Ekonomika sa pomaly prebúdza. Opatrný optimizmus brzdí slabší domáci dopyt

Po očistení o sezónne vplyvy sa rast nemenil a v porovnaní s druhým štvrťrokom ekonomika stúpla o 0,3 percenta. Nie je to veľké zrýchlenie, ale po slabšom prvom polroku ide o mierne pozitívny signál.

V bežných cenách dosiahol HDP 35,7 miliardy eur, teda o takmer dve miliardy eur viac než pred rokom. Po prepočte do stálych cien (referenčný rok 2020) predstavoval 27,5 miliardy eur, čo znamená reálny nárast zhruba o 0,3 miliardy eur.

Čo stojí za rastom

Zlepšenie ekonomického výkonu podporili vyššie investície a mierne oživenie domáceho dopytu. Hlavnú zásluhu však mal zahraničný obchod, ktorého prebytok prispel k lepšiemu výsledku celého hospodárstva.

Podľa makroekonomického analytika Mateja Horňáka zo Slovenskej sporiteľne sa štruktúra rastu zatiaľ len spresňuje, no už teraz sa ukazuje, že kombinácia exportu a investícií bola hlavným motorom ekonomiky. „Jedným z prekvapení je, že k rastu prispel práve zahraničný obchod aj napriek spomaľovaniu európskych ekonomík a zavedeným clám,“ hovorí.

Slovenským exportérom sa zatiaľ darí zvládať náročné prostredie lepšie, než sa čakalo, hoci nie bez ťažkostí. Analytik dodáva, že pozitívny vplyv zahraničného obchodu môže byť do istej miery vyvážený poklesom zásob vo firmách, čo je trend viditeľný už niekoľko štvrťrokov.

Celkovo výsledok mierne prekonal trhové očakávania a potvrdil, že slovenská ekonomika sa pomaly zotavuje.

Trh práce ostáva stabilný

Zamestnanosť na Slovensku zatiaľ veľké zmeny neprináša. V treťom štvrťroku pracovalo v ekonomike približne 2,43 milióna ľudí, teda o 0,2 percenta menej ako pred rokom. Po sezónnom očistení bol pokles rovnaký, medzikvartálne sa počet pracujúcich mierne znížil.

Pokles je v súlade s tým, ako sa ekonomika celkovo vyvíja. Trh práce ostáva stabilný, no stále chýba dostatočná dynamika na tvorbu nových pracovných miest. Firmy sú opatrné, investujú selektívne a skôr si udržujú existujúcich zamestnancov, než by vo väčšom prijímali nových.

Výhľad do konca roka

Celoročný odhad rastu HDP zostáva na úrovni 0,7 percenta. Analytici nevidia dôvod ho meniť, keďže výsledky tretieho štvrťroka sa zhodujú s očakávaniami. Kľúčovým faktorom pre ďalší vývoj bude zahraničný obchod a to, ako sa bude dariť európskej ekonomike, predovšetkým Nemecku, ktoré je naším najdôležitejším obchodným partnerom.

Horňák pripomína, že nemecký fiškálny balík by mohol pomôcť k postupnému oživeniu tamojšieho hospodárstva, no jeho efekt na Slovensko bude len mierny. Naopak, uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky a pokračujúce investície z plánu obnovy môžu mať citeľnejší vplyv a môžu pomôcť ekonomike aj v roku 2026.

Na druhej strane treba počítať s tým, že vládne konsolidačné opatrenia budú aj naďalej pôsobiť tlmivo. Týkajú sa hlavne verejných výdavkov a tie sa premietajú aj do pomalšieho rastu domáceho dopytu. Preto analytik predpokladá, že v roku 2026 ekonomika vzrastie približne o 1,3 percenta – je to síce rýchlejšie ako v tomto roku, no stále pomaly.

Na začiatku októbra 2025 pritom zverejnil Štatistický úrad SR aj jesennú revíziu makroekonomických údajov, ktorá priniesla mierne úpravy späť do minulosti. Podľa nej bol výkon slovenskej ekonomiky v rokoch 2023 a 2024 o niečo slabší, než sa pôvodne predpokladalo.

Tretí štvrťrok 2025 priniesol mierne zlepšenie výkonu slovenskej ekonomiky, no jej rast zostáva naďalej nízky.