V jasný októbrový večer roka 2026, keď zapadalo slnko, vystúpil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio na pódium postavené preňho na Pnyxe – kopci, kde starovekí Aténčania mávali svoje najstaršie demokratické zhromaždenia – a predniesol prejav, ktorý mal zjavne byť ikonický.

S Akropolou za chrbtom, zaliatou posledným zlatistým svetlom dňa, sa Rubio odvolával na veľké témy západnej civilizácie a vytvoril paralely medzi Termopylami a Alamom. Bola to starostlivo naplánovaná udalosť, ktorá svojou veľkoleposťou a ambíciami nepochybne pripomínala prezidentskú udalosť.

Bolo toto nápadné predstavenie znamením, že sa budúci prezidentský kandidát pripravuje na voľby v roku 2028 a prekračuje hranice svojej súčasnej funkcie? Alebo to bola len cena útechy – ďalší pútavý, ale politicky bezvýznamný ústupok v oblasti vzťahov s verejnosťou zo strany Trumpa voči mužovi, ktorému sa kedysi vysmieval ako „malému Marcovi“, ale teraz ho považuje za talentovaného riešiteľa problémov, ktorého stojí za to mať na svojej strane, hoci nie nevyhnutne ako budúceho vodcu?

Mohlo by Vás zaujímať Rubiova rozporuplná obrana Západu