Turbulentný politický týždeň, ktorý sa začal ako relatívne technická diskusia o inovačných dotáciách, prerástol v priebehu niekoľkých dní do kauzy s jasnými politickými, reputačnými aj systémovými dôsledkami. Vysoké tempo udalostí ilustrovalo, ako rýchlo sa pod verejným tlakom môžu meniť pozície aj postoje v prostredí, kde je dôvera v štátne inštitúcie krehká.
Aj tento príbeh potvrdil starú skúsenosť, že v štáte s krehkou dôverou stačí nejasnosť alebo podozrenie a systém reaguje reflexívne, neraz skôr na tlak ako na fakty.
Prvá kľúčová udalosť prišla v piatok 14. novembra 2025, keď po kritike opozície a podaní trestného oznámenia,premiér Robert Fico uverejnil status, v ktorom oznámil: „Ako predseda vlády podávam prezidentovi návrh na odvolanie podpredsedu vlády pre plán obnovy Petra Kmeca. Nedovolím, aby táto vláda bola spájaná s pochybnosťami pri nakladaní s verejnými prostriedkami.“ Postup premiéra zaskočil aj koaličných partnerov, najmä tým, že prišiel tak rýchlo a bez viditeľnej koordinácie.
Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok však premiérovo „verejné gesto“ skritizoval a zdôraznil, že jeho strana konala aj bez neho, keď akceptoval demisiu Petra Kmeca. „O demisii už bolo rozhodnuté a mala byť oznámená v sobotu (15. novembra) na tlačovej konferencii,“ reagoval na premiéra Eštok na sociálnej sieti.
Obvinenia spustili eskaláciu
Kmec ponúkol demisiu po tom, čo sa vo výzve na podporu inovácií objavili projekty prepojené na ľudí zo strany Hlas. Nešlo pritom o neznáme mená. Medzi prijímateľmi sa objavilo aj občianske združenie asistenta poslanca alebo firma darcu strany Hlas.
Už deň predtým totiž eskalovala situácia tvrdeniami poslanca Progresívneho Slovenska Jána Hargaša, podľa ktorých mal proces hodnotenia projektov vykazovať znaky predpripravenej schémy. „Mali prebiehať úplatky. Ešte predtým, ako výzva prebehla, kolovali po úrade zoznamy firiem, ktoré mali dotáciu dostať vopred. Kolovali aj informácie, že niektorí ľudia si pýtali osempercentné všimné,“ uviedol.
Jeho slová okamžite prevzali médiá a tlak rástol každou hodinou. Rezort ani koalícia nedokázali ponúknuť ucelené vysvetlenie, a tak padlo rozhodnutie, ktoré pôsobilo ako núdzové brzdenie. Všetky dotácie boli narýchlo pozastavené a zaradené na preverenie.
Opozícia celú vec interpretovala ako príklad „malej domov“. V princípe teda išlo o tradičný slovensko-politický kolotoč, v ktorom sa namiesto systémovej debaty riešia gestá a momentálne výbuchy.
Prezident v pondelok (17. novembra) oznámil, že demisiu prijme bez prieťahov, a tým sa politická časť príbehu preklopila späť k tomu podstatnému, čo vlastne táto kauza odhalila o stave štátu.
Slovensko potrebuje zvýšiť inovačnú výkonnosť
Podľa Kmeca bol totiž hlavnou prioritou investičných dotácií impulz pre dlhodobo zanedbávaný priemysel, ktorý sa podľa jeho slov stal obeťou bývalých vládnych rozhodnutí.
„Predchádzajúca vláda zarezala slovenský priemysel a nepustila ho do plánu obnovy,“ vyhlásil. Pripomenul, že výzvy boli financované zo štátneho rozpočtu, nie z eurofondov, a že ich cieľom bolo dobehnúť dynamiku priemyslu okolitých krajín, ako sú Česko a Poľsko.
