Bol Epstein agentom izraelského Mosadu?

Niet dymu bez ohňa. Bez vetra sa ani lístok nepohne. To sú zvyčajné vyjadrenia, ktorými sa snažíme v bežných rozhovoroch poukázať na to, že veci môžu byť pravdivé, hoci na to nemáme dôkazy. Frázy rovnakého typu používajú aj Američania, ak chcú podporiť tvrdenie, že Jeffrey Epstein bol záujmovou osobou izraelskej civilnej rozviedky a spravodajskej agentúry Mosad.

Môže však byť na tom niečo pravdy? Je pravda, že niektoré fázy života neslávne známeho investora a sexuálneho delikventa pripomínajú špionážny triler z dielne autorov ako Robert Ludlum či Frederick Forsyth. Zväčša ide o náznaky a nezrovnalosti, ktoré však pri pohľade cez „špionážno-trilerové“ okuliare pôsobia ako indície poukazujúce na dvojitý život agenta.

Pre tých, ktorí za každú cenu požadujú rukolapné dôkazy, nezostáva nič iné ako čakať 60 až 100 rokov na ďalšiu várku odtajňovania archívov tajných služieb. Naopak, tí, ktorí sa opierajú o nepriame indície a efemérne náznaky, si už túto otázku aj tak zodpovedali. Treba si však vybrať akúsi strednú cestu a všetky tieto indície podrobiť prísnej analýze.

Profesor bez titulu

Epstein nemal žiadne ukončené vysokoškolské vzdelanie, a to napriek dvom pokusom o absolvovanie štúdia matematiky a fyziky. Aj bez tohto titulu však získal miesto na prestížnej „detskej univerzite“ Dalton School na newyorskom Manhattane, ktorú navštevujú deti bohatých prominentov.

Matematický talent s neskoršou kariérou investičného bankára a záznamom v registri sexuálnych delikventov však jednoducho mohol využiť svoje konexie nadobudnuté v mladosti. Sám sa totiž narodil a vyrastal v brooklynskej štvrti Sea Gate – ide o uzavretú súkromnú komunitu pre newyorských Židov patriacich k vyššej strednej triede. Tí v 30. rokoch minulého storočia tvorili väčšinu obyvateľstva.

Časť poriadkových síl tejto komunity mala niekoľko medializovaných rasovo neznášanlivých vyjadrení, pričom v jednom prípade predseda spoločenstva vlastníkov označil službukonajúceho čierneho policajta slovom „schwartze“. Podľa denníka New York Post ide o hanlivý výraz z nemčiny alebo jazyka jidiš.

V roku 2017 podali miestni policajti podnet na svojho kolegu Jeffreyho Schneidera, ktorý černošského policajta nazval „militantným negerským seržantom“ a údajne odmietol patrolu s hispánskym kolegom, ktorý „je tlstý ‚spic‘ z Portorika“. Hanlivý výraz „spic“ je skratkou slova „Hispanic“ a nesie podobný biľag ako výraz „neger“ pre černochov.

Židom sa často pripisuje akési kmeňové myslenie, presnejšie zvané tribalizmus. Ten sa zakladá na spoločnom vnímaní špecificky odlíšiteľnej identity, ktorá býva dedičná a má aj svoje odvrátené stránky, ako vidno na vyššie spomenutých príkladoch. Tribalizmus však nie je len negatívny a v mnohých prípadoch slúži ako základ na upevnenie pocitu spoločenstva.

„Tribalizmus je jednoducho rozšírená rodina a nesie so sebou všetko kúzlo a dysfunkcie rodiny. Kmeňový inštinkt Židov je silný vďaka historickým podmienkam; na mnohých miestach a počas mnohých storočí boli Židia utláčanou menšinou. Nemali sme sa na koho spoľahnúť okrem seba navzájom,“ vysvetlil prominentný americký rabín Sid Schwarz, ktorého náplňou práce je revitalizácia židovského spiritualizmu.

Zároveň to ponúka vysvetlenie, ako sa Jeffrey Epstein mohol dostať na učiteľský post v Dalton School. Pravdepodobne sa obrátil na „známeho môjho známeho“ so žiadosťou cibriť matematický talent u ďalšej generácie.

Svet peňazí

Tieto konexie Epsteina po dvoch rokoch učenia viedli do sveta investičného bankovníctva, keď sa naňho obrátil otec detí, ktoré učil. Volal sa Alan Greenberg a v roku 1978 sa stal šéfom banky Bear Stearns, ktorá obchodovala s akciami.

