Hromadné žaloby by vrátili inklúziu škôl do reality

Schválená reforma školstva z dielne Tomáša Druckera zasahuje všetky kľúčové oblasti – od predprimárneho vzdelávania, modernizácie výučby matematiky a rozvoja duálneho i odborného vzdelávania, cez nový zákon o vysokých školách, zvyšovanie atraktivity učiteľského povolania a podporu duševného zdravia, až po novú koncepciu špeciálnych výchovných zariadení.

Zahŕňa aj zmeny v určovaní školských obvodov, v systéme podporných opatrení a edukačných publikácií, ako aj kroky smerujúce k spravodlivejšiemu financovaniu, efektívnejšiemu riadeniu, odbúravaniu byrokracie a rozsiahlej digitalizácii školstva.

Reforma je preto považovaná za najväčšiu zmenu v systéme výučby za posledných dvadsať rokov. Prináša mnohé, podľa niektorých názorov až radikálne kroky, ktoré však nemusia posunúť vzdelávací systém dopredu, ale naopak.

Povinná inklúzia segregovaných rómskych žiakov vyplýva aj z Plánu obnovy

Medzi široko diskutované témy verejnosti sa dostala aj zamýšľaná inklúzia rómskych žiakov, ktorá má vychádzať zo „Štandardov dodržiavania zákazu segregácie“. Tieto štandardy majú mať základ v školskom zákone a v zákaze všetkých foriem diskriminácie a segregácie.

Plán inklúzie rovnako vyplýva aj z cieľov Plánu obnovy a odolnosti SR, kde sa Slovensko zaviazalo, že v roku 2025 bude „100 % škôl uplatňovať tieto štandardy“.

V praxi by to malo znamenať, že materské a základné školy v obci budú mať iba jeden obvod (namiesto viacerých pôvodných), a tak všetky deti z obce budú musieť byť rozmiestnené rovnomerne. Pôvodne totiž mohli obce zaradiť viacero škôl do jedného obvodu a tým rozdeľovať deti podľa etnika do rôznych škôl. Rómske deti boli sústreďované do špecifických škôl a naopak.

Podľa reformy bude musieť každá škola dodržiavať aj zásady inklúzie a desegregácie. Cieľom je zamedziť „vykrývaniu“ obvodov spôsobom, ktorý vedie k etnickej segregácii rómskych žiakov – teda vzniku čisto rómskych škôl.

Obvody už nemajú legalizovať izoláciu rómskych detí a obec ich nemôže nastaviť tak, aby „vyrobila“ etnicky homogénnu „rómsku“ školu. Ak tieto pravidlá obce porušia, regionálne úrady školskej správy majú právomoc vrátiť zmeny na prerobenie alebo obvody určiť. To je nový kontrolný mechanizmus proti segregácii.

V teórii prínosná zmena však narazí na realitu dôvodov, prečo sú niektoré školy v určitých okresoch zastúpené výlučne rómskymi žiakmi.

Na praktické problémy upozorňujú mnohí

Táto problematika sa, samozrejme, netýka bežných rómskych rodín, ale práve vylúčených komunít, ktoré v drvivej väčšine žijú mimo majoritného obyvateľstva v mizerných životných podmienkach.

Na konkrétne technické problémy v tomto smere upozorňujú odborníci, ale aj samotné rómske občianske združenia, ktoré sa venujú životu tejto menšiny. Psychológovia pracujúci s rómskymi deťmi z Košického a Prešovského kraja upozornili, že „zúfalý stav mnohých rómskych detí je prejavom systémového a rozsiahleho problému, ktorý štát dlhé roky zanedbáva“.

Odborníci poukázali na problémy, ktoré škola nevie vyriešiť – prítomnosť biednych životných podmienok, nákazlivých chorôb (žltačka, svrab), nevyspatosť, ale aj mentálny, sociálny a emocionálny vývin detí, ktoré školy jednoducho nemôžu vyriešiť len tým, že ich začlenia do majoritnej komunity.

Psychológovia dodávajú, že „veľká časť z nich žije v chatrčiach, v špine, medzi potkanmi a pred očami majú rodičov, ktorí fajčia, pijú alebo fetujú. Dieťa vyrastajúce v takomto prostredí je hladné, smädné, uzimené a špinavé. Jeho hlavnou potrebou preto nie je kniha a vzdelanie. Nemá naplnené ani tie najzákladnejšie potreby.“

Práve tieto aspekty sú dôvodom, prečo je pri rómskych deťoch, najmä z vylúčených osád, potrebná osobitná starostlivosť a vzdelávací prístup, ktorý nie je prítomný v klasických školách.

Otázka dostatočného vzdelania, bezpečnosti a hygieny

Druckerova reforma bude znamenať, že znevýhodnené deti nebudú mať špecifické vzdelávacie prístupy prispôsobené svojim podmienkam, ale mali by byť rovnomerne rozdelené medzi deti z majoritnej komunity. A práve markantný rozdiel medzi deťmi bude nevyhnutne spôsobovať problémy.

Tie sa budú týkať mnohých faktorov. Problém nebude spočívať iba v zrejmej nemožnosti držať krok v riadnom vzdelávacom procese zo strany znevýhodnených detí. Zásadnou výzvou bude aj otázka bezpečnosti z hľadiska zdravia a prevencie šírenia nákazlivých chorôb, ako aj z hľadiska prevencie drobnej kriminality.

Tieto problémy vylúčených komunít jednoducho nezmiznú tým, že budú začlenené do spoločnosti bez toho, aby sa riešila podstata ich vzniku. Základ týchto problémov pritom tvorí chudoba, nedostatočné vzdelanie a sociálne návyky, ktoré pramenia z daného prostredia.

