Profesionálni rebelanti nevedia, proti čomu protestujú

Diskusie predsedu vlády Roberta Fica na školách vyvolali očakávané rozdelenie verejnej mienky. Na jednej strane stoja ľudia, ktorí premiéra odmietajú už z princípu „lebo Fico“, a na druhej strane je časť verejnosti, ktorá hovorí o potrebe diskutovať o problémoch v krajine.

Do popredia sa v tejto téme dostali protesty časti študentov, ktorí sa mali zúčastniť diskusií s premiérom. Ich odmietavé stanoviská a protesty sú zaujímavé tým, že síce vedia opakovať už dlho omieľané frázy o „zaťahovaní krajiny do Ruska“ či iné podobné politické naratívy, no nevedia už bližšie vysvetliť, čo sa pod týmto tvrdením má skrývať alebo aké konkrétne vládne kroky tieto názory podporujú.

Básnik Muro nechce diskusiu na školách

Obsahovú prázdnotu študentských protestov možno demonštrovať na dvoch príkladoch.

Prvým je medializácia študenta Michala, prezývaného „Muro“, ktorý kriedou napísal vulgárny odkaz pre Roberta Fica („Ako chutí Putinov kok*t?“) a nápis „Dosť bolo Fica“ ako prejav svojho odporu.

K vulgárnemu nápisu študent dodal, že išlo o „básnickú otázku“ a tento prejav mal predstavovať formu protestu proti lídrovi Smeru. Podľa Michala totiž Fico chcel využiť „akademické priestory jeho školy na propagáciu autokratických subjektov, ktoré potláčajú základné práva a slobody“.

Čo týmto tvrdením študent Michal myslel, bližšie nevysvetlil. Nie je teda zrejmé, prečo by diskusia a výmena názorov ako základná hodnota demokracie nemala patriť na akademickú pôdu (ktorá je na to špecificky určená) a ani to, ako a aké subjekty mal Fico takto propagovať.

V tomto smere treba dodať, že školy so svojimi prejavmi pravidelne navštevovali aj iní, ale zrejme už „tí správni“ politici ako Zuzana Čaputová, Iveta Radičová či Andrej Kiska. Zuzana Čaputová ako bývalá prezidentka získala vďaka svojej politickej kariére aj post na Stanfordovej univerzite, kde prednášala študentom.

Študent Michal sa pre svoj výkon s kriedou stal okamžite momentálnou hviezdou odporcov vládnej koalície, ktorí začali oslavovať „kriedovú revolúciu“, a rozdal mnoho mediálnych rozhovorov. Práve tieto však poodhalili, že za vulgárnym prejavom už nič ďalšie nie je. Žiaden obsah, ktorý by odkazoval na závažné problémy v spoločnosti, ktoré trápia študentov či aspoň konkrétne „Mura“.

V daných rozhovoroch študent Michal okrem už tradičných sloganov o „čiernej diere a ruskej gubernii“ povedal, že na Fica by „mal veľmi veľa otázok. Od toho, ako sa (Fico) dokáže ráno pozrieť do zrkadla až po to, prečo si myslí, že sme jeho nepriatelia a prečo si z nás urobil nepriateľov“, s dodatkom, že „zahraničná politika je len koreň vecí, ktoré mu na premiérovi vadia“.

Okrem toho nazval Ficovu diskusiu „indoktrináciou a kampaňou“, čo je mimoriadne prekvapivé nielen preto, že sa na nej sám ani nezúčastnil, ale aj preto, že diskusia sa nakoniec ani nekonala. Napriek tomu už mal dopredu vytvorený názor, a možno sa len domnievať, ako sa k nemu dopracoval.

Študent nevedel vysvetliť, čo konkrétne mu vadí

V konkrétnom rozhovore pri výroku o „kladení veľmi veľa otázok Ficovi“ sa moderátor Richard Dírer opýtal, „aké konkrétne otázky by sa pýtal, čo trápi mladého 19-ročného študenta a či by sa na to pýtal premiéra“.

