Keď sa hovorí o kritických surovinách alebo mineráloch, mnohokrát sa z dôvodu jednoduchosti zlučujú a miešajú pojmy. Zorientovať sa v nich nemusí byť úplne triviálne – najmä preto, že každá krajina si sama určuje, ktoré prvky či zlúčeniny považuje zo strategického pohľadu za kritické.

Terminologicky sa dajú zo súboru najľahšie vyňať prvky vzácnych zemín. Patrí medzi ne 15 prvkov periodickej tabuľky, ktoré sú označované ako lantanoidy, ako aj skandium a ytrium. Keď sa hovorí o kovoch vzácnych zemín, zdôrazňuje sa len to, že sú tieto prvky technologicky spracované – najprv vyťažené vo forme rúd, z ktorých sa chemicky oddeľujú oxidy vzácnych zemín, aby následne ďalšou redukciou vznikol finálny čistý produkt.

Mnohé z nich považujú krajiny naprieč svetom – vrátane Európskej únie či Spojených štátov – za strategicky kľúčové. Okrem toho však na takýto zoznam zväčša zaraďujú aj prvky ako lítium, kobalt, nikel, grafit, meď či platina, ale aj menej známe germánium, gálium alebo paládium.

Vzácnymi ich nerobí zriedkavý výskyt

Hoci sa o kritické suroviny zvádzajú tvrdé politické a obchodné boje – najmä medzi USA a Čínou –, ich hodnota nespočíva v tom, že sa ich na zemskom povrchu vyskytuje málo.