Raši rozbieha ďalšiu novelu ústavy. KDH môže stáť pred staronovou voľbou

Smer pred časom navrhoval posunúť súčasné volebné obdobie starostov a županov o rok, teda až do jesene 2027. Znamenalo by to hlasovanie približne mesiac po septembrových parlamentných voľbách.

„Je to praktickejšie, pretože komunálne voľby by mali zohľadňovať aj to, čo sa udeje v septembri 2027 v parlamentných voľbách,“ tvrdil premiér Robert Fico.

S takýmto nápadom však neuspel, pretože by sa zasiahlo do dĺžky funkčného obdobia súčasných starostov a županov. Tí boli zvolení na štyri roky. Proti boli združenia obcí, miest a tiež samosprávnych krajov. Nesúhlasili ani opozičné parlamentné strany.

Predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas) sa však chopil iniciatívy: starostovia, župani a zastupiteľstvá by predsa len mohli mať päťročný mandát. Platilo by to však pre nových kandidátov, ktorých budú ľudia voliť na jeseň 2026. Proti nie sú Združenie miest a obcí Slovenska, Samosprávne kraje SK8 a Únia miest Slovenska.

Prečo päť rokov

Obdobie piatich rokov je podľa štátneho tajomníka ministerstva vnútra Michala Kaliňáka (Hlas) adekvátnym časom na dosiahnutie výsledkov a elimináciu výhovoriek.

„Ak si uvedomíme, že súčasné volebné obdobie znamená, že v prvom roku fungujú samosprávy so zdedeným rozpočtom a v treťom roku schvaľujú volebný rozpočet, uznáme, že času je menej,“ povedal pre Štandard Kaliňák. Pripomenul, že v minulosti trvalo volebného obdobie samosprávnych krajov päť rokov a nikto zo vtedajších županov nepovedal, že to nepomohlo.

Argumentoval, že rada školy, všetky strategické dokumenty, plán hospodársko-sociálneho rozvoja, plán odpadového hospodárstva a podobne – to všetko je koncipované na obdobie piatich rokov. „Predĺžením volebného obdobia sa vytvára model doručovania výsledkov, a nie zahlcovania verejnosti sprievodnými argumentami. Je to dostatočný čas na prácu a doručenie výsledkov,“ doplnil.

V koalícii je zhoda, to však nestačí

Štátny tajomník poukázal na to, že Hlas prišiel s témou päťročného volebného obdobia ešte pred parlamentnými voľbami v roku 2023. Poznamenal, že s kolegami je každý týždeň v regiónoch, kde o tom hovoria a cítia mandát na takúto zmenu.

Medzi vládnymi stranami panuje zhoda na novele ústavy. „Môžem potvrdiť, že koaliční partneri prezentovali svoju podporu predĺženiu volebného obdobia samospráv, a to práve s platnosťou od najbližších riadnych volieb,“ povedal pre Štandard predseda Raši.

Ústava definuje štvorročný mandát starostov, primátorov, županov a zastupiteľstiev. Ak má byť päťročný, je nevyhnutné zmeniť základný zákon štátu, za ktorý musí hlasovať aspoň 90 poslancov. Koalícia má spolu 79 zákonodarcov, bez hlasov opozície zostane ústavný zákon len v rovine želania.

Raši spolu s Kaliňákom a predsedom klubu Hlas Robertom Pucim rokovali už s opozičným KDH. „V najbližšej dobe absolvujeme rokovania s ďalšími opozičnými stranami v snahe získať širokú podporu pre zmenu ústavy. Zdôrazňujem, výlučne v tejto téme,“ ozrejmil Kaliňák.

Opatrný tón KDH

Podpredseda KDH Viliam Karas, ktorý sa zúčastnil spolu s ďalšími predstaviteľmi hnutia na stretnutí s Rašim, povedal, že išlo o predbežnú diskusiu a „výmenu pozícií“.

„My už dlhodobo komunikujeme, že nenamietame, je to praktické. Podporujú to aj naši členovia, starostovia, primátori. Čiže v zásade sme pripravení podporiť takúto ideu, ale sme proti tomu, aby sa to upravovalo za jazdy. To znamená počas funkčného obdobia,“ vyjadril sa pre Štandard Karas.

