Nemocniciam klesajú výkony. Rezort skúma, či preto, že lekári pracujú na viacerých miestach

A keďže lekári po novom končia každý deň o pol hodinu skôr, vykonajú aj menej operácií a zdravotnícke zariadenie dostane menej peňazí od zdravotných poisťovní.

Ministerstvo sme požiadali o štatistiky, ako sa za uplynulých päť rokov vyvíjal počet plánovaných operácií v štátnych nemocniciach. Neposkytlo nám ich ani po druhej urgencii.

Z viacerých oslovených nemocníc odpovedali na otázky o počte hospitalizácií len dve – banskobystrická a košická. V prvej sa produkcia znížila, v druhej nie, pretože lekári mali skrátený pracovný fond už pred podpisom memoranda.

Obe nemocnice zároveň uviedli, že na personálne náklady dávajú 70 a 91 percent príjmov z poisťovní, čo im obmedzuje možnosti hospodárenia zariadenia.

Lekári však upozornili, že zvýšené mzdy sú kryté v rozpočte. Poisťovne ich teda dostanú od štátu a nemocniciam by mali poskytnúť o toľko viac.

Na otázku, či sa tak deje, ministerstvo neodpovedalo. Na náš e-mail, telefonáty a SMS správy nereagovala ani tajomníčka Asociácie štátnych nemocníc SR Miroslava Minarovičová.

„Nie je isté, či poisťovne v balíku peňazí pre nemocnice presne určujú, koľko má ísť na platy. Môžu teda tvrdiť, že platby na mzdy zvýšili, no ak sa celkový balík nezmenil, ide len o preskupenie peňazí – zvýšené mzdové výdavky potom nemocnice často ‚sanujú‘ z prostriedkov určených na iné prevádzkové náklady. Za toto môže štatutár nemocnice,“ vysvetlil pre Štandard podpredseda LOZ Miroslav Mendel.

Odborári preto pracujú na takzvaných štandardizovaných zmluvách medzi nemocnicami a poisťovňami, ktoré už nebudú obsahovať desiatky dodatkov. Podľa takejto zmluvy bude hneď jasné, koľko nemocnica od poisťovne reálne dostáva.

„Peňazí v zdravotníctve je dosť, ale nemocnice nedostanú to, čo majú a poisťovne si vyplácajú zisky, a to je choré,“ poznamenal Mendel.

Štát robí audit úväzkov

Asociácia nemocníc Slovenska zároveň tvrdí, že znížený počet výkonov súvisí aj s tým, že mnohí lekári zo štátnych nemocníc pracujú súčasne aj v súkromných zariadeniach.

„Pri tvorbe memoranda sme navrhovali, aby vyššie platy boli vyvážené záväzkom mať len jeden pracovný úväzok. Žiaľ, tento návrh zostal bez odozvy,“ uviedol prvý viceprezident ANS Igor Pramuk. Pacient sa tak podľa neho ocitá na poslednom mieste, čakacie lehoty sa predlžujú.

Zvyšovanie mzdy podľa počtu odpracovaných rokov sa však podľa zákona o mzde netýka lekárov s úväzkom nižším ako 0,5, teda tých, ktorí jeden týždeň odpracujú dva dni a ďalší týždeň tri dni.

„Myslím si, že ak pracujete v nemocnici na úväzok menší ako 0,5, váš hlavný pracovný pomer nie je v nemocnici. Títo lekári nie sú ťahúňmi nemocnice,“ vysvetlil Mendel, prečo odborári nemali s takýmto obmedzením problémy.

Ministerstvo zdravotníctva aktuálne vykonáva audit úväzkov zamestnancov nemocníc. Kedy bude hotový, neuviedlo.

„Do štátnych zariadení chodí lekár ako do prvého zamestnania, až potom ide do súkromnej praxe. Keby to bolo naopak a do hlavného štátneho zamestnania by chodil unavený, mohol by som namietať. Títo ľudia neokrádajú nemocnicu o peniaze, iba seba o súkromný čas,“ uzavrel Mendel.

Dalo by sa to aj prenajať

Odborári nesúhlasia ani s tvrdením, že odchod lekárov do ďalšieho zamestnania predlžuje čakanie, pretože súkromná prax poskytuje ľuďom skorší termín.

„Problémom je diskrepancia medzi cenami v štátnych a súkromných zariadeniach. Mnohí podnikatelia zistili, že reálna cena zákrokov je oveľa vyššia ako to, čo nemocnica dostáva od poisťovne a že kúpyschopnosť obyvateľstva je dostatočná, aby si ľudia za takúto službu priplatili,“ zhodnotil podpredseda LOZ.

Dodávajú, že v nemocniciach sa pre nedostatok anesteziológov nevyužívajú všetky operačné sály, a preto by ich nemocnica mohla prenajať súkromníkom.

„Aj pre operatérov by to bolo lepšie, pretože by mali všetok servis a ak nastanú komplikácie, pacienta už netreba nikam prevážať. To sú úniky peňazí, ktoré nikto nerieši,“ skonštatoval Mendel.

Paralelné úväzky môžu byť výhodou aj pre nemocnice

Ani šéf zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer) nepovažuje za problém, že lekári pracujú aj v súkromných pracoviskách.

„Šéfujem urologickej klinike a pre ňu je výhodné, že lekári z nej pôsobia ambulantne v celej spádovej oblasti, lebo odtiaľ stiahnu na operácie všetkých pacientov. Nesmieme však dopustiť, aby lekár, ktorý má pracovať od 7. do 15. hodiny, tam už o 13. hodine nebol. Riaditelia nemocníc by mali zriadiť dochádzkové systémy, ktoré budú rovno vypracovávať výplatnú pásku,“ navrhol Baláž.

Aj zdravotnícky analytik Martin Vlachynský zastáva názor, že by sme sa nemali pýtať na úväzky, ale skôr na to, prečo väčšina nemocníc poriadne nesleduje dochádzku a výkon svojich zamestnancov.

„Odpoveďou je chýbajúca transformácia nemocníc, vysoká fluktuácia na riaditeľských pozíciách, chýbajúce tvrdé rozpočtové obmedzenia (reálna hrozba bankrotu) a takisto platový automat, ktorý zaraďuje na jednu platovú úroveň výkonných zamestnancov spolu s absentérmi,“ vymenoval Vlachynský.

Doplnil, že existencia dvoch úväzkov je v poriadku, ak ide o výpomoc a odovzdávanie skúseností na menšom pracovisku alebo o zabezpečovanie chodu regionálne dôležitej špecializovanej ambulancie. „Zamestnávateľ by mal posúdiť, či je viacúväzkový zamestnanec prínosom alebo príťažou,“ domnieva sa analytik.