Vláda schválila Druckerovu školskú reformu. Cirkevným školám hrozí menej peňazí

Vláda v piatok rokovala o návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení, o návrhu zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o novele školského zákona.

Na týchto legislatívach sa v stredu kabinet nezhodol, lebo niektorí poslanci vyjadrili svoj nesúhlas a žiadali zmeny ešte prekonzultovať. Ministri v piatok schválili všetky tri legislatívy z oblasti školstva.

Predprimárne vzdelávanie od štyroch a následne aj od troch rokov

Predprimárne vzdelávanie má byť od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti. O rok nato má byť povinné aj pre trojročné deti. Podmienky však budú miernejšie ako pre päťročné deti.

Ak si rodič vyberie domáce vzdelávanie, nemusí dieťa prihlásiť do materskej školy, ale len to oznámiť príslušnej obci. Vyžadovalo by sa, aby zákonný zástupca mal rovnaký stupeň vzdelania ako pri bežnom individuálnom vzdelávaní dieťaťa. Zároveň by sa po dovŕšení štvrtého roku dieťaťa posudzovala dosiahnutá úroveň vzdelania. Toto posúdenie by vykonávala materská škola určená príslušnou obcou.

Ak by sa preukázalo, že dieťa nemá rozvinuté vedomosti, zručnosti a kompetencie v súlade s obsahom vzdelávania vydanom a zverejnenom ministerstvom školstva, zákonný zástupca by bol povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 15 dní odo dňa posúdenia.

Päťročné deti však bude aj naďalej povinné prihlásiť do materskej školy.

Vzhľadom na disponibilné kapacity a budovanie nových kapacít rezort navrhuje postupný nábeh od 1. septembra 2027 pre štvorročné deti a od 1. septembra 2028 pre trojročné deti. Zmena sa vzťahuje na všetky deti s trvalým pobytom na území Slovenska.

Cirkevné školy stále v ohrození

Prešiel aj zákon o financovaní škôl, ktorý vzbudil vášne.

Ministerstvo školstva zmenilo, ako sa určujú spádové školské obvody a kto môže získať plné financovanie od štátu. Po novom by mal vzniknúť pojem „verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania“. Takým by bola každá škola, ktorá prijíma všetky deti zo spádového obvodu a nevyberá školné.

Tento status by automaticky mali všetky štátne školy, ale môžu ho získať aj cirkevné a súkromné – ak budú fungovať za rovnakých podmienok ako tie verejné.

Spádové územia pre školy bude určovať obec. Každý školský obvod by mal mať len jednu štátnu materskú alebo základnú školu, ale obec môže do obvodu zaradiť aj viac súkromných alebo cirkevných škôl – ak budú verejnými poskytovateľmi. Pri vytváraní obvodov sa má zohľadňovať dostupnosť školy, kapacita budovy aj doprava.

Ak súkromná alebo cirkevná škola nebude verejným poskytovateľom, štát jej môže znížiť príspevok o pätinu.

KDH a jeho predseda Milan Majerský návrh označili za diskrimináciu veriacich detí a snahu znevýhodniť cirkevné školy. Majerský v otvorenom liste premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) tvrdil, že deti by sa tak delili podľa viery, čo označil za nespravodlivé a cynické.

Minister školstva Tomáš Drucker však odmietol, že by chcel cirkevné školy "likvidovať". V dôvodovej správe k zákonu sa odvolával na OECD, podľa ktorého rovnaké financovanie pre neštátne školy, ktoré si môžu navyše pýtať školné, znižuje kvalitu verejného vzdelávania.

Zákon o financovaní prešiel podľa Druckera presne v takom znení, ako ho na vládu predložili už v stredu. Čas medzitým vraj využil na rokovanie s poslancami, aby sa schvaľovanie legislatívy nezaseklo neskôr v Národnej rade SR, čoho sa obával premiér. "Všetci jednoznačne deklarovali, že s tým súhlasia," poznamenal Drucker.

Nový druh strednej školy

Na Slovensku by mohol vzniknúť aj nový druh strednej školy – stredná priemyselná škola. Transformovala by sa z doterajšieho typu strednej odbornej školy na samostatný druh.

Dôvodom je, že moderná doba si vyžaduje nových odborníkov v dôsledku automatizácie, digitalizácie či nástupu umelej inteligencie. Nový typ školy má lepšie pripraviť žiakov na tieto výzvy.

Ministerstvo tiež navrhuje skrátiť niektoré formy štúdia po maturite – z dvoch na jeden rok a z troch na dva. Cieľom je zjednodušiť prechod medzi strednou a vysokou školou a uznať získané vedomosti pri ďalšom štúdiu.