Greenberg dostal Epsteina do firmy dva roky predtým a bývalý učiteľ sa stal junior asistentom obchodovania na Americkej burze (dnes Newyorská burza Ameriky, NYSE American). Z Bear Stearns ho vyhodili v roku 1981 za to, že ho newyorskí finanční vyšetrovatelia začali vyšetrovať pre podozrenie z insider tradingu.

Finančník s novým tréningom priamo z burzy založil v rovnakom roku spoločnosť Intercontinental Assets Group, ktorá sídlila v jeho starom newyorskom byte. Klientom pomáhal pri vymáhaní spreneverených či odcudzených financií, pričom tieto operácie predstavovali asi 80 percent celkovej pracovnej náplne.

Tým sa zároveň dostal do najvyšších vrstiev americkej spoločnosti, konkrétne medzi ropných magnátov. Ako finančný poradca pre jednotlivcov ohrozených nezákonnými finančnými stratami zaistil v roku 1982 investície do ropy a plynu za 450-tisíc dolárov pre jedného z klientov.

Zároveň mu to zabezpečilo pozornosť zo strany Ústrednej spravodajskej služby (CIA), keďže pri vymáhaní peňazí v zahraničí utužil viaceré dôležité kontakty. Spravodajská agentúra Spojených štátov sa na Epsteina zrejme obracala často, pretože finančník sa svojim známym chválil, že „pracuje pre tajných“.

Rovnaký dôvod údajne povedal prokurátor z neskoršieho prípadu sexuálneho obťažovania mladistvých Alexander Acosta. „Bolo mi povedané, že ‚patril k tajným‘ a že to mám nechať tak,“ povedal vraj prechodovému tímu Donalda Trumpa v roku 2016, keď ho nominovali na ministra práce.

Acosta viedol obžalobu v prípade z roku 2008, ktorý sa začal tým, že sa matka mladej dievčiny z floridského Palm Beach obrátila na políciu – jej dcéra sa údajne pod nátlakom musela vyzliecť a masírovať Epsteina. Prokurátor pôvodne navrhoval omnoho vyšší trest, finančníka nakoniec odsúdili na 18 mesiacov väzenia s minimálnym strážením a luxusným režimom vychádzok.

Floridská prokuratúra po uzavretí dohody zverejnila správu, podľa ktorej vedela o Epsteinovej trestnej činnosti dva roky pred verdiktom. Znenie jednej pasáže dohody o vine a treste zároveň naznačuje existenciu širšieho okruhu ľudí, ktorí verbovali či unášali mladistvé s cieľom ich zneužívania.

„Okrem vlastného sexuálneho zneužívania obetí Epstein nariadil aj iným osobám, aby dievčatá sexuálne zneužívali. Epstein využíval platených zamestnancov, aby mu vyhľadávali a privádzali maloleté dievčatá. Epstein spolupracoval s inými osobami, aby získal maloleté osoby nielen na svoje vlastné sexuálne uspokojenie, ale aj na sexuálne uspokojenie iných,“ píše sa v úvode dohody, čo sa pravdepodobne týka ľudí ako Bill Clinton či Bill Gates.

„Spojené štáty tiež súhlasia s tým, že nezačnú trestné stíhanie proti akýmkoľvek potenciálnym Epsteinovým spolupáchateľom, okrem iného, ale nie výlučne, proti Sarah Kellenovej, Adriane Rossovej, Lesley Groffovej alebo Nadi Marcinkovej,“ uvádza text dohody v sekcii prísľubu federálnej prokuratúry okrsku, pod ktorý patrí štát Florida.

Práve táto formulácia podľa názorového portálu Mother Jones „dáva voľnú ruku“ veľkému množstvu potenciálnych spolupracovníkov, ktorých federálna vláda ešte ani nevyšetrovala. Do tejto množiny môžu patriť aj predstavitelia vlády, Kongresu, tajných služieb a čohokoľvek iného.

Práve možná účasť politicky exponovaných osôb je argumentom najrôznejších teoretikov, ktorí tvrdia, že utajená časť Epsteinových spisov nikdy neuzrie svetlo sveta – politici, ekonomickí a mediálni magnáti či prominentní tajní agenti chránia seba a svoje kontakty celosvetového dosahu.

Na údajné spravodajské pozadie upozornil aj Eric Weinstein, ktorý v rokoch 2021 a 2022 pracoval ako riaditeľ firmy Thiel Capital. „Neviem, kto bol Jeffrey Epstein, ale určite by som sa stavil o peniaze, že bol produktom aspoň jednej alebo viacerých zložiek spravodajskej komunity. Neviem, kto to bol. Neviem, kto ho riadil. Určite nebol finančníkom v žiadnom štandardnom zmysle. Bola to krycia historka,“ povedal v podcaste Diary of a CEO.

