Mnohé školy preto od rodičov vyberajú režijný poplatok, ktorý sa pohybuje približne od piatich do dvadsiatich eur mesačne na dieťa.
Tieto peniaze idú na chod jedálne, teda na všetko, čo umožňuje, aby sa obedy vôbec mohli variť. Ide o fixnú sumu, ktorá sa nemení podľa počtu odobratých obedov, pretože prevádzkové náklady vznikajú bez ohľadu na dochádzku detí.
Nepoužitá dotácia musí ísť na lepšie jedlá a prevádzku
Výška príspevku na potraviny v rámci bezplatných obedov závisí od takzvaných finančných pásiem. Tie stanovujú, koľko môže škola vynaložiť na suroviny na jedno jedlo podľa typu stravníka.
„Finančné pásma A sú určené na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov,“ uviedlo pre Štandard ministerstvo školstva.
Druhá skupina, finančné pásma B, sa vzťahuje na špecifické typy stravovania. „Ide o pásma určené na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov pre diétne stravovanie, stravovanie športovcov, celoročné stravovanie a stravovanie zamestnancov škôl, školských zariadení a iných fyzických osôb,“ doplnil rezort.
Výšku finančných pásiem rezort aktualizuje podľa potreby, najmä na základe návrhov od zriaďovateľov škôl.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré systém dotácií na stravu spravuje, pre Štandard vysvetlilo, že ak školská jedáleň pripraví obed lacnejšie, ako je dotácia, zvyšok peňazí nesmie nechať ležať bokom, musí ich využiť.
„Zriaďovateľ by mal vzniknutý rozdiel prioritne použiť na zlepšenie kvality jedál, rozšírenie ponuky o doplnkové jedlo – napríklad ovocie k obedu – a následne aj na úhradu ďalších nákladov spojených s prevádzkou zariadenia školského stravovania,“ opísal rezort práce.
Zriaďovatelia škôl majú povinnosť každoročne zúčtovať poskytnuté dotácie na stravu za predchádzajúci rozpočtový rok, a to najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
K zúčtovaniu musia školy predložiť Oznámenie o počte odstravovaných obedov, v ktorom uvádzajú mesačný počet oprávnených detí a podaných obedov za každé zariadenie.
Božik: Samosprávy doplácajú, dotácie nestačia
Dotácie na stravu podľa samospráv pomáhajú, no v praxi zďaleka nestačia. Ako pre Štandard ozrejmil Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS), systém má jasne stanovené pravidlá, no jeho finančné nastavenie nepostačuje na pokrytie reálnych prevádzkových nákladov jedální.
Na dotáciu má dieťa nárok iba v prípade, ak sa zúčastní ak sa zúčastní vyučovania a obed aj skutočne odoberie. Štát na ňu prispieva 1,40 eura denne pre deti v materských školách, 2,10 eura pre žiakov prvého stupňa základných škôl a 2,30 eura pre žiakov druhého stupňa základných škôl a nižších ročníkov stredných škôl.
„Výška dotácie viac-menej pokrýva cenu potravín, z ktorých sa obedy pripravujú,“ pripúšťa Božik. Zároveň však dodáva, že rast cien potravín a služieb spôsobuje, že menšie školské jedálne udržiavajú rozpočet v rovnováhe čoraz ťažšie.
Režijné náklady z podielových daní
Ako sme spomenuli vyššie v článku, zákon o dotáciách umožňuje, aby školy použili nevyčerpanú časť príspevku na skvalitnenie jedál alebo na doplnkovú stravu. V praxi však podľa Božika tieto sumy často nestačia ani na pokrytie základných potrieb.
Na chod jedální slúžia iné zdroje. Prevádzkové, teda režijné náklady, nie sú hradené z dotácie, ale z financií, ktoré samosprávy získavajú z podielových daní.
„Problém je, že medzi tým, koľko stojí prevádzka školských jedální a koľko na to samosprávy dostávajú z podielových daní, sa prehlbuje stále väčšia priepasť,“ upozornil Božik.
Ako ďalej uviedol, mnohé mestá a obce musia preto zavádzať spoluúčasť rodičov, aby dokázali udržať prevádzku školských kuchýň. „Zriaďovatelia prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení určujú sumy od 20 centov do jedného eura za obed ako príspevok rodičov na réžiu,“ doplnil predseda ZMOS.
Aj tieto poplatky však podľa neho pokrývajú len zlomok skutočných nákladov, zvyšok musia obce doplácať zo svojich rozpočtov.
Rodičia reagujú rôzne
Na otázku, či sa samosprávy stretávajú s negatívnymi reakciami rodičov, Božik odpovedá, že situácia je rôzna. „Záleží na tom, ako sú tieto poplatky odkomunikované a vysvetlené rodičom,“ hovorí.
Zdôrazňuje však, že väčšina miest a obcí pristupuje k určovaniu výšky príspevkov citlivo. „Samosprávy sa snažia nastaviť pravidlá tak, aby viacdetné rodiny či domácnosti v hmotnej núdzi mali nižšie poplatky alebo úplné úľavy,“ dodal.
Podľa Márie Černayovej, vedúcej školskej jedálne vo Zvolene, rodičia chápu, že školské zariadenia nie sú dostatočne financované a často zápasia s nedostatkom pracovníkov. Ako ďalej pre Štandard priblížila, väčšina z nich prispieva na režijné náklady ochotne, pretože si vážia, že je o ich deti postarané.
Funkčnosť systému závisí od štátnych prostriedkov
Černayová považuje súčasný systém dotácií za udržateľný, pokiaľ štát dokáže finančne zabezpečiť jeho fungovanie. Upozorňuje však, že reforma je nevyhnutná v oblasti odmeňovania pracovníkov školských jedální.
„Systém školského stravovania je funkčný, kým štát má prostriedky na dotácie, no problémom zostáva odmeňovanie. Za súčasné mzdy už nevieme zohnať kvalifikovaných pracovníkov,“ povedala.
Ak by sa štát v budúcnosti dostal do situácie, že plošné dotácie na stravu nebude môcť udržať, podľa Černayovej by bolo vhodné prejsť na adresnejší model podpory.
„Ak štát nebude mať dostatok financií na obedy zadarmo pre všetkých, určite by mala prísť cielená pomoc pre rodiny a deti, ktoré sa ocitnú v hmotnej núdzi,“ dodala vedúca jedálne.
