KDH sa „upisuje“ PS skôr, ako treba. Smer vyštartoval po voličoch Majerského

Predseda PS Michal Šimečka minulý týždeň pozval na obed lídrov SaS Branislava Gröhlinga, KDH Milana Majerského a mimoparlamentných Demokratov Jaroslava Naďa.

Líder PS ocenil, že si sadli za jeden stôl. Tvrdil, že sa musia rozprávať o odbornej a stabilnej spolupráci, o budúcnosti Slovenska po demokratickej výmene vlády Roberta Fica. „Všetci vieme, že naša spolupráca bola po hlasovaní o ústave v kríze, musíme ju prekonať a rozprávať sa ako ďalej. Toto je dobrý začiatok,“ oznámil Šimečka na sociálnej sieti.

Faktom je, že septembrové schválenie koaličnej novely ústavy v kultúrno-etických otázkach, za ktoré s výnimkou Františka Majerského a Františka Mikloška hlasovali všetci poslanci KDH, lídra progresívcov nahnevalo. Nie však vo vzťahu ku KDH, v ich prípade totiž očakával, že poslanci kresťanských demokratov novelu podporia. Šimečku viac zaskočili dvaja poslanci od matovičovcov Marek Krajčí a Rastislav Krátky, vďaka ktorým novela prešla.

„Toto je koniec akýchkoľvek úvah o spolupráci s Hnutím Slovensko,“ vravel Šimečka s tým, aby mu nikto nerozprával, že Igor Matovič je nejaký „bojovník proti Ficovi alebo proti mafii“. Pravdou však je, že ani hlasovanie dvoch poslancov od Matoviča by nič nezmenilo na tom, že Šimečka ho pri spoločnom stole tak či tak nechcel.

Ficov tlak na KDH

Vládny Smer po stretnutí opozičného štvorspolku podľa vlastných slov berie na vedomie, že KDH si vybralo PS ako partnera na presadzovanie konzervatívnych hodnôt. Podľa Smeru je dobré, že konzervatívny slovenský volič už dnes vie, ako rozmýšľa vedenie KDH o budúcnosti Slovenska.

„Každý, kto má štipku sedliackeho rozumu, vie, že v zničujúcom objatí s tými najhoršími nepriateľmi nielen kresťanských, ale aj Slovákmi široko uznávaných hodnôt a historických tradícií, sa KDH určite nepodarí presadiť ani len zlomok z toho, čo už dosiahlo v spolupráci so svojím údajným úhlavným nepriateľom – stranou Smer,“ ozrejmila najsilnejšia vládna strana.

Majerský: Nedáme sa zastrašiť

Líder KDH Milan Majerský Smeru oponoval, že cieľom KDH je demokratická výmena Roberta Fica. Tvrdil, že rozumie, prečo sú Smer a Fico nervózni.

„Rozbili dôveru v štát a nechali Slovensko prešľapovať na mieste. Táto aktuálna vláda je tá najhoršia, akú kedy Robert Fico mal, a dobre vie, že nemá silu nič presadiť. Opäť šíri len nenávisť a snaží sa prekryť svoju neschopnosť. My sa zastrašiť nedáme,“ povedal Majerský. Útok Ficovej strany podľa neho potvrdzuje, že členovia KDH sa rozhodli správne, keď vylúčili vládu so Smerom.

Opozícia zatiaľ svoju spoluprácu nepretavila do podpísania spoločného dokumentu. Bude teda zaujímavé sledovať, akú podobu budú mať výstupy ohláseného štvorspolku a či sa budú prezentovať ako jeden spolupracujúci blok aj v predvolebnej kampani.

Opozičný pokus vopred sa zoskupiť sa odohral aj začiatkom leta 2019, teda niekoľko mesiacov pred voľbami 2020. Vtedajší predseda KDH Alojz Hlina podpísal dohodu o neútočení v predvolebnej kampani so stranami PS a Spolu. Rovnako mienili hľadať programové zblíženie so snahou ponúknuť alternatívu po voľbách. Napokon sa ani jedna strana nedostala do parlamentu. Jedno z vysvetlení bolo, že KDH si „paktovaním“ s PS skôr uškodilo.

