Komplexné spustenie obchodovania s týmito povolenkami sa tak posúva na rok 2028. Európska únia však začala s monitorovaním a nahlasovaním emisií už v tomto roku a takisto aj s predajom povoleniek. Hoci EÚ nestanovila pevnú cenu ETS 2, určila ich cieľovú hranicu. Tou by mala byť cena zamýšľaného stropu 45 eur za tonu oxidu uhličitého, pri ktorej by EÚ mala zasiahnuť a aktivovať regulačné mechanizmy.
Európska komisia len minulý týždeň sľúbila, že cenovú stabilitu nového systému emisných kvót aj v súvislosti so spomínaným stropom 45 eur na tonu CO2 zabezpečí aktivovaním silných mechanizmov, ku ktorým patrí aj zdvojnásobenie objemu emisných kvót uvoľnených pre trh. Takto by sa na trh v rokoch 2027 až 2029 mohlo dostať navyše až 80 miliónov kvót ročne.
Medzi ďalšie poistky Komisia zaradila ponechanie si nepredaných kvót v rezerve do roku 2030, ako aj posilňovanie cenovej stability plynulejšou intervenciou pri nízkej likvidite.
S povolenkami sa však obchoduje, čo znamená, že ich skutočná cena sa bude podľa ponuky a dopytu na trhu neustále meniť. Len za posledné dva mesiace sa cena povoleniek sa na trhu pohybuje od 43 až po 90 eur. Z toho vyplýva, že v budúcnosti môžeme očakávať výrazné výkyvy cien zelenej dane pre domácnosti.
Tomuto predpokladu nahráva fakt, že EÚ po roku 2030 už neuvažuje o ďalších opatreniach zabezpečujúcich cenovú stabilitu emisných povoleniek pre domácnosti. Aj Sociálno klimatický fond zriadený Úniou, ktorý má prispieť k sociálne spravodlivému prechodu ku klimatickej neutralite a riešiť sociálne dopady na obyvateľstvo je tiež limitovaný len pre roky 2026 až 2032.
Keďže cieľom EÚ je v zásade dosiahnuť zdraženie plynu a pohonných hmôt a odstrihnutia sa od fosílnych palív, nie je tu ani predpoklad zo strany Únie udržiavať ceny povoleniek nízko, práve naopak.
Neznáme dosahy, chýbajú dáta
Ako zistil Štandard, ani Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku nezverejnil zatiaľ žiadny materiál, ktorý by obsahoval konkrétne vyčíslenie dôsledkov ETS 2 pre slovenské domácnosti.
Pri príprave Sociálno-klimatického plánu (SKP) Slovenskej republiky úrad využil Technical Support Instrument (TSI) – nástroj technickej pomoci Európskej komisie. Rovnaký mechanizmus využilo ďalších osem členských štátov.
Analytické podklady pripravilo konzorcium Trinomics, ktoré odhadovalo dosahy ETS 2 v dvoch scenároch: pri cene 30 eur a 60 eur za tonu CO₂ podľa určenej metodiky. Z jeho odhadu by pri cene 60 eur stúpli ročné náklady domácnostiam používajúcim fosílne palivá o 140 eur.
Hodnota pre osobnú dopravu v dostupných súhrnoch konkretizovaná nebola. Pre túto oblasť sa len definovali zraniteľné skupiny obyvateľov, ktoré sú vysoko závislé od individuálnej dopravy. Tu išlo o ľudí s nízkym príjmom, pochádzajúcich prevažne z vidieckych oblastí.
Úrad však upozornil, že tieto scenáre sú nereálne, keďže aktuálna trhová cena emisnej povolenky je už dnes výrazne vyššia a očakáva sa jej ďalší rast.
Ako vidia cenu emisných povoleniek analytici
Viacerí slovenskí politici sa už odvolávali na prepočty bankového analytika Lukáša Kovandu, ktorý tvrdí, že emisné povolenky zdvihnú náklady priemernej domácnosti o viac ako tritisíc eur ročne. Napríklad šéf Hlasu Matúš Šutaj Eštok ešte pred odložením účinnosti ETS 2 tvrdil, že pôjde o „sociálny masaker“ a tento systém bude nutné zrušiť, prípadne ho oddialiť.
Podľa odhadov profesionálneho záujmového združenia pre sektor budov Budovy pre budúcnosť sa priemerné náklady na vykurovanie zdvihnú ročne o 200 až 400 eur pri domoch a o 70 až 120 eur pri priemernom byte v závislosti od ich energetickej náročnosti. Približne k tomuto scenáru sa prikláňajú aj zelené iniciatívy na Slovensku, ktoré považujú dané prepočty za relevantné. Tento scenár však počíta len v s odvetvím bývania, nie s osobnou dopravou.
