Zníženie DPH v gastre nezabralo. Ľudia chcú, ale nemajú za čo

V gastrosektore na Slovensku sa daň z pridanej hodnoty (DPH) vždy vracia v pravidelných vlnách a zakaždým s rovnakým vyústením. Politici veria, že daňová úľava má v sebe akýsi magický potenciál znižovať ceny. Realita však opakovane ukazuje presný opak. A práve na to opäť tento týždeň upozornil Inštitút finančnej politiky (IFP), ktorý si na rozdiel od politikov zvykne všímať aj čísla.

Tento inštitút, tradične považovaný za jednu z najkompetentnejších analytických jednotiek štátu, pripomína jeden z paradoxov posledných rokov. A to, že opakované znižovanie DPH v gastrosektore sa do cien prakticky nepremietlo.

Práve naopak, ceny rástli rýchlejšie ako celková inflácia, čo už samo osebe naznačuje, že jednoduché fiškálne skratky nefungujú tak, ako si to politici obvykle predstavujú. Od roku 2023 sa sadzby menili v rýchlom slede.

Najprv dočasné zníženie na 10 percent z dôvodu pandémie COVID-19, následne jeho predĺženie a od roku 2025 ďalší zásah v podobe poklesu sadzby na jedlo až na päť percent. Výsledok? Inštitút hodnotí, že od začiatku 2025 ceny stúpli o 7,6 percenta, medziročne dokonca o 9,4 percenta.

Údaje o náraste cien potvrdzuje aj najnovšia správa Štatistického úradu SR o inflácii z 13. novembra, ktorá medziročne hodnotí nárast cien v segmente reštaurácie a hotely o 8,9 percenta. Zo zverejnených údajov tiež vyplýva, že spotrebiteľské ceny sa na Slovensku za desať mesiacov medziročne zvýšili o štyri percentá.

Gastro sa tak zaradilo medzi najdynamickejšie zdražujúce služby, hoci by teoreticky malo byť pod menším tlakom práve kvôli nižšej DPH. Podľa IFP ďalším komplikujúcim faktorom je, že gastrosektor dnes funguje s až tromi sadzbami DPH (päť percent na jedlo, 19 percent na nealko a 23 percent na alkohol).

Pri donáške sa navyše uplatňuje vyššia sadzba než pri konzumácii v reštaurácii, čo zvyšuje administratívny chaos a vytvára priestor pre „kreatívne“ výklady. A keďže gastrosektor patrí dlhodobo medzi odvetvia s vyššou daňovou medzerou, ďalšia fragmentácia systému mu k transparentnosti príliš nepomáha.

Návštevnosť reštaurácií klesá a nálada podnikateľov spolu s ňou

Jesenný prieskum Food Barometer od Edenredu potvrdzuje, že gastrobiznis sa nachádza v ďalšej fáze adaptácie. Tretina reštaurácií zaznamenala pokles návštevnosti, len necelá pätina hlási nárast. Zvyšok stagnuje. Ako poznamenáva Lívia Bachratá, nejde o „odklon od gastronómie“, ale jednoducho o dôsledok napnutých rodinných rozpočtov. Inými slovami, „ľudia chcú, ale nemajú za čo“.

Aj finančné výsledky to z prieskumu vystihujú. Pozitívne hodnotenie tržieb kleslo zo 77 percent na 55 percent. Až 36 % reštaurácií ich vníma skôr negatívne a časť dokonca veľmi negatívne. Vysokú spokojnosť si priznali len tri percentá prevádzok. Ide o číslo, ktoré je viac úprimnou diagnózou stavu sektora než štatistickou odchýlkou.

Podnikatelia navyše zápasia s tradičnými problémami. Drahšie suroviny (78 percent), nedostatok personálu (takmer 68 percent), obmedzený manévrovací priestor v cenotvorbe a tlak na ziskovosť. Napriek týmto tlakom 72 percent prevádzok nemenilo režim fungovania a len menšina skracovala otváracie hodiny alebo obmedzovala priestory.

Ceny jedál opäť rastú, tentoraz z nevyhnutnosti

Takmer dve tretiny reštaurácií zvýšili ceny zhruba o 10 percent, ďalších 12 percent až o pätinu. Osemnásť percent odolalo a nič nemenilo, čo je pri aktuálnych nákladoch skôr pozoruhodné rozhodnutie, ak nie rizikové.

Pridávajú sa aj nové náklady, napríklad transakčná daň platná od apríla. Takmer tretina reštaurácií preto motivuje zákazníkov platiť hotovosťou, jedno percento ju dokonca vyžaduje striktne. To mimochodom nie je len reakcia na daň, ale aj na dlhodobé napätie medzi gastrom a kartovými poplatkami.

Výhľad na rok 2026 je teda rozpoltený. Kým 40 percent gastroprevádzok verí, že situáciu zvládnu bez väčších problémov, 43 percent sú skôr „na hrane“ a 17 percent si nie je istých, či vôbec prežijú. A to je pomerne priamočiara sonda do nervozity v sektore.

Cestovný ruch: rast zahraničných návštevníkov, ale aj tieň konsolidácie

Na druhej strane, ubytovací sektor prináša optimistickejšiu správu. Najnovšie údaje zo Štatistického úradu SR zverejnené začiatkom týždňa ukázali, že počet návštevníkov rastie a zahraniční turisti pribúdajú rýchlejšie než domáci. Slovensko je teda postupne atraktívnejšie, čo je pre HoReCa (súhrnné označenie pre segmenty ubytovania a gastronómie) segment dobrá, i keď nie úplne samospasiteľná správa.

Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) so zverejnením štatistických údajov však upozorňuje na prichádzajúce konsolidačné opatrenia vlády. Tie môžu oslabovať kúpyschopnosť domácich turistov a posúvať ťažisko biznisu ešte výraznejšie smerom k zahraničnej klientele.

To je dôležitá poznámka. Ak domáci dopyt stagnuje a zahraničný rast bude limitovaný dopravnou dostupnosťou, sektor môže narážať na vlastné stropy. Viditeľnosť Slovenska v zahraničí aj kvalita dopravných spojení patria podľa AHRS k hlavným slabinám.

Nové letecké linky pribúdajú, no prevažne také, ktoré slúžia Slovákom smerom von, nie turistom smerom dnu.

Gastro a cestovný ruch dnes žijú v paradoxnom dvojtakte. Jeden bojuje s cenami, nákladmi a dopytom. Druhý rastie, ale na vratkých nohách dopravnej infraštruktúry a domácej ekonomiky. Obe časti HoReCa majú svoj potenciál. Avšak štát im ho zatiaľ zväčša komplikuje namiesto toho, aby ho podporoval.