„V deň, keď som ho stretol, nebol finančníkom,“ dodal s tým, že ho opísal ako „čudného chlapa“, ktorý „nepôsobil, že by vedel veľa o obchodovaní s menami“.

Práve krycie zamestnania či vymyslené životné príbehy sú bežnou súčasťou práce spravodajských dôstojníkov v knihách a filmoch z tohto prostredia. Ludlumov Jason Bourne, Forsythov Šakal či dokonca Spielbergov Avner z filmu Mníchov (2005) majú dômyselne skonštruované príbehy, s ktorými vystupujú na verejnosti, zatiaľ čo vykonávajú svoju činnosť.

Presvedčenie

Ďalšie konexie viedli Epsteina v roku 1986 k prominentnému sionistovi Lesliemu Wexnerovi, ktorý zdedil značku L Brands (tá do roku 2021 vlastnila značku Victoria’s Secret) a založil rozsiahle filantropické impérium s mocným vplyvom. Newyorčan pre odevného magnáta z Ohia spravoval majetky v domovskom štáte i mestský dom v New Yorku, ktorý od neho v roku 1998 aj kúpil.

Finančník v roku 1998 založil vlastný podnik J. Epstein & Co., ktorý sa venoval finančnému manažmentu najbohatších možných klientov – svoje služby ponúkal len tým, ktorých ročný obrat presahoval jednu miliardu dolárov.

Epsteinovi ako fyzickej osobe udelil Wexner v roku 1991 konateľské právo vo všetkých osobných i firemných záležitostiach a neskôr ho posadil aj do správnej rady rovnomennej nadácie. V roku 2007 sa však rozlúčili, keď miliardár zistil, že Newyorčan spreneveril desiatky miliónov dolárov z jeho majetku a z fondov jeho manželky.

Interná správa Wexnerovej nadácie pritom Epsteina opísala ako človeka, ktorý „nejavil žiadny záujem o filantropiu“. Nadácia sa podľa vlastných slov zameriava „na rozvoj židovských profesionálnych a dobrovoľníckych lídrov v Severnej Amerike a verejných lídrov v Izraeli“.

Na konci svojho pôsobenia v nadácii v roku 2008 previedol Epstein Wexnerovej manželke Abigail sumu 46 miliónov dolárov, čo interná správa zhodnotila ako vrátenie spreneverených fondov.

Počas práce pre nadáciu však podporil súhrnnou sumou 2,3 milióna dolárov vtedajšieho izraelského premiéra Ehuda Baraka, ktorý neskôr v rokoch 2007 až 2013 pôsobil ako minister obrany a v minulosti bol aj náčelníkom generálneho štábu Obranných síl Izraela (IDF).

Tohto muža Epstein označoval za „blízkeho priateľa“ a pri niekoľkých príležitostiach ho hostil vo svojom dome na Manhattane. Spoločne založili obranno-technologickú spoločnosť Reporty Homeland Security, ktorá vyvíja odpočúvacie a sledovacie technológie pre spravodajskú Jednotku 8200 izraelskej armády.

Aj po svojom odsúdení investoval Epstein značné sumy peňazí do technologických startupov. Zatiaľ čo jeho e-maily často odkazujú na jeho záujem o technológie dlhovekosti či génovej terapie, v rokoch 2015 a 2016 investoval do technofirmy, ktorá vyvíja finančné nástroje.

Táto firma sa nazýva Valar Ventures a od svojho vzniku v roku 2010 podporuje vysokorizikové technologické startupy zamerané na odvetvie financií. Jedným zo zakladateľov bol aj známy miliardár a záujemca o tému Antikrista Peter Thiel, ktorý často používa názvoslovie pre firmy z diela Pán prsteňov – pre viceprezidenta JD Vancea založil investičnú firmu Mithril Capital.

Epsteinove investície z pôvodnej sumy 40 miliónov dolárov vzrástli na ohromujúcich 170 miliónov dolárov a v súčasnosti sú najväčším podielom majetku Epsteinovho dedičstva, ako odhalila investigatívna reportáž denníka New York Times.

Thiel pritom už počas štúdia na Stanfordovej univerzite prijímal finančnú podporu od vyhlásených sionistov. Na založenie a financovanie študentského časopisu Stanford Review prispel najväčšou sumou „krstný otec neokonzervativizmu“ Irving Kristol (ako ho pre časopis National Review opísal autor Jonah Goldberg), ktorého syn Bill pokračuje v otcových šľapajach – jeho denník Bulwark pravidelne kritizuje Trumpov izolacionizmus.