Len nedávno kresťanskí demokrati spolu s koalíciou menili ústavu v téme zvrchovanosti štátu v kultúrno-etických otázkach. Spôsobilo to kontroverzie na politickej scéne. KDH bolo pod tlakom zvyšku opozície, pričom z klubu odmietli za návrh hlasovať poslanci František Mikloško a František Majerský. Dôvodom bolo okrem iného to, že KDH sa v tejto veci spojilo s Robertom Ficom a jeho Smerom.

Dnes má iniciatívu na zmenu ústavy v rukách Hlas, nie Smer. Kresťanskí demokrati by sa však mohli opäť ocitnúť v situácii, že zvyšok opozičných strán bude proti ústavným zmenám. KDH tak môže čeliť výčitke, že by znovu hlasovalo so stranami vládnej koalície.

„Toto sú predčasné otázky. Zatiaľ bola diskusia len na pôde strán Hlas a KDH. Na tomto stretnutí sa jasne povedalo, že konzultácie budú so všetkými parlamentnými stranami. Predpokladám, že tam bude širšia zhoda. Teraz diskutovať o tom, ako, čo, kto, s kým, je predčasné,“ prízvukoval podpredseda Karas.

Jeho osobný názor je, že „podpora tam bude“. Nechce však predbiehať. Dodal, že ide o predčasnú otázku, či by KDH hlasovalo len s koalíciou. „Tam nie sme,“ podotkol.

Viliam Karas. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Aj americký prezident má štyri roky

Vyzerá to tak, že Raši bude iba ťažko získavať podporu u ostatných opozičných strán. Poslanec PS Marek Lackovič z parlamentného výboru pre verejnú správu nebol pred pár dňami v TA3 schopný povedať, či by jeho strana novelu ústavy podporila. Viackrát iba opakoval kritiku krokov súčasnej vlády.

Rovnako SaS nevysiela pozitívne signály. Poslanec klubu Ondrej Dostál pre Štandard povedal, že na predlžovanie volebného obdobia nevidí žiadny dôvod. „Argumenty o rozbehnutých projektoch sú absolútne falošné, pretože existujú projekty, ktoré sa dajú zrealizovať za rok či dva, a existujú projekty, ktoré sa realizujú šesť alebo desať rokov,“ zhodnotil.

Podľa neho sú štyri roky dostatočné aj pre amerického prezidenta. „Tak naozaj nevidím dôvod, prečo by starostovia, primátori, župani a poslanci zastupiteľstiev mali mať dlhšie volebné obdobie ako americký prezident,“ dôvodil poslanec.

Šéf poslaneckého klubu Hnutia Slovensko Michal Šipoš povedal, že aktivitu Rašiho vnímajú ako snahu prekryť kauzy Hlasu. Vymenoval „netransparentné rozdávanie dotácií“ z úradu vicepremiéra Petra Kmeca pre ľudí blízkych Hlasu, ako aj „zlyhania“ ministrov vnútra Matúša Šutaja Eštoka a zdravotníctva Kamila Šaška.

„Kde sa pozrieme, každý rezort Hlasu je nastavený len ako korupčná schéma pre ich ľudí,“ uviedol Šipoš s tým, že predĺženie funkčného obdobia samospráv „je ako stebielko, ktorého sa chce Raši chytiť“. Podľa Šipoša je pre ľudí v regiónoch najdôležitejšie, aby mali kvalitné služby za čo najnižšie dane. „My s ľuďmi, ako sú oni – to znamená ľudia, ktorí okrádajú tento národ, tunelujú jeho dane – s takými ľuďmi my nebudeme rokovať,“ uzavrel Šipoš.

Ficova bitka o novelu ústavy sa končí nezáujmom o výhradu vo svedomí

Mohlo by Vás zaujímať Ficova bitka o novelu ústavy sa končí nezáujmom o výhradu vo svedomí

Dokedy sa má rozhodnúť

Ak chce koalícia svoje zámery presadiť, s prípadným predĺžením mandátu budúcich starostov a županov by nemala otáľať. Voľby sú doslova za dverami.

Štátny tajomník Kaliňák vysvetlil, že parlament bude musieť novelu ústavy prijať začiatkom budúceho roka, pretože následne sa začnú prípravy na organizačno-technické zabezpečenie volieb a v tejto súvislosti je potrebné dodržať všetky zákonné lehoty.