spoločnosti Lukoil sa údajne pohybuje do dvoch miliónov ton ročne.

Dodajme, že celý slovenský trh spotrebuje zhruba štyri milióny ton ropy ročne.

(sak, tasr)