Energodotácie len pre občanov? Slovensko sa rozhýbalo aj v pomoci pre priemysel

Európska komisia (EK) koncom júna predstavila nový rámec pomoci pre energeticky náročné odvetvia. Cieľom je reagovať na dlhodobý problém extrémne vysokých cien energií, ktoré oslabujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Podľa rámca môžu členské štáty umožniť podnikom získať zľavu až 50 percent z veľkoobchodnej ceny elektriny, ak splnia stanovené podmienky. V praxi by tak išlo o zásadnú úľavu pre ťažký priemysel, ktorý tvorí chrbtovú kosť ekonomiky.

Do tejto skupiny patria najmä oceliarne, hlinikárne, cementárne, chemické závody, papierenský priemysel či výroba tepla a elektriny. Ak by Slovensko dokázalo túto možnosť využiť, mohlo by zásadne pomôcť odvetviam, ktoré dnes zápasia s rastúcimi nákladmi, no zároveň zamestnávajú tisíce ľudí a vytvárajú významnú časť daňových príjmov štátu.

Vláda zatiaľ nič neprijala

Napriek tomu, že rámec EK poskytuje priestor na vytvorenie národnej schémy pomoci, Ficov kabinet doteraz neprijal žiadne konkrétne opatrenie.

Podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora sa síce viedlo rokovanie so štátnym tajomníkom ministerstva hospodárstva, ktorý predstavil základné kontúry možnej schémy, no tú zatiaľ neschválili ani nespustili do praxe.

Gregor upozorňuje, že slovenské podniky dlhodobo čelia jedným z najvyšších cien elektriny v strednej Európe. „Tento fakt v kombinácii s nákladnými regulačnými opatreniami a rastúcimi environmentálnymi požiadavkami vedie k odlevu investícií, znižovaniu výroby a strate pracovných miest,“ uviedol pre Štandard.

Zároveň dodal, že vláda by mala využiť všetky dostupné možnosti, ktoré ponúka európska legislatíva, a pripraviť funkčný model pomoci, nielen deklaratívne opatrenia.

Nepriame kompenzácie CO₂: Slovensko hlboko pod odporúčaním

Kritiku zo strany priemyslu vyvoláva aj prístup vlády k takzvaným nepriamym kompenzáciám oxidu uhličitého. Ide o finančný mechanizmus, ktorým môžu štáty znižovať vplyv cien emisných povoleniek na energeticky náročné podniky.

Európska komisia odporúča, aby na tento účel išla minimálne štvrtina výnosov z predaja emisných povoleniek. Slovenská vláda však vo svojom návrhu pre roky 2026 až 2028 počíta len so 6,4 percentami, čo je podľa Klubu 500 „hlboko pod odporúčanou úrovňou a nedostatočné pre udržanie konkurencieschopnosti“.

Podľa Gregora tak Slovensko riskuje, že priemysel, ktorý v iných krajinách dostáva systematickú podporu, bude postupne presúvať výrobu inde. „Bez stabilného systému kompenzácií nebude mať slovenský priemysel šancu konkurovať ani v rámci Európy, nieto ešte mimo nej,“ dodal pre Štandard.

Ministerstvo hospodárstva: Pomoc príde začiatkom roka

Ministerka hospodárstva Denisa Saková pre Štandard potvrdila, že rezort rokuje s Európskou komisiou o takzvanej CISAF schéme pomoci pre energeticky náročné podniky. Podľa jej slov by sa mal systém spustiť začiatkom budúceho roka, hoci nie už od 1. januára, keďže notifikácia EK sa pravdepodobne nestihne do konca decembra. „Niečo sa mi marí, že pomoc bude môcť byť preplatená aj spätne, ale zatiaľ nechcem hovoriť definitívne,“ uviedla Saková.

Rezort podľa nej pripravuje balík v hodnote približne 100 miliónov eur, no zatiaľ hľadá zdroj jeho financovania. „Každý sa tvári, že to nie je jeho problém. Ale ak sa budeme všetci takto chovať, nebude to problém len môj, ale celého hospodárstva,“ dodala s miernou iróniou.

Situácia okolo CISAF schémy presne vystihuje dlhodobú slovenskú slabinu – pomalosť v zavádzaní európskych riešení. Nástroj existuje, priestor je otvorený, no proces stojí na medzirezortných nezhodách a rozpočtovej nerozhodnosti.

V tomto prípade však ministerka Saková pre Štandard vysvetľuje, že tlačí na Brusel, pretože EK povolila možnosť tejto pomoci až koncom júna, hoci na to ministri tlačili už rok. Hovorí, že pritom jej rezort bojuje o to, aby sa pomoc vzťahovala aj na náklady z roku T-1, teda 2025 (minimálne od júla 2025). Komisia však robí cirkus, nevie sama interpretovať ani vlastný rámec, napríklad či sa pomoc môže poskytovať tri roky po sebe alebo iba trikrát do roku 2030.

Pasca dekarbonizácie

Hoc princíp pomoci sľubuje zľavu až 50 percent z veľkoobchodnej ceny elektriny, celú sumu si podnik započíta, len ak polovicu zľavy vloží do nových investičných projektov.

Podľa Sakovej však aj tu narážame na absenciu pragmatizmu. EK by najradšej videla len dekarbonizačné projekty. „Čo však firmy, ktoré sú už takmer dekarbonizované, napríklad Železiarne Podbrezová? Tie sa presunuli z uhlia na drahú elektrinu, ale nemajú kde investovať,“ vysvetľuje ministerka pre Štandard s dôvetkom, že aj preto tlačí na Komisiu, aby brali do úvahy čo najširšie portfólio projektov.

Konštatuje, že inak dekarbonizácia firiem ako U. S. Steel Košice nebude dávať ekonomický zmysel, ak ich oceľ bude vďaka drahej elektrine nepredajná.

Ak chce Slovensko udržať svoj priemysel doma, musí prestať reagovať len na krízy a začať tvoriť predvídateľné, dlhodobé politiky v oblasti energetiky a priemyslu. Európska komisia dala členským štátom nástroj – teraz je na vláde, aby ukázala, či ho vie použiť skôr, než sa z priemyslu stane len spomienka na „zlaté časy výroby“.