Dosluhujúci podpredseda vlády pomerne priamo pomenoval aj situáciu, podľa ktorej Slovensko stojí na križovatke a bez zásadnej reštrukturalizácie priemyslu sa ďalej nepohne. „Potrebujeme zvýšiť inovačnú výkonnosť aj celkovú konkurencieschopnosť. Avšak nie ako frázu, ale ako reálnu zmenu smerovania,“ zdôraznil Kmec.
Doplnil, že úprimne ho potešili najmä reprezentanti priemyselných združení – od Klubu 500 až po Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení – ktorí explicitne podporili túto výzvu aj výsledky, ktoré z nej vyplývajú. Podľa neho ide o signál, že aspoň na úrovni diagnózy problému panuje vzácna zhoda.
Vicepremiér sa zastal tiež slovenských hodnotiteľov, pretože tí podľa neho najlepšie poznajú potreby ekonomiky. „Odmietam ich očierňovanie,“ zdôraznil. Zároveň však priznal aj svoju politickú neskúsenosť a niektoré „chyby“, čím sa snažil zjemniť rétorickú polarizáciu a pripísať gestu rezignácie osobný rozmer.
Slabá priemyselná politika
Nad celou kauzou však visí širší kontext – opakovaná neschopnosť Slovenska vytvoriť priemyselnú politiku, ktorá obstojí v konfrontácii s verejnou nedôverou a politickými konfliktmi. Systém podpory inovácií tak opäť narazil na tradičný problém: ak niekto niečo nastaví, niekto iný to spochybní a celé sa to končí stopkou, auditmi a odchodmi.
Slovensko vyzerá ako krajina, ktorá sa pokúsila urobiť krok, no zastavila sa niekde na polceste. Zatiaľ čo susedné štáty investujú, definujú podporu ako strategickú súčasť svojho hospodárskeho vývoja a komunikujú to verejne, kauza Kmec otvára oveľa hlbšiu tému.
Ak si má Slovensko zachovať a rozvíjať svoj priemysel, smrtiace pochybnosti a politické reakcie musia ustúpiť jasným pravidlám, stabilite a transparentnému systému, ktorý nebude každou epizódou rozprašovaný.
Podpora priemyslu preto nie je luxusom, ale otázkou prežitia. Ako upozornil šéf Železiarní Podbrezová a prezident Klubu 500 Vladimír Soták: „Ak nezačneme podporovať priemysel, Slovensko nebude mať z čoho žiť.“
Svoju ostrú kritiku adresoval aj Bruselu. EÚ podľa neho dlhodobo podporovala skôr marginálne neziskové projekty ako kľúčové odvetvia. Soták pripomenul viaceré príklady eurofondov, ktoré smerovali na výskum zvierat alebo environmentálne projekty s minimálnym ekonomickým významom, zatiaľ čo priemysel zostával mimo záujmu.
Aktuálnu výzvu, ktorá po prvý raz umožňuje priemyslu čerpať financie na výskum a inovácie, považuje za krok správnym smerom. Kritizuje však politizáciu témy a „gestá“, ktoré podľa neho neriešia podstatu problému.
Záver jeho posolstva je jednoznačný. Bez systematickej podpory priemyslu, služieb a poľnohospodárstva môže Slovensko stratiť schopnosť financovať vlastný štát. Všetko ostatné označil za „zbytočný hluk“.
Kauza Kmec preto nie je len príbehom o jednom politikovi, ale aj o tom, ako krehké je rozhodovanie štátu vo chvíli, keď sa miešajú odborné zámery, stranícke záujmy a verejná nedôvera. Nakoniec na to dopláca priemysel, ktorý je v kritickom momente.
Ak sa systém nezmení, riziko stagnácie sa prehĺbi. Reforma mechanizmov, väčšia transparentnosť alebo silnejšie inštitúcie sú cestou, aby Slovensko nezostalo iba pri deklaráciách, ale skutočne každou investíciou posilňovalo svoju výrobnú a inovačnú základňu.