Európsky súd: Slovensko zlyhalo pri ochrane sexuálne vykorisťovanej ženy v Británii

Liga za ľudské práva poukazuje na rozsudok, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu uviedol, že Slovenská republika zlyhala v prípade mladej ženy, sexuálne vykorisťovanej vo Veľkej Británii. Príbeh ženy, ktorej dal súd za pravdu, môže pomôcť ďalším obetiam obchodovania s ľuďmi. 

„Európsky súd pre ľudské práva sa vyjadril, že existuje povinnosť efektívne vyšetrovať obchodovanie s ľuďmi vždy, keď je odôvodnená indícia, že by oň mohlo ísť,“ spresňuje pre Štandard Alexandra Malangone, právnička Ligy za ľudské práva, ktorá si myslí, že tento rozsudok je prelomový aj pre všetky krajiny, ktoré sú v Rade Európy. 

Rozsudok hovorí o porušení Európskeho dohovoru v článku štyri, ktorý zakazuje otroctvo a nútenú prácu. 

Právnička hovorí o prípade, keď bola žena nútená obrátiť sa na právnych zástupcov z Ligy za ľudské práva, ktorí jej pomohli tam, kde jej mal pomôcť slovenský právny štát. Ten ju však zbavil ochrany, vylúčil z Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi a preklasifikoval jej prípad na oveľa menší trestný čin, ktorým je kupliarstvo.

Z detského domova do otroctva

O príbehu spred 15 rokov rozpráva pre Štandard aj česká investigatívna novinárka Pavla Holcová, ktorá spolu s Ligou za ľudské práva analýzu tohto prípadu, na ktorej spolupracovali v rámci medzinárodnej organizácie na sledovanie korupcie a organizovaného zločinu OCCRP, detailne sprostredkovala verejnosti. 

O obchodovaní s ľuďmi v Európe hovorí ako o veľmi výnosnom type organizovaného zločinu, pričom samotné obchodovanie býva veľakrát súčasťou väčšieho organizovaného zločinu. „To znamená, že peniaze zarobené na obchodovaní s ľuďmi veľmi často idú do ďalšieho obchodu, či už je to obchod s drogami, výpalné alebo nelegálny obchod so zbraňami,“ vraví. 

„Tento prípad bol šokujúci preto, lebo sa to dialo na Slovensku,“ konštatuje novinárka. Ako objasňuje, je to prípad dievčaťa, pôvodne z rómskej osady, ktoré vyrastalo v detskom domove a po odchode odtiaľ dostalo od štátu určitý obnos peňazí, aby začalo nový život. 

Mladá žena sa podľa jej slov dostala v roku 2010 do jednej rómskej rodiny, ktorá si ju zobrala k sebe a všetky spomínané peniaze jej zobrala. Tam sa žena vydala za syna týchto rodičov, s ktorým aj otehotnela. „Rodina o ňu zrazu prestala mať záujem a ‚vykopla‘ ju na ulicu s veľmi malým dieťaťom,“ spresňuje Holcová s dôvetkom, že žena sa o dieťa nedokázala postarať, a tak jej ho úrady odobrali. 

Žena nevedela, čo má podľa slov novinárky ďalej robiť. Detský domov ju na reálny život nepripravil. 

„Tá rodina jej ponúkla, že ju spojí s niekým, kto jej poradí, ako si môže zarobiť peniaze,“ konkretizuje Holcová s tým, že za ňou prišiel muž, pôvodne tiež z osady. A ten jej ponúkol, že jej sprostredkuje zárobok v Anglicku formou prostitúcie. 

Súhlasila a spolu s mužom odišli zo Slovenska. „Zhruba rok ju tam nútili k prostitúcii,“ spresňuje novinárka podrobnosti z materiálu, ku ktorému mala prístup. Žena odovzdávala mužovi všetky zárobky, pričom on jej podával drogy. Muž od nej po vyše roku odišiel, až si ju všimla britská polícia. 

Tá mladú ženu odovzdala neziskovej organizácii Armáda spásy, ktorá sa o ňu začala starať. Ako Holcová vraví, vo Veľkej Británii je podporná sieť pre obete sexuálneho vykorisťovania ďaleko vyspelejšia v tom, ako so ženami pracovať. 

Tamojšia polícia, ktorá vedela, ako v takýchto prípadoch komunikovať so ženou, ktorá sa stala obeťou sexuálneho otroctva, klasifikovala tento trestný čin ako obchodovanie s ľuďmi. 