Deväťdesiate roky však boli pre Epsteina mimoriadne výnosné, keď sa v roku 1997 stal členom správnej rady Nadácie Debry a Leona Blackovcov. Leon Black bol pritom prominentným menom na zozname kontaktov známom ako „malá čierna knižka“.

Za finančné poradenstvo a správu majetku Epstein získal desiatky miliónov dolárov, New York Times túto sumu odhadol na 50 miliónov, čo Black spochybnil. Za poradenstvo v rokoch 2012 až 2017 mu však zaplatil 158 miliónov dolárov. Zakladateľ a šéf investičnej firmy Apollo Global Investment pritom podľa interného vyšetrovania vedel o znásilňovaní mladistvých.

Dvaja miliardári židovského pôvodu sú pritom jedinými známymi klientmi Epsteinovej poradenskej spoločnosti. To sa však dá vysvetliť tým, že finančník ponúkal okrem finančných rád aj určitý stupeň utajenia. Wexner ani Black nemajú žiadne dokázateľné kontakty s izraelskou spravodajskou komunitou, čo opäť otvára otázku, ako by sa k nim dostal Epstein.

Mosad nie je všade. Alebo áno?

Základnou teóriou obostierajúcou Epsteinov život (aj smrť) je, že viedol koordinovanú vydieračskú operáciu tajnej služby Mosad. Jej cieľom mali byť politici, ekonomickí magnáti aj herci ako tvorcovia naratívov, ktorí sa mali oddávať styku s mladistvými pred utajenými kamerami – ktoré sa skutočne našli v Epsteinovej vile v Palm Beach aj v newyorskom dome.

Izraelská rozviedka mala následne tieto videá používať ako potenciálny trest pre prípad, že by sa páchatelia rozhodli odvrátiť svoju priazeň od židovského štátu.

Jednou z dôležitých zložiek tejto teórie je Ghislaine Maxwellová, ktorej otec bol tiež predpokladaným tajným agentom – indíciou pre toto tvrdenie je pohreb Roberta Maxwella so štátnymi poctami na Olivovej hore v Jeruzaleme.

Ďalšou je samotná Newyorčanova smrť, ktorá je dodnes terčom spochybňovania – ktoré dokonca vyústilo do mému „Epstein didn’t kill himself“. Ako tvrdil patológ najatý Epsteinovým bratom Markom, zlomeniny v Jeffreyho krku nezodpovedali obeseniu a naznačovali zapojenie inej osoby.

Oficiálny názor koronera o samovražde sa preto považuje za „krytie“ zo strany USA ako „spolupáchateľa“ či „vydieranej“ veľmoci.

Táto brilantne poskladaná teória má jednu slabinu: chýbajúce dôkazy. Spravodajské agentúry ich odtajňujú v zásade v čase, keď sú všetci dotknutí činitelia po smrti, aby im zaručili beztrestnosť.

Koncom júla tohto roka odmietol údajné prepojenie Epsteina s Mosadom bývalý izraelský premiér Naftali Bennett. V sérii príspevkov na sieti X kritizoval „zlomyseľnú vlnu ohovárania a lží proti“ Izraelu, ako označil rétorické spájanie židovského štátu so sexuálnym delikventom.

„Ako bývalý izraelský premiér – pričom Mosad podliehal priamo mne – vám hovorím so stopercentnou istotou: obvinenie, že Jeffrey Epstein nejakým spôsobom pracoval pre Izrael alebo Mosad, ktorý riadil vydieračský kruh, je kategoricky a úplne nepravdivé,“ vyhlásil, načo sa okamžite stal terčom protiizraelských narážok.

Jednou z najčastejšie citovaných narážok bolo bývalé motto Mosadu: „Lebo klamstvom a úskokmi vedieš vojnu.“

Rovnaké motto pochádzajúce z hebrejského originálu biblickej Knihy prísloví použil pre názov svojej knihy aj bývalý kaca (operačný pracovník) tajnej služby Victor Ostrovsky. Jeho knihu By Way Of Deception Izrael predbežne cenzuroval v plnom rozsahu ešte predtým, ako vôbec v roku 1990 vyšla, keďže jej obsah „ohrozoval agentov v teréne“.

