Žmurkanie na Tel Aviv. Amazon či Google dlhodobo spolupracujú s izraelskou vládou

Pred týždňom otriasla Izraelom kauza zadržiavacieho centra Sde Teiman, v ktorom izraelská armáda (IDF) drží niekoľko stoviek Palestínčanov zatknutých počas pozemných operácií v Pásme Gazy. Tá sa v skutočnosti začala ešte v júli 2024, minulú stredu však vyšlo najavo, že v nej hrá kľúčovú rolu advokátka IDF Jifat Tomer-Jerušalmiová.

Ešte v máji tohto roku zverejnila televízia CNN reportáž na základe svedectiev zadržiavaných, ktorých IDF prepustili domov do Pásma Gazy. Tí opisovali bitie, dlhodobé používanie pút (ktoré často viedlo ku gangréne a amputácii) či zaväzovanie očí. Prípad začala vyšetrovať vojenská polícia, ktorej sa postavili do cesty provládni demonštranti.

Prípad by zapadol prachom, nebyť toho, že v rámci vyšetrovania pustila advokátka Tomer-Jerušalmiová do médií videozáznam, na ktorom izraelskí záložníci nasadení na základni údajne znásilňujú zadržaného palestínskeho väzňa. Právničku v nedeľu večer zatkli za narušenie utajenia dokumentov obžaloby, pričom sa vzdala svojho postu ešte 31. októbra.

Zábery vtedy zverejnila televízia Channel 12, podľa nedávnej reportáže denníka Haaretz sa začali o záchytný tábor v Negevskej púšti zaujímať aj viacerí západní predstavitelia, ktorí sa „v dobrej viere pýtali“ na podrobnosti. Ak by však chceli získať informácie po vlastnej osi, vládu premiéra Benjamina Netanjahua by o tom informovali samotné prehliadače ako Google a Amazon.

Ako funguje „žmurkací mechanizmus“

Izrael v apríli 2021 založil projekt Nimbus, ktorý slúži na cloudové výpočty (cloud computing) pre vládu, kanceláriu premiéra, ministerstvo obrany a IDF. Do grantovej schémy ministerstva financií sa vtedy prihlásili divízie technologických gigantov Google a Amazon.

Google Cloud Platform a Amazon Web Services však museli pri sprostredkovaní cloudových služieb prisľúbiť, že spoluprácu nepozastavia ani v prípade zamestnaneckých výziev na bojkot (ku ktorým niekoľkokrát došlo) a musia vládu informovať o pokusoch vyhľadávať informácie o Izraeli zo strany iných vlád či verejných spoločností.

Druhý menovaný proces sa nazýva „žmurkací mechanizmus“ (z originálu „winking mechanism“) a podľa investigatívnej reportáže denníka Guardian, magazínu +972 a hebrejského portálu Local Call spočíval v posielaní konkrétnych súm izraelskému rezortu financií.

Google a Amazon mali podľa zmluvy posielať kódované správy kryté ako finančné transakcie. Suma týchto transakcií mala zodpovedať telefónnemu kódu krajiny, ktorá si cez tieto vyhľadávače vyžiadala údaje o vláde v Jeruzaleme či o armáde.

Účtovne boli tieto prevody označené ako „špeciálne kompenzácie“. Boli v izraelských šekeloch a v štvorcifernej hodnote. Ak si informácie cez Google vyhľadávali úrady Spojených štátov (ktorých predvoľba je +1), firma poslala rezortu Bezalela Smotriča 1-tisíc šekelov. V prípade Talianska (predvoľba +39) poslali firmy 3 900 šekelov, pre Írsko (+353) zase 3 530 šekelov.

Firmy tak robili aj v prípade, že vlády vyslovene nariadili prehliadačom, aby „neinformovali dotknuté strany“, teda Izrael. Ak prehliadače neboli schopné odhaliť identitu krajiny, poslali platbu vo výške 100-tisíc šekelov. 