KDH trinásť rokov bez vlády

Bude to teraz iné? Sociológ Václav Hřích poukázal na to, že KDH konzistentne od posledných volieb hovorí o spolupráci s opozičnými stranami v parlamente.

„Z tohto pohľadu je to v poriadku. Samozrejme, KDH má obdobia, keď sa vzťahy v opozícii vyostrujú a potom sa zase vracajú späť. Skôr by som očakával, že čím budeme bližšie k voľbám, tým viac sa to môže paradoxne vyhraňovať,“ povedal Štandardu Hřích.

Zatiaľ nevedno, ako voliči KDH prijmú správu o spolupráci s PS tak skoro pred voľbami. Otázkou je, či kresťanských demokratov tento krok voličsky neoslabí.

Sociológ si myslí, že momentálne nie. „Po obede lídri oznámili, že vytvoria spoločné komisie, ktoré budú hľadať prieniky v programoch. Naznačujú, že idú nájsť témy, ktoré ich nebudú rozdeľovať v záujme toho, aby boli schopní spolu vládnuť, a to, čo by ich rozdeľovalo, zrejme dajú bokom,“ zhodnotil Hřích.

KDH má voličov, ktorí sú naklonení vládnemu spojenectvu s PS, sú však aj takí, ktorým by to prekážalo a mohli by prejsť k iným stranám – napríklad ku Kresťanskej únii, k Matovičovmu Hnutiu Slovensko, prípadne k Smeru.

KDH pritom nebolo súčasťou vlády pomaly jednu generáciu. Naposledy to bolo v rokoch 2010 až 2012 v kabinete Ivety Radičovej. Kresťanskí demokrati teda už 13 rokov neokúsili, čo je to mať ministrov. V horizonte volieb v roku 2027 pôjde o dlhých 15 rokov.

Sociológ upozornil práve na otázku podielu KDH na moci, pretože pre voličov je účasť strany vo vláde, ktorú volili, benefitom. „Myslím si, že aj pre politikov z tej strany je to veľký benefit,“ poznamenal Hřích.

Je viac ako pravdepodobné, že hodnotové témy v prípadnej vláde s PS kresťanskí demokrati nepresadia. Hřích predpokladá, že aj táto vec bola cieľom opozičného stretnutia. Rozdielne hodnotové veci by bolo podľa neho možné nájsť aj medzi PS a Demokratmi.

„Jediná šanca, ako vzhľadom na skúsenosť s vládou v rokoch 2020 až 2023 deklarovať voličom, že sú pripravení vytvoriť funkčnú vládu, je vopred ukázať, že všetko, čo by ich malo rozdeľovať, si vydiskutovali a dali nabok. To sa týka všetkých štyroch strán – PS, SaS, KDH a Demokratov,“ priblížil analytik.

Mohlo by Vás zaujímať Opozícia 17. novembra vymaže Matoviča. Fico sa na výročie revolúcie oprie do PS

Bitka o voličov

V súčasnosti sú podľa Hřícha koalično-opozičné vzťahy vyostrené a nikto nevie, ako voľby dopadnú. „Jedna vec je, čo sa hovorí do volieb, kto sa voči komu vymedzuje, potom prídu voľby a ľudia sa v nich nejako rozhodnú. Vzápätí sa zoberú kalkulačky a začnú sa rátať poslanecké mandáty. Keď z toho vyjde niečo, čo nevyzerá klasicky, tak je to o tom, ako politici povolebné spojenectvo dokážu vysvetliť voličom,“ mieni odborník.

Z nedávneho kritického vyhlásenia Smeru sa dá vyčítať ponosa na to, že KDH vylučuje Ficovu stranu ako prípadného vládneho partnera. Zároveň Smer vyslal odkaz voličom KDH, že má záujem o ich hlasy v ďalších parlamentných voľbách, lebo len s ficovcami sa dajú presadiť konzervatívne témy, ako je výhrada vo svedomí.

„Smer má určite záujem o časť voličov KDH. Vidieť to bolo aj pri aktivitách súvisiacich so zmenou ústavy. Minimálne v staršej cieľovej skupine je to úplne prirodzené,“ uzavrel Hřích.