Na východnom Slovensku zneužívajú rómske deti na žobranie a prostitúciu, tvrdí Mikloško

Komisár pre deti Jozef Mikloško upozorňuje na stovky alarmujúcich prípadov, ktoré zistili v ich pilotnom monitoringu na východnom Slovensku. Podľa jeho slov tam už dlhodobo pretrváva obchodovanie s deťmi týkajúce sa detskej prostitúcie či organizovaného žobrania. 

Tím odborných poradcov z Úradu komisára pre deti bol počas augusta v teréne, pričom sa títo pracovníci rozprávali v 17 lokalitách s viac ako sto žobrajúcimi deťmi. Išlo o stanice, podchody, trhoviská, vylúčené lokality, nízkoprahové zariadenia a iné miesta. Ako spresňuje úrad komisára, v necelej tretine prípadov sa potvrdili znaky organizovaného žobrania.

Odborní poradcovia zaznamenali aj vážne ohrozenia zdravia a dôstojnosti detí, ktoré mali nevhodné oblečenie, boli vyčerpané, hladné, vystavené rizikovému prostrediu či prítomnosti dospelých, ktorí s deťmi manipulovali. „V niektorých prípadoch mali žobrajúci rodičia pri sebe veľmi malé deti v dojčenskom veku, ktoré pôsobili omámeným dojmom,“ spresňuje úrad.

„Žobranie detí nie je sezónny jav, ale organizované zneužívanie zraniteľných detí na ekonomické účely. Ide o porušovanie základných práv dieťaťa a vážny spoločenský problém, ktorý si vyžaduje koordinovanú reakciu všetkých rezortov,“ vraví komisár pre deti Jozef Mikloško s tým, že ide o tému marginalizovanej rómskej komunity. 

V rámci aktívneho monitoringu poradcovia zachytili znaky, ktoré svedčia o organizovanom využívaní detí na žobranie. Medzi nimi poukazujú na to, že deti na miesto žobrania privádzajú dospelí, ktorí ich v pozadí sledujú. Následne im maloletí odovzdávajú vyzbierané peniaze. Neplnoleté rómske deti používajú naučené frázy a príbehy, pri ktorých pôsobia zastrašene, utiahnuto alebo mlčia.

„Žiadajú nielen peniaze, ale aj jedlo a iné formy materiálovej pomoci – napríklad Sunar –, ktoré potom predávajú ďalej vo svojej komunite,“ dopĺňa komisár pre deti. Ako ďalej vraví, deti tiež ponúkajú dospelým za peniaze aj sexuálne služby. Robia to dokonca aj rovesníci týchto detí, ktorí fungujú ako sprostredkovatelia.

„V princípe si viete kúpiť dieťa za účelom sexuálnych služieb od 80 do 150 eur na východnom Slovensku. Rozdielová položka je v tom, či platba ide priamo dieťaťu, jeho rodičom alebo je do toho zakomponovaný ešte nejaký sprostredkovateľ,“ vravia odborní poradcovia. 

Nielen žobranie, aj prostitúcia

Organizovaná detská prostitúcia je rozšírená v Prešove, Trebišove aj v Košiciach, pričom obete sexuálneho vykorisťovania sú zväčša 13- až 16-ročné dievčatá, ktoré bývajú tiež pod vplyvom toluénu.

„Často uvádzali, že ich žobrať posielajú rodičia alebo im rodičia, prípadne iné dospelé osoby hovoria, kam presne majú ísť alebo čo majú hovoriť,“ dodáva Mikloškov úrad. Niektoré prípady posunula táto ustanovizeň orgánom činným v trestnom konaní.

Jozef Mikloško na základe tohto monitoringu vyzýva všetky dotknuté inštitúcie, aby sa aktívne zapojili do riešenia problému a pomohli znížiť riziko normalizácie detskej chudoby a zneužívania.