Pomoc, ktorá mala chrániť

Pri návrate na Slovensko v roku 2012 zaradili ženu do Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, ktorý financuje ministerstvo vnútra. Slovenská republika zabezpečuje poskytovanie pomoci a podpory obetiam obchodovania s ľuďmi od roku 2007. 

Ako pre Štandard spresňuje tlačový odbor kancelárie ministerstva vnútra, tento program je podporným mechanizmom na stabilizáciu osoby po prežitej traume v súvislosti s trestným činom obchodovania s ľuďmi s cieľom reintegrácie tohto človeka do spoločnosti.

Prostredníctvom tohto mechanizmu pomoci pomáha Slovenská republika obetiam obchodovania s ľuďmi, stačí ak na to existuje odôvodnený záver. Pritom môže ísť aj o také obete obchodovania s ľuďmi, ktoré nespolupracujú s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Zlyhanie slovenského vyšetrovania

Ako spomínajú právnička Malangone aj novinárka Holcová, muža, ktorý zobral ženu do Británie na sexuálne obchodovanie, obžalovala slovenská polícia iba z kupliarstva, za ktoré páchateľ dostal jeden rok väzenia s podmienečným odkladom na 16 mesiacov.

Napriek tomu, že sa prípad mladej ženy spočiatku na Slovensku vyšetroval ako obchodovanie s ľuďmi, pri ktorom sú oveľa vyššie trestné sadzby. No tento prípad napokon iná policajná zložka preklasifikovala len na kupliarstvo. A to aj napriek tomu, že polícia na Slovensku mala k dispozícii dokumenty od britských kolegov, podľa ktorých je žena obeťou obchodovania s ľuďmi.

„Neviem povedať, čo presne vyšetrovateľa viedlo k tomu, aby preklasifikoval čin obchodovania s ľuďmi na kupliarstvo, možnože dôkazná núdza, možnože vyšetrovateľ vnímal ako komplikované nástroje medzinárodnej policajnej spolupráce,“ dedukuje právnička Malangone, ktorá je tiež bývalou členkou Rady Európy Greta, čo je skupina expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi. 

Čo sa týka zákonov a definícií, právnička vysvetľuje, že ak podľa britského práva prostitúciu zariaďuje tretia osoba (v tomto prípade dotyčný muž), ide o vykorisťovanie. 

Slovenský trestný zákon hovorí podľa Malangone o tom, že súhlas osoby na prostitúciu je neplatný a irelevantný, keď sa na jeho získanie použila napríklad lesť, podvod alebo zneužitie zraniteľnej pozície, v ktorej sa mladá žena jednoznačne nachádzala. „My to máme v zákone upravené dobre,“ vraví. 

Európsky súd vo svojom rozsudku píše, že mladá žena prijala ponuku od muža pracovať ako prostitútka z dôvodu nedostatku inej alternatívy. Inak by sa stala bezdomovkyňou. Práve to svedčilo o jej zraniteľnosti, ktorú muž zneužil. Orgány na Slovensku boli preto podľa súdu povinné zabezpečiť účinné vyšetrenie tejto veci.

Žena na Slovensku neuspela

Na základe tohto preklasifikovania vyradili v roku 2013 mladú ženu z Programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, keďže ju už nepovažovali za potenciálnu obeť. Podľa Dohovoru Rady Európy ale nie je možné obeť z programu vyradiť na základe trestného stíhania páchateľa. 

Okrem podpory tak žena nedostala odškodnenie určené pre obete obchodovania s ľuďmi a od príslušných orgánov ani rozhodnutie o samotnom vyradení. 

„Jej ani nedali vedieť, že ju vyraďujú,“ vraví právnička. Ako objasňuje, akékoľvek rozhodnutie o zaradení či vyradení musí byť odôvodnené a doručené všetkým účastníkom konania. „Musí existovať možnosť podať proti nemu opravný prostriedok a musí byť preskúmaný nezávislým súdom,“ tvrdí Malangone s tým, že v prípade v podstate prišlo k arbitrárnym (svojvoľným) rozhodnutiam zo strany príslušných orgánov. 

V nasledujúcich mesiacoch bola mladá žena podrobená opakovaným výsluchom, pričom pri obetiach, ktoré si prešli obchodovaním s ľuďmi, zákon takéto výsluchy z dôvodu opakovaného prežitia traumy zakazuje. 