Podľa Guardianu ide o porušenie európskeho aj amerického práva, keďže sa snaží obchádzať tamojšie zákony v mene bezpečnosti tretej krajiny, v tomto prípade Izraela. Google ani Amazon tiež nemôžu jednostranne odstúpiť od cloudovej zmluvy – nedávno zrušil svoju spoluprácu Microsoft, ktorý obvinil spravodajskú jednotku 8200 z nepovoleného odpočúvania Palestínčanov.

Inovácie, AI odpočúvanie či pagery

Jednotka 8200, vojenský útvar podobný americkej Národnej bezpečnostnej agentúre (NSA), ktorá sa zameriava na zber spravodajských informácií skrze odpočúvanie (SIGINT), sa zviditeľnila v apríli tohto roka, keď reportáž denníka New York Times upriamila pozornosť na „izraelské pokusy s umelou inteligenciou“ vo vojne v Pásme Gazy.

Vojenskí agenti totiž nasadili odpočúvací nástroj na báze umelej inteligencie, ktorý lokalizoval zdroj telefonátu jedného zo strojcov útoku na južný Izrael 7. októbra 2023 menom Ibrahim Biari. Na základe týchto informácií IDF 31. októbra 2023 zaútočili na tábor Džabalíja a príslušníka hnutia Hamas zabili – spolu so 125 civilistami.

Na vývoji odpočúvacieho nástroja sa pritom podieľali Google, Microsoft, ale aj spoločnosť Meta, ktorá vyvíja platformu Facebook. Okrem tohto AI nástroja vyvinuli technologické firmy v spolupráci s jednotkou 8200 program na čiastočnú vizuálnu rekonštrukciu skenovaných tvárí.

Najznámejším technologickým počinom izraelskej armády však bolo použitie špeciálne upravených pagerov, ktoré namiesto smartfónov používali militanti šíitského hnutia Hizballáh v južnom Libanone. Ich odpálenie si vyžiadalo najmenej dvanásť mŕtvych vrátane dvoch detí a viac ako 3 500 zranených.

Pagery typu AR924 podľa oficiálnych informácií vyrobila taiwanská firma Apollo Gold, ktorá má nulové väzby na Izrael. Jej vizuálnu identitu však využila izraelská tajná služba Mosad, aby Hizballáhu predala tisíce zariadení s vloženou výbušninou PETN, ako vyplýva zo svedectiev anonymných izraelských agentov pre denník Washington Post.

Útok zo 17. a 18. septembra minulého roka schválil Netanjahu o týždeň skôr, o desať dní po pagerovom útoku zabili IDF generálneho tajomníka Hizballáhu Hasana Nasralláha. Následne pozabíjali aj štyroch potenciálnych nástupcov, vodcom hnutia sa nakoniec stal bývalý podpredseda Naím Kásim.

Izrael od októbra obnovuje svoju ofenzívu v Libanone, pričom hlavným argumentom je neúspech vlády v Bejrúte vo veci odzbrojenia šíitských militantov. V Gaze vystupuje čoraz viac kmeňových milícií proti Hamasu, v Sýrii sa o židovský štát opierajú tamojší drúzi, ktorí sa dostávajú do potýčiek s novou džihádistickou vládou Ahmada Husajna Šaru.

Jedným z rozhodujúcich momentov izraelskej histórie bola šesťdňová vojna (5. až 10. júna 1967). Ako tvrdil prominentný izraelský historik Avner Cohen, práve táto vojna „zmenila Izrael z národa, ktorý sa vnímal ako bojujúci o prežitie, na okupačnú a regionálnu mocnosť“. V predvečer tejto vojny údajne židovský štát dosiahol vojenské obohatenie uránu, ako napísal v knihe Izrael a bomba (1999).

V 21. storočí tomuto vývoju na status regionálnej veľmoci pomáhajú aj etnické milície v susedných krajinách – a americkí technologickí giganti.