Študent „Muro“, zjavne zaskočený tým, že má povedať čosi konkrétne, čo ho trápi a prečo protestuje (okrem mediálnych fráz), nevedel odpovedať. Na konkrétne položenú otázku, ktorá by odhalila špecifiká nesúhlasu študenta s politikou Roberta Fica, Michal iba odpovedal, že „je to strašne veľa vecí, od typu, ako sa vie pozrieť (Fico) do zrkadla, až po odborné ekonomické otázky. Ak by som mal priestor, tak si pripravím otázky“.

Nevedel teda povedať nič konkrétne, čo ho trápi. Zopakoval všeobecné mediálne výroky o „korupčných kauzách a veciach okolo“, no bolo zjavné, že podrobnosti nevie rozvinúť. Táto skutočnosť bola natoľko očividná, že moderátor Dírer už túto tému ďalej nerozvíjal.

V tomto smere je potrebné podotknúť, že Michal „nemal priestor si pripraviť konkrétne otázky“, teda nevedel, čo by sa Fica pýtal, no napriek tomu protestoval vulgarizmom. Protestovať bez konkrétnej vedomosti prečo, je skutočný unikát.

Apolitický študent na diskusii Progresívneho Slovenska

Rovnako treba podotknúť, že ak Michala trápia „odborné ekonomické otázky“, tak by ich predsa vedel formulovať minimálne aspoň v jednom bode, v jednej konkrétnej vete – napríklad zvyšovanie daní a podobne. V rozsiahlych rozhovoroch však nevedel nič špecifické vysvetliť. Podstatné bolo iba to, že protestoval „lebo Fico“.

Strana Smer následne reagovala na jeho opakované verejné vyjadrenia, že je „apolitický a nefandí žiadnej z politických strán“, tým, že zverejnila jeho účasť na diskusii strany Progresívne Slovensko, na ktorej vystupovala aj poslankyňa PS Darina Luščíková.

Smeráci ďalej tvrdili, že aj Michalov „kriedový protest“ mal byť organizovaný zo strany PS, keďže sa pri jeho prichytení zo strany riaditeľky školy, ako kreslí kriedou na chodník, objavila na scéne práve Darina Luščíková a začala jeho konanie obhajovať slobodou prejavu.

Študentka vnímala Ficov prejav v rozpore s realitou

Druhým, ešte okatejším príkladom bezobsažného protestu bolo vystúpenie Roberta Fica medzi študentami Gymnázia Dominika Tatarku v Poprade. Po istej chvíli sa časť študentov zdvihla a so štrngajúcimi kľúčmi odišla z miestnosti. Podľa odhadov malo ísť asi o 30 percent prítomných.

Okamžite potom prázdne miesta údajne zaplnili priaznivci Smeru a kritici tohto kroku vyčítali strane, že na diskusiu so študentami doniesla straníkov a priaznivcov, z ktorých niektorí ani neboli študentami. Reakciu na túto kritiku poskytol vedúci Úradu vlády SR Juraj Gedra (úrad celú diskusiu organizoval) s tým, že týmto poskytli študentom priestor na „vypočutie si skúseností premiéra“.

Médiá po odchode protestujúcich študentov následne natočili rozhovor s konkrétnou študentkou Sárou.

Tvrdila, že zo strany Fica na diskusii „zaznelo meno Putina niekoľkokrát a že mladí si majú našetriť a ísť sa za Putinom pýtať otázky, keď sa s ním chcú rozprávať. Nebolo príjemné, aký tón používal, ako sa k nám správal“. Ficovi vyčítala aj názor o „zmanipulovanom referende v roku 2004 a že ho nezaujíma názor Denníka N a SME“.

Poradca predsedu vlády Artur Bekmatov následne zverejnil informáciu, že študentka má byť dcérou miestneho poslanca Igora Wzoša, bývalého viceprimátora Popradu, ktorý vo voľbách v roku 2022 kandidoval za KDH, SaS, Za ľudí a Sme rodina.

Aj v prípade tejto študentky nie je až tak podstatné jej rodinné politické pozadie ako to, čo o diskusii uviedla. Jej výroky pre médiá boli totiž mimoriadne zavádzajúce.

Celý záznam z diskusie je prístupný na internete a ukazuje ju v diametrálne odlišnom svetle, ako to prezentovala študentka. Kto si pozrie celý záznam, iba ťažko môže objektívne hovoriť o „nepríjemnom správaní či tóne“ Roberta Fica.