Ako spomína česká novinárka, žena si prešla psychickými problémami, spis hovorí aj o schizofrénii a o tom, že má doteraz zdravotné problémy, ktoré jej spôsobilo vykonávanie prostitúcie. 

Po dvanástich rokoch súdnych sporov s pomocou právnikov z Ligy za duševné práva, keď sa žena obrátila na Európsky súd pre ľudské práva, sa v roku 2021 domohla spravodlivosti, keďže v rozsudku sa píše o nedodržaní povinnosti štátu viesť účinné vyšetrovanie dôvodného podozrenia z obchodovania s ľuďmi. Slovenské orgány podľa súdu „nevyvinuli dostatočné úsilie na to, aby preskúmali všetky relevantné aspekty prípadu, a neuskutočnili účinné vyšetrovanie“.

Žene štát priznal odškodné a Slovensko jej tak vyplatilo 26-tisíc eur za nemajetkovú ujmu a 15-tisíc eur za trovy konania. 

Podľa českej novinárky Holcovej rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva určuje to, že aj keď existuje len podozrenie na obchodovanie s ľuďmi, tak je nutné, aby to policajti vyšetrovali. „Nemôžu znížiť a preklasifikovať bez nejakých ďalších dôkazov trestnú sadzbu, závažnosť alebo trestný čin na niečo, kde je ďaleko nižšia trestná sadzba,“ vraví. 

„Pre mňa je toto prekvapivo pozitívny príbeh, keď tu prišlo k uznaniu a k čiastočnému zadosťučineniu, keď túto ženu veľa ľudí spochybňovalo, ale ona to dotiahla do konca a bola schopná ustáť dvanásť rokov tých súdnych sporov a nakoniec jej Európsky súd dal za pravdu,“ konštatuje novinárka.

Opatrenia po kritike Štrasburgu

Redaktorka Štandardu v súvislosti s konkrétnym prípadom oslovila aj rezort vnútra s otázkou ich stanoviska a reportérku tiež zaujímalo, aké kroky ministerstvo podniklo, aby sa už prípady vyradenia obete z programu podpory a ochrany neopakovali.

„Vyradenie z dôvodu, že v danom prípade nejde o trestný čin obchodovania s ľuďmi, je uvedený aj v platnom internom predpise rezortu, ktorý stanovuje, že program podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi je určený len osobám, pri ktorých existuje odôvodnený záver, že sa stali obeťami obchodovania s ľuďmi,“ vraví ministerstvo na margo vyradenia mladej ženy, u ktorej prišlo k preklasifikovaniu na kupliarstvo, keď ju následne nepovažovali za potenciálnu obeť. 

Vyradenie z programu podľa ministerstva nemá formu správneho rozhodnutia. Rezort dôvodí, že návrh na vyradenie predkladá poskytovateľ služieb programu, ak je splnený niektorý zo zákonom jasne definovaných dôvodov.

Ministerstvo uvádza, že od roku 2012 realizovali viacero opatrení, aby sa zmenil stav, ktorý Slovensku vyčítali v oblasti problematiky obchodovania s ľuďmi.

„Jedným z nástrojov, ktorý by mal zabrániť obdobným prípadom do budúcnosti z pohľadu národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, možno považovať práve nové Nariadenie Prezídia Policajného zboru o informačnom toku o vybraných trestných činoch,“ vraví ministerstvo. Nariadenie zahŕňa časti týkajúce sa nelegálnej migrácie v súvislosti aj s kupliarstvom. 

Rezort tiež spomína platný a už v poradí šiesty Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi na roky 2024 – 2028 spolu s nadväzujúcim akčným plánom na toto obdobie, na ktorom sa podieľalo ministerstvo spolu s viacerými štátnymi inštitúciami, mimovládnymi organizáciami a zahraničnými partnermi. 

„Cieľom týchto aktivít je koordinácia a zefektívnenie boja proti obchodovaniu s ľuďmi a vytváranie podmienok na poskytovanie podpory, pomoci a ochrany práv každej obeti,“ objasňuje rezort s dôvetkom, že dôraz kladú na ochranu ľudských práv a na aktívne zapájanie všetkých subjektov do prevencie a pomoci obetiam. 

Pomoc obetiam trestných činov vrátane osôb, ktoré nie sú zaradené do programu, je podľa slov ministerstva dostupná aj prostredníctvom iných mechanizmov, napríklad cez akreditované subjekty podľa zákona o obetiach trestných činov alebo prostredníctvom informačných kancelárií pre obete trestných činov, ktoré fungujú v rámci ministerstva vnútra.