Rodičia musia zabezpečiť riadny vývin dieťaťa

Ústava SR garantuje každému právo na vzdelanie, no zároveň stanovuje povinnosť rodičov starať sa o svoje deti tak, aby bolo zabezpečené ich vzdelanie a riadny telesný i mentálny vývoj. Rovnako školský zákon garantuje deťom právo na výchovu a vzdelávanie v prostredí zaručujúcom bezpečnosť a ochranu zdravia a stanovuje povinnosť školy vytvárať bezpečné, hygienicky vyhovujúce a podnetné prostredie.

Už dnes možno tvrdiť, že začlenenie detí so špeciálnymi potrebami do „klasického“ vyučovacieho procesu v rámci inklúzie škôl bude mať iba dva scenáre. Buď tieto deti nebudú stíhať s učením, zostanú pozadu a bez vzdelania, alebo väčšina detí, ktorá nie je zo znevýhodneného prostredia, bude musieť obetovať svoje vzdelanie na úkor pomalšieho vyučovacieho procesu, aby boli učebné osnovy vysvetlené všetkým rovnako.

Sporná je aj otázka, kto a ako bude tieto deti učiť. Odhliadnuc od potreby špeciálnych znalostí a postupov pedagóga v tomto smere, nie je žiadnym tajomstvom, že školy trpia nedostatkom kvalitných učiteľov, a aj to málo vyučujúcich často odmieta nastúpiť do práce s Rómami.

Problém hygieny a prítomnosti nákazlivých chorôb už otvorene pomenovali psychológovia, ktorí pracujú s deťmi z osád. Nie je zrejmé, ako chce škola zabezpečiť, aby hygienické a zdravotné štandardy ostali zachované a zároveň, aby do vyučovacieho procesu začlenila deti, ktoré sa pravidelne nachádzajú v prostredí s týmito neduhmi. Tieto otázky platia aj pri problematike kriminality, ktorá je smutnou realitou vylúčených skupín.

A práve tieto, v skratke načrtnuté problémy pri neuváženej a „umelej“ inklúzii vo vyučovacom procese, budú jednoznačne porušovať práva detí, ktoré majú nárok na vzdelanie v bezpečnom prostredí. Predstava, že školy zázračne vyriešia tieto problémy schválením reformy školstva, keď ich nevedeli vyriešiť od vzniku slovenského štátu, je naivná.

Rodičia týchto detí majú zákonnú povinnosť svoje deti chrániť a zabezpečiť im vhodné podmienky na rozvoj. Ak škola nebude schopná vďaka nútenej inklúzii dodržať bezpečnostné, vzdelávacie a hygienické štandardy, majú rodičia zákonnú povinnosť konať tak, aby ich deti neboli ohrozené.

Riziko vzniku hromadných žalôb

Ak ich dieťaťu vznikne ujma, môžu rodičia konať prostredníctvom sťažností voči konkrétnej škole alebo na Štátnej školskej inšpekcii. Využiť môžu aj civilnú alebo správnu žalobu – v závislosti od toho, aké konkrétne práva boli porušené alebo ohrozené.

Rozsah porušení práv sa môže pohybovať od neprimeraného zníženia kvality vzdelávania až po konkrétne prípady ujmy na zdraví alebo majetku žiakov.

V prípade, ak sa daný problém bude týkať viacerých rodičov tej istej školy, môžu podať spoločnú žalobu viacerých žalobcov – hromadnú žalobu voči škole, hoci slovenské právo nepozná tento inštitút pod týmto legálnym pojmom.

Práve hromadné právne zásahy rodičov by prinútili školy konať tak, aby ich deti boli chránené a vzdelávané v dostatočnej miere, alebo by tak nevyhnutne urobili súdy svojimi rozhodnutiami.

Nie je zrejmé, ako dlho by dokázali školské zariadenia platiť za škody na právach detí, ktoré boli spôsobené zle nastavenou reformou a inklúziou detí, ktoré potrebujú špecifickú pomoc. Tieto žaloby by však otvorili oči všetkým zúčastneným a prinútili by ich konať tak, aby zákonná úprava zohľadňovala realitu.

Umelo nútená inklúzia vylúčených komunít bude mať iba negatívny vplyv na všetkých. Vylúčené komunity sú mimo spoločenského záujmu práve preto, že množstvo rokov nahromadených a neriešených problémov sa pretavilo do faktickej nemožnosti súžitia s väčšinovým obyvateľstvom.

Deti z vylúčených komunít potrebujú pomoc, ktorá začne ich vyňatím z tohto prostredia a postupným začleňovaním do spoločnosti. To sa však musí diať pod dohľadom celého tímu špecialistov a nie v bežnom vyučovacom procese. Inak na to doplatia všetci.

Druckerove predstavy, že tento fakt sa zmení zmenou zákona a inklúziou, sú ukážkou ohromnej naivity alebo čírej neschopnosti porozumieť problematike. Z tejto ilúzie by ho vytrhli práve hromadné žaloby rodičov dotknutých detí.

Skutočný stav Druckerovej reformy a inklúzie, samozrejme, preverí až čas a jej praktická aplikácia. Nie je zrejmé, podľa akých ukazovateľov budú nastavené jednotlivé čísla povinného začleňovania Rómov, no práve tento aspekt bude kľúčový. Nemožno totiž plošne určiť jedno číslo pre všetky školy na Slovensku.

Racionálny prístup v tomto smere môže odstrániť všetky vyššie zmieňované problémy. Naopak, silená inklúzia na úkor reality ešte nikdy nebola prínosom.