Digitálne euro vstupuje do novej etapy. Zavedenie ovplyvní kartové firmy i banky

Európska centrálna banka 30. októbra 2025 posunula projekt digitálneho eura do ďalšej fázy. Tá nadväzuje na prípravnú etapu, ktorú Eurosystém spustil v novembri 2023.

„Rada guvernérov rozhodla o posunutí projektu do druhej prípravnej fázy, keď očakávame prijatie legislatívy, definitívny výber všetkých dodávateľov komponentov systému a spustenie pilotného testovania vybraných subjektov,“ hovorí výkonný riaditeľ úseku platobných systémov a peňažnej hotovosti Národnej banky Slovenska Dušan Jurčák.

Blokovanie vývoja sa teda nepredpokladá a pokračuje sa v budovaní technickej platformy, aby bol systém pripravený na praktické zavedenie v prípade, že tomu dá legislatíva zelenú. To, ako by mohlo digitálne euro fungovať v bežnom živote, priblížil vo štvrtok regulátor na neformálnom stretnutí s médiami.

Podstata a funkcia eura v digitálnej podobe

Nejde o žiadnu novinku. Kým prípravná fáza projektu, o ktorej Štandard pred dvomi rokmi informoval, sa zamerala na testovanie koncepčných a technických možností digitálneho eura, tá nová sa sústreďuje na technickú pripravenosť systému, ktorý by umožnil vydanie jeho prvej verzie.

Ak európski zákonodarcovia schvália potrebnú legislatívu v priebehu roka 2026, pilotná prevádzka by sa mohla začať v roku 2027 a plné nasadenie sa predpokladá okolo roku 2029.

Digitálne euro má predstavovať digitálnu formu hotovosti – univerzálne použiteľnú v rámci eurozóny, dostupnú pre všetky bežné platby a bez poplatkov za základné použitie. Používateľom má umožniť platby online aj offline, s vysokou mierou ochrany súkromia a okamžitým vyrovnaním transakcií v peniazoch centrálnej banky.

Obchodníci nebudú platiť poplatky kartovým spoločnostiam, čo má znížiť ich náklady. „Ako si dnes sťahujete rôzne mobilné aplikácie, v budúcnosti si stiahnete aplikáciu digitálneho eura. Umožní platenie z účtu na účet medzi fyzickými osobami, u obchodníkov aj v e-shope,“ približuje Rudolf Pataki, vedúci oddelenia stratégie platobných systémov.

Hlavným nástrojom bude mobilná aplikácia ECB, ktorú budú využívať komerčné banky – tie zároveň budú viesť účty používateľov. „Európska centrálna banka vytvorí mobilnú aplikáciu, ale účty budú vedené komerčnými bankami,“ vysvetľuje.

Cieľom podľa centrálnej banky je, aby digitálne euro doplnilo hotovosť a existujúce elektronické riešenia, nie ich nahradilo. Malo by byť použiteľné pri platbách medzi jednotlivcami, v kamenných prevádzkach, v e-commerce aj pri platbách verejnej správy.

Či už sú to obyvatelia, obchodníci alebo centrálne banky, mali by podľa regulátora z projektu profitovať.
Stratu však môžu zaznamenať komerčné banky ako poskytovatelia platobných služieb, keďže základný účet digitálneho eura bude bezplatný.

Zároveň sa prostriedky presunuté z bežného účtu stanú záväzkom centrálnej banky, čo zníži schopnosť bánk poskytovať úvery. „Každé euro, ktoré si presuniete z bežného účtu na účet digitálneho eura, nie je viac záväzkom komerčnej banky, takže to môže mať dosah na výšku ich zisku,“ upozorňuje Jurčák.

Práve pre zachovanie stability bánk majú byť nastavené dve zásadné ochranné opatrenia: účty digitálneho eura nebudú úročené a stanoví sa maximálny limit na účte každého používateľa. „Ani niekoľkotisícový limit by stabilitu bánk neohrozil,“ konštatuje expert z centrálnej banky s dôvetkom, že to potvrdzujú doterajšie prieskumy.

Strategický význam a európska suverenita

Z pohľadu európskeho regulátora aj národných centrálnych bánk ide o projekt, ktorý posilňuje strategickú autonómiu a odolnosť európskeho platobného systému. Cieľom je vytvoriť infraštruktúru spravovanú verejnými inštitúciami – nie súkromnými spoločnosťami –, čím sa zníži závislosť od mimoeurópskych platobných platforiem.

Podľa NBS a ECB projekt nepočíta s tým, že by centrálne banky mali prístup k osobným údajom o konkrétnych transakciách. Tieto banky nebudú uchovávať informácie, ktoré by mohli priamo identifikovať používateľov.

Zachovať sa má aj možnosť anonymnej alebo pseudonymnej transakcie, najmä v offline režime, keď sa platba uskutoční priamo medzi platiteľom a príjemcom bez sprostredkovania treťou stranou.

Legislatívny proces však zostáva kľúčovým faktorom pre ďalší vývoj projektu.

Digitálne euro: význam a výhrady z pohľadu Slovenska

Pre Slovensko ako člena eurozóny je projekt digitálneho eura príležitosťou zapojiť sa do infraštruktúry, ktorá by mohla posilniť bezpečnosť, suverenitu a efektívnosť platieb v rámci Európskej únie. Digitálne euro by štátu zároveň mohlo znížiť závislosť od mimoeurópskych platobných platforiem, čím by sa posilnila odolnosť systému voči kybernetickým hrozbám.

Pre spotrebiteľov by prinášalo rýchle, bezpečné a bezpoplatkové platby – online aj offline – garantované centrálnou bankou. Podniky by zasa získali jednotný zúčtovací nástroj v rámci celej eurozóny, čím by sa znížili transakčné náklady a zlepšila predvídateľnosť cezhraničných platieb.

Významným prínosom by mohla byť aj väčšia dostupnosť digitálnych platieb pre skupiny, ktoré dnes bankové služby využívajú len obmedzene.

Súčasne však projekt prináša aj riziká. Okrem ohrozenia zdrojov bánk na úverovanie sa diskusia dotýka aj otázok ochrany súkromia a miery centralizácie. Kritici upozorňujú, že digitálne transakcie nemožno úplne anonymizovať a že centrálne banky by v mimoriadnych situáciách mohli ovplyvniť používanie digitálnych prostriedkov.

Ekonóm Dominik Stroukal upozorňuje, že odpor voči digitálnemu euru nemusí vychádzať z konšpiračných teórií. Digitálne meny centrálnych bánk (CBDC) majú síce racionálne ciele – napríklad umožniť používanie „peniazov centrálnych bánk“ aj tam, kde mizne hotovosť –, no prinášajú aj legitímne riziká.

Problémom je, že CBDC podľa neho nikdy nemôžu zaručiť anonymitu ako hotovosť a môžu oslabiť súkromné banky, čím znížia konkurenciu a kvalitu služieb. Stroukal zdôrazňuje, že by sa mala viesť vecná debata o týchto reálnych rizikách, nie o konšpiráciách o „programovateľných peniazoch“, ktoré sú v rozpore s realitou a len odvádzajú pozornosť od skutočných problémov projektu.

Európska centrálna banka a Národná banka Slovenska však opakovane zdôrazňujú, že nebudú mať prístup k osobným údajom používateľov a že offline platby zachovajú vysoký stupeň anonymity.

Pre Slovensko tak digitálne euro predstavuje príležitosť modernizovať platobné prostredie, no aj záväzok zabezpečiť, aby sa jeho prínosy prejavili bez ohrozenia stability bankového sektora a ochrany súkromia.