Zmeny by mali začať platiť od 1. januára 2026.

Slovné hodnotenia a online prihlášky

Učitelia by mohli po novom slovne hodnotiť aj žiakov 6. až 9. ročníka základnej školy, a to vrátane správania. Klasické známky by sa stále používali, no niekde by ich mohlo doplniť slovné hodnotenie.

Prihlášky do materských a základných škôl by sa mali podávať cez jednotný online systém, podobne ako je to dnes v prípade stredných škôl. Rodičia by si mohli určiť poradie škôl, kam chcú svoje dieťa prihlásiť, a systém uľahčí riaditeľom rozhodovanie.

Zmeny sa týkajú aj prijímania žiakov do základných škôl. Po novom má byť jasne dané poradie, v akom musia riaditelia deti prijímať – najprv tie, ktoré bývajú v danom obvode, potom napríklad deti umiestnené v zariadeniach na základe rozhodnutia súdu.

Rovnaký systém uprednostňovania sa má zaviesť aj pri stredných školách, kde si žiaci budú môcť určiť poradie škôl a odborov.

Povinná maturita z matematiky

Zavádza sa aj povinná maturita z matematiky pre gymnáziá, stredné priemyselné a technické školy aj obchodné akadémie. Zmena začne platiť pre prvákov nastupujúcich v školskom roku 2027/2028.

"Je potrebné vzdelať učiteľov a upraviť obsahy vzdelávania. Budeme pokračovať aj v skvalitnení výučby matematiky na základných školách," podotkol minister s dôvetkom, že matematika nesmie byť strašiakom.

Sabatikal a väčšia bezpečnosť na školách

Vláda schválila aj zákon o pedagogických a odborných zamestnancoch. Zriaďuje novú kategóriu "kandidát pedagóg", ktorý po troch rokoch vysokoškolského štúdia bude môcť nastúpiť do praxe. Prvú atestáciu bude môcť robiť už v prvých dvoch rokoch, a nie piatich, ako to bolo doposiaľ.  

Na základe zákona o vysokých školách si študenti budú môcť vybrať, či ukončia školu záverečnou prácou alebo stážou. Škola musí jasne určiť, čo má stáž obsahovať a ako preukáže, že študent vie vedomosti použiť v praxi.

Umožní sa aj uznávanie kreditov z iných typov vzdelávania, ako sú napríklad kurzy, odborné školenia alebo mikrocertifikáty. Cieľom je zohľadniť aj neformálne vedomosti a zručnosti, ktoré človek získa mimo vysokej školy. Bude však stanovený limit, koľko takýchto kreditov sa dá započítať.

Vládny kabinet odobril aj zavedenie sabatikalu, teda plateného voľna pre vysokoškolských učiteľov na vzdelávanie alebo výskum.

Nový zákon zároveň posilní ochranu akademickej pôdy. Školy budú môcť vylúčiť študenta, ak vážne ohrozí bezpečnosť a zdravie iných alebo ak poruší pravidlá.

Drucker chce tiež spájať menšie stredné školy do väčších celkov, lebo žiaci z menších vzdelávacích zariadení dosahujú v testovaní znalostí horšie výsledky. V spoločných celkoch škôl by mohli ako riaditelia pôsobiť aj ľudia bez pedagogického vzdelania.

Všetky uvedené zákony ešte musia schváliť poslanci Národnej rady SR. Zaradené budú pravdepodobne na parlamentnú schôdzu, ktorá sa začína 9. septembra.

odmieta vyjadrenia Asociácie súkromných škôl a školských zariadení (ASŠŠZ) o zmenách paragrafového znenia školských zákonov zo stredy (20. 8.) na piatok. Doplnené bolo podľa ministra iba jedno ustanovenie a ďalšie zmeny boli legislatívno-technického charakteru.

ASŠŠZ kritizovala viaceré súčasti návrhov zákona o financovaní škôl a školských zariadení a aj zákona o školskej správe.

Podotkla, že v stredu boli rokovania o troch školských zákonoch zastavené s tým, že minister bude komunikovať s poslancami a vysvetľovať znenia.

„Namiesto toho však zo stredy do dnes došlo k zmene paragrafových znení, a to takým spôsobom, že sa opäť menia pravidlá hry,“ tvrdí.

Ako upozornil minister, ASŠŠZ nepoctivo šíri nepravdy. Podotkol, že znenia školských zákonov sa menili v priebehu medzirezortného pripomienkového konania a zo stredy na piatok išlo iba o malé zmeny.

„Išlo o jedno ustanovenie s tým, že rešpektujeme prínos a garanciu charakteru cirkevných a súkromných škôl,“ priblížil.

(est, tasr)