Slovensko je jaskynnou veľmocou s vyše sedemtisíc jaskyňami. Niektoré sú unikátne, iné menej, niektoré sú celkom malé či neprístupné. Ľadových je najmenej.
Klimatické zmeny a teplejšie zimy zapríčinili, že jedna z nich – Demänovská ľadová jaskyňa – prišla o svoje posledné zvyšky ľadu. Už v nej nie sú viditeľné ľadové útvary ako ľadové stĺpy a kvaple.
Ľad mizol plynule počas dekády, keď podľa odborníkov v zime 2005/2006 iba ojedinele zaznamenali mrazivé dni s dlhšie trvajúcou teplotou pod mínus desať stupňov Celzia.
To, či sa v jaskyni ľad obnoví, závisí len od počasia. Ešte v prvej polovici minulého storočia ho však bolo toľko, že celé kusy zvážali do centrálnej časti Liptova, aby poslúžil potravinárom.
Demänovská ľadová jaskyňa sa nachádza v Národnej prírodnej rezervácii Demänovská dolina na území Národného parku Nízke Tatry. Je súčasťou komplexu svetoznámych Demänovských jaskýň a prvá písomná zmienka o nej sa spomína v opise jaskyne neďaleko Liptovského Mikuláša z roku 1672.
Jaskyňa známa z Perinbaby
Podľa Správy slovenských jaskýň (SSJ) je celkom možné, že po priaznivej zime sa ľad opäť v jaskyni objaví, ale jeho zásoba pravdepodobne nebude dostatočná na to, aby sa udržal počas celého roka.
„Názov jaskyne Demänovská ľadová v súčasnosti už neodráža to, že sa v nej celoročne nachádza ľad, zatiaľ však zostáva ako zaužívaný zemepisný názov. Ľadovú výzdobu môžete, žiaľ, obdivovať už len na starších fotografiách a suveníroch,“ informuje SSJ. Jaskyňa je známa tiež z kultovej rozprávky Perinbaba.
„Voda, ktorá presakuje, miestami steká do zaľadnenej jaskyne v čase intenzívnych letných dažďov, nestíha ihneď zamrznúť, naopak, spôsobuje roztápanie ľadu. Preto v týchto miestach ľad sezónne ubúda,“ vysvetlil situáciu pre Štandard Pavol Bella zo SSJ.
Podľa neho v tomto ohľade nie je Slovensko výnimočné a v ľadových jaskyniach ubúda ľad po celom svete, a to aj vo vyššie položených krajinách.
Návštevníci o krásu jaskyne však neprídu. Sintrové časti, ako sú stalaktity, stalagmity, stalagnáty či záclony, sú stále nádherné, a hoci ľad zmizol, stopy po zaľadnení budú viditeľné ešte dlhé roky. Stále častejšie sa však v súvislosti s jaskyňou hovorí o zmene názvu, keďže už neplatí, že je ľadová.
Kostry dvoch zvierat
To, čo by inak znamenalo nenahraditeľnú stratu, sa premenilo na objav nevyčísliteľnej vedeckej hodnoty. Pod jedným z ľadových monolitov sa totiž ukrývali kostrové zvyšky najmenej dvoch zvierat. Dospelého medveďa a mladého jeleňa. Informovala na svojej stránke SSJ.
Podobné nálezy podľa odborníkov patria medzi mimoriadne zriedkavé. Kosti uchované v ľade nebývajú poškodené pôsobením vzduchu či vody, čo umožňuje ich presnejšie vedecké spracovanie.
Pre paleontológov ide o jedinečnú príležitosť skúmať nielen samotnú kostru, ale aj mikroskopické zvyšky sedimentov, ktoré o živote zvierat prezrádzajú viac, než sa na prvý pohľad zdá.
Odbornú obhliadku kostrových pozostatkov vykonal paleontológ Tomáš Čeklovský zo Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, ktorý taktiež potvrdil, že ide o významný paleontologický nález.
Správa slovenských jaskýň, pod ktorú patrí Demänovská ľadová jaskyňa, oznámila, že od začiatku novej návštevnej sezóny, konkrétne od 15. mája 2026, bude tento výnimočný nález sprístupnený priamo v jaskyni.
„Návštevníkom ponúkneme priamo v jaskyni ďalší zaujímavý exponát. Bude ním takmer kompletná kostra medveďa hnedého vyskladaná z originálnych kostí nájdených po roztopení ľadu,“ informovala SSJ.