Výroky vytrhnuté z kontextu

Hrubo zavádzajúce je tvrdenie, že „Fico posielal študentov za Putinom“. V skutočnosti Fico hovoril o tom, že po jeho stretnutí s prezidentom Ruskej federácie chceli od neho politici, ktorí Putina verejne odsudzujú, vedieť, aký bol a čo hovoril. A v tomto kontexte Fico hovoril, že títo politici si „mali našetriť a ísť za Putinom“, čím naznačoval, že ani zďaleka takúto možnosť mať nebudú.

Rovnako zavádzajúce sú stanoviská o médiách, keďže v tomto smere Fico tvrdil, že jeho „zaujíma, čo hovorí volič, a nie čo píšu médiá ako Denník N a SME“, v tom zmysle, že politická strana nikdy nemôže osloviť 100 percent voličov, ale musí si vybrať, aký segment obyvateľstva chce osloviť a prispôsobiť tomu politickú taktiku.

V kontexte tvrdení študentky tak dostávajú výroky premiéra Fica úplne iný rozmer. Aj v tomto prípade študentka buď objektívne nepočúvala, alebo účelovo skresľuje realitu tak, ako ju chcela počuť.

Nemožno totiž vytrhávať veci z kontextu, prípadne sa rozčuľovať, že niekto používa meno Putin v prejave alebo ho nezaujíma, čo píšu novinári. Ak má niekto pocit, že napriek tomu ide o veci hodné protestu, je to v poriadku, má na to plné právo.

V tomto prípade však nie je možné hovoriť o tom, že študenti poskytli objektívny pohľad na to, prečo vlastne protestovali. Pretože veci sa jednoducho neudiali tak, ako ich vykresľujú. Toto všetko ilustruje hlbší problém súčasných študentských protestov.

Mladí ľudia plní energie a ideálov sa oprávnene cítia frustrovaní z politickej polarizácie. Takto rozdelená spoločnosť nikomu neprospeje a povedie iba k zhoršovaniu životnej úrovne minimálne na medziľudskej úrovni alebo až k ďalšej tragédii.

Problém však je, že namiesto hlbokého štúdia tém – ako napríklad Ficovho postoja k sankciám voči Rusku, rozpočtovým škrtom v školstve či reformám justície – sa uspokoja s povrchným opakovaním mediálnych fráz. Hlbšie pochopenie témy by, naopak, prinieslo aj mnohé odpovede, ktoré niektoré médiá skresľujú alebo pri nich rovno zavádzajú.

Verejnosť vycíti umelé rozhorčenie

Výrok „Fico je zradca“ znie dobre na chodníku pre titulky médií, ale je zaujímavé, že nikto zo študentov nevedel vysvetliť, o akú konkrétnu zradu ide. Podpora Maďarska v EÚ? Nesúhlas s vojenskou pomocou Ukrajine? Alebo prijatá legislatíva, pri ktorej sa tento pojem už bežne používa (takzvaný ruský zákon)?

Právo protestovať a sloboda prejavu sú piliermi demokracie, ale protest by mal mať obsah. Inak sa z neho stane len prázdna mediálna bublina, ktorá vyšumí skôr, ako vôbec niečo stihne naštartovať.

Ľudia totiž dokážu vycítiť oprávnený hnev a nespokojnosť, ako aj obyčajné, umelo živené protesty tých, ktorí protestujú pravidelne len preto, že sa to očakáva pri „zloduchovi“, ako je Fico. A tak sa na to pozerá aj väčšina spoločnosti.

Veční rebeli totiž zabudli, že by mali vedieť aj svoje postoje vysvetliť, a nie len opakovať bezduché frázy. Inak tým nič nedosiahnu. Vo svojej bubline budú nakrátko za hrdinov a extrémne malá časť dokáže z toho vytĺcť aj politický kapitál ako Juraj Šeliga. Zvyšným ostane iba rozčarovanie, že opäť nič nedosiahli.

Názor bez argumentu totiž nie je názor, rovnako ako protest bez obsahu nie je protest. Nepomôžu tomu ani následné povinné gestá, ktoré časť médií očakáva a rada nafukuje.

Gesto bez myšlienky je len póza, ktorá nikdy neohromí väčšinu.