„Každé dieťa má právo na dôstojnosť, vzdelanie a detstvo bez vykorisťovania. Žobranie sa nesmie vnímať ako nejaký spoločenský jav, ale ako alarmujúci signál, že systém zlyháva,“ vraví Mikloško.

Ohrozené deti v rómskych komunitách

Keďže sa problematika obchodovania s deťmi a detskej prostitúcie týka prevažne rómskych maloletých, redaktorka Štandardu oslovila aj splnomocnenca pre rómske komunity Alexandra Daška. 

Spresňuje, že jeho Úrad splnomocnenca pre rómske komunity má tiež alarmujúcejšie informácie, že sa v spomínaných lokalitách rozmohla detská prostitúcia. „Okrem toho je tu aj veľké riziko pohlavných chorôb detí. Veľmi dobre si uvedomujeme tento naozaj vážny problém a momentálne ho aj seriózne riešime,“ konštatuje Daško s dôvetkom, že tento problém nie je iba na Slovensku, majú ho aj v okolitých štátoch, kde je chudobná komunita. 

„K tomu sa ruka v ruke na prostitúciu a pohlavné choroby nabaľujú aj problémy s drogami. Ďalším sťažujúcim faktorom je obmedzený prístup k pitnej vode. Tam sa k pohlavným chorobám pridružujú aj rôzne infekčné ochorenia, ako je žltačka,“ dopĺňa splnomocnenec. 

Práve preto sa prostredníctvom národného projektu snažia terénni pracovníci v rodinách vplývať na výchovu, vzdelávanie a prácu s deťmi a rodičmi, pričom túto oblasť primárne zastrešujú terénni pracovníci a kurátori pre deti a mládež, ktorí patria pod rezort práce a sociálnych vecí, ale aj polícia a rezort vnútra. 

Subjekty, ktoré pomáhajú detským obetiam a na ktoré sa môžu obete a ich zástupcovia obrátiť, vedie na svojich stránkach ministerstvo práce. 

Alarmujúce detské vykorisťovanie

Ako pre Štandard dopĺňa rezort vnútra, na Slovensku rastie počet detských obetí obchodovania s ľuďmi. Od začiatku tohto roka do konca septembra 2025 sa na Slovensku podarilo identifikovať 23 obetí obchodovania s maloletými. 

„Od roku 2023 sledujeme výraznejší nárast identifikovaných detských obetí. Z celkového počtu identifikovaných osôb v aktuálnom roku 2025 tvoria deti 62 percent,“ spresňuje rezort s dôvetkom, že najmladšia obeť, ktorá bola identifikovaná v roku 2025, mala len osem rokov. 

Obete pochádzali prevažne zo Slovenska, pričom v piatich prípadoch išlo aj o cudzincov – občanov Ukrajiny, Moldavska a Nepálu.

Ministerstvo pridáva aj podrobnejšiu štatistiku, z ktorej vyplýva, že 18 detí bolo v roku 2025 vykorisťovaných na prostitúciu alebo inú formu sexuálneho vykorisťovania. V prípade jedného dieťaťa sa zistilo vykorisťovanie na prácu a štyri deti boli zneužité na nútené žobranie. 

Polícia v tomto roku obvinila desať páchateľov, z ktorého boli traja maloletí. Jednou z páchateliek je iba 17-ročné dievča, ktoré nedávno obvinili z obchodovania s ľuďmi. Ako polícia v tomto prípade informuje, „mladistvá osoba mala zlákať päť detí na účel detskej prostitúcie, keď im za finančnú odmenu v rôznych výškach pre vlastný finančný prospech mala dohadovať stretnutia s inými osobami mužského pohlavia na rôznych miestach v mestách“. 

Pre obete obchodovania s deťmi je určený Program podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi, do ktorého od roku 2008 vstúpilo 31 detských obetí. „Program je podporným mechanizmom na stabilizáciu osoby po prežitej traume v súvislosti s trestným činom obchodovania s ľuďmi s cieľom jej reintegrácie do spoločnosti,“ objasňuje rezort vnútra.