V konečnom dôsledku výška ročných nákladov na dom bude priamo závislá od spotreby plynu domácnosti. Predpokladom na úsporu nákladov je znižovanie jeho spotreby cez obnovu, ako je napríklad zateplenie rodinného alebo bytového domu.
Zníženie nákladov domácnosti zavedením ETS 2 môže predstavovať aj výmena spôsobu vykurovania, či už vo forme tepelného čerpadla, alebo nahradenia plynu drevom. Aj tu však treba uvažovať o cene elektrickej energie, respektíve dreva.
Veľká časť diskusií o emisných povolenkách sa zaoberá hlavne vykurovaním domácností. Netreba však zabúdať, že ETS 2 sa premietne aj do cien palív. Podľa modelov uverejnených vo Finacial Times sa odhaduje zvýšenie cien palív o 0,14 až 0,54 eurocenta na liter. Nádrž s obsahom 50 litrov by tak zdražela o 7 až 27 eur.
Ak by sme mesačne počítali s prejazdením dvoch nádrží, tak náklady pre domácnosť by ročne stúpli o 168 až 648 eur. Zvýšeným nákladom na dopravu sa preto automaticky nevyhneme ani pri hromadnej cestnej doprave.
Naproti zeleným iniciatívam a odhadom organizácie Budovy pre budúcnosť však trhové odhady, ako aj akademické štúdie predpokladajú citeľne vyššiu cenu emisných povoleniek ETS 2 pre domácnosti, než je ich zamýšľaný strop zo strany EÚ na úrovni 45 eur. Podľa českého analytika a ekonóma Lukáša Kovandu to potvrdzuje aj prognóza americkej investičnej spoločnosti KraneShares.
Táto renomovaná firma už investorom odporučila, aby nakupovali emisné povolenky pre domácnosti EÚ, hneď ako sa spustí ich predaj. Dôvod je jednoduchý: ich cena podľa prognózy, s ktorou pracujú, rýchlo stúpne nad 200 eur.
S KraneShares poradensky spolupracuje napríklad aj Robert Engle, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, v minulosti aj niekdajší americký minister zahraničia a propagátor zelenej politiky John Kerry.
Spoločnosť predpokladá, že po prvých dvoch rokoch fungovania povoleniek Európska komisia priškrtí ich ponuku. Je teda veľmi pravdepodobné, že práve po dvoch rokoch Komisia zruší dočasné cenové zastropovanie povoleniek.
Táto prognóza počíta s dramatickým vývojom cien. V roku 2027 sa má cena povolenky pohybovať okolo 110 eur za tonu CO₂, avšak už v roku 2029 zdražie na 200 eur a od roku 2030 sa má cena pohybovať v blízkosti 250 eur.
Táto predikcia potvrdzuje názory ekonómov, že na dosiahnutie ambicióznych klimatických cieľov EÚ je nutné, aby sa cena povoleniek pohybovala práve na takýchto vysokých úrovniach. Len tak je možné donútiť domácnosti k hlbokým dekarbonizačným opatreniam.
V ich odhade by tak ročné príplatky boli až štvornásobné a pre bežný rodinný dom by stúpli do pásma 600 až 1 000 eur, čo je už úroveň, ktorá môže ovplyvniť rodinné rozpočty aj rozhodovanie o investíciách do energetických úspor, nehovoriac o cene palív.
Ľudia nepoznajú relevantné prepočty
Slovensko má v súčasnosti plynofikovaných 77 percent obcí a zemným plynom vykuruje okolo 60 percent domácností. Znamená to, že zvyšovanie cien emisných povoleniek by malo výrazné sociálne dôsledky, zrejme väčšie ako v iných krajinách Únie. Dôsledky ETS 2 pritom nepocítia energetické firmy, ale spotrebitelia, ktorí nakoniec všetko zaplatia v účtoch.
Aj keď existujú informácie o cene emisnej povolenky, ako aj o tom, za koľko sa s ňou obchoduje na burze (aktuálne od 43 do 90 eur za tonu CO₂), ľuďom tento údaj reálne nič nehovorí. Chýbajú totiž relevantné prepočty, napríklad o koľko by sa zvýšila cena benzínu, nafty za liter či kubíka plynu pri aktuálnej cene povolenky. Tieto prepočtové modely v relevantných štátnych inštitúciách zatiaľ chýbajú.
Rovnako nie sú zverejnené modely, ktoré by ukázali, ako rast cien palív ovplyvní infláciu, ceny potravín a služieb. Tento deficit dát spôsobuje, že debata o ETS 2 je aktuálne skôr politická než ekonomická. Slovensko tak diskutuje o systéme, ktorého reálne dôsledky na domácnosti zatiaľ nie sú dostatočne kvantifikované.