Na rozdiel od tejto knihy dielo Gideonovi špióni schválil samotný Mosad. Jeho autor Gordon Thomas v článku „Právo Mosadu zabíjať“ zverejnil isté časti štruktúry tajnej služby, ktorá je sama osebe utajovanou skutočnosťou – okrem mena riaditeľa nie je možné na oficiálnych stránkach nájsť prakticky nič.

Termínom kaca sa označujú pracovníci v poli či v zázemí, kidon, naopak, označuje agentov so špecializáciou na zabíjanie vybraných cieľov. Tie musí schváliť izraelská vláda, ktorej premiér má nominálnu kontrolu nad Mosadom. Okrem týchto dvoch kategórií však existuje široká personálna báza ľudí, ktorí nepracujú priamo pre Mosad, vykonávajú však konkrétne čiastkové úlohy na podporu danej misie.

Nazývajú sa sajanim (z hebr. pomocníci) a tento termín sa vzťahuje na hocijakého Žida, ktorý pomôže agentovi v teréne – sajan lekár môže zašiť ranu agentovi bez toho, aby nahlásil streľbu, sajan šofér môže agenta odviezť z bodu A do bodu B –, a ako priznal Thomas v Gideonových špiónoch, v USA ich v roku 1998 žilo najmenej 16-tisíc.

Koncept sajanov vytvoril bývalý riaditeľ Mosadu Me’ir Amit, ktorý pôsobil aj ako veliteľ vojenskej rozviedky Aman. Týmto pomocníkom – ktorých môže Mosad regrutovať zo židovskej populácie ktorejkoľvek krajiny – sa však nepripisujú náročnejšie úlohy. Epstein svojím údajným pôsobením nemohol spadať do tejto kategórie.

Čo by mal Mosad z koordinovaného vydierania amerických, britských, francúzskych a ďalších prominentov? Podľa teórie o sprisahaní mali vydieraní zabezpečiť priazeň svojich vlád a verejnosti voči Izraelu.

Na to však existuje celé priehrštie mimovládnych organizácií a nadácií registrovaných priamo v USA, ktoré spadajú do kategórie izraelská loby, ako ju v rovnomennej knihe definovali politológovia John Mearsheimer a Stephen Walt. Na ich pomyselnom čele tróni Americko-izraelský výbor pre verejné záležitosti (AIPAC), ktorý ešte pod hlavičkou Americkej sionistickej rady (AZC) mal byť registrovaný ako „zahraničný agent“.

Na tento krok vyzýval amerických židovských predstaviteľov prezident John F. Kennedy. Stúpenci teórií o židovskom sprisahaní preto vidia nitky ťahajúce sa viac ako 60 rokov do minulosti.

Mosad by zároveň nepotreboval „podchytiť“ amerických prominentov s cieľom udržania proizraelského kurzu federálnej vlády – z poslednej várky odtajnených Kennedyho spisov sa verejnosť dozvedela, že v roku 1961 riaditeľ kontrarozviedky CIA James Angleton založil permanentný komunikačný kanál s Mosadom. Ten sa opisuje ako „zadné dvierka“.

Tel Aviv aj po vlastnej osi najmenej pri jednej príležitosti odpočúval amerického prezidenta. Po dvoch rokoch to pre magazín Politico v roku 2019 priznali zamestnanci Bieleho domu s tým, že vtedajšia prvá Trumpova administratíva izraelskej strane neposlala ani diplomatickú nótu.

Asi najpresnejšie vyjadril teóriu o Epsteinovej spolupráci s Tel Avivom bývalý izraelský obchodník so zbraňami Ari Ben Menaše. Ten považuje finančníkovho „svokra“ Roberta Maxwella za veliaceho agenta v operácii s cieľom vydierania amerických a európskych špičiek.

Maxwellova najmladšia dcéra Ghislaine sa podľa Menašeho stala Epsteinovou milenkou v 80. rokoch minulého storočia, no ona sama tvrdí, že do USA prišla až po smrti otca v roku 1991. Túto smrť obostierajú pochybnosti, keďže hneď niekoľko ľudí okamžite odmietlo teóriu o utopení.

Robert Maxwell totiž spadol z paluby svojej jachty Lady Ghislaine pri Kanárskych ostrovoch. Život, ktorý predtým viedol, tiež pripomínal špionážny triler, hoci verejne kupoval vydavateľstvá učebníc a založil vedecký projekt spolu so Sovietskou akadémiou vied (v roku 1989).

Tieto informácie sa však vzťahujú na Maxwellovcov a Epsteinovi sa prisudzujú len v dôsledku spolužitia s Ghislaine – ktorá podľa jednej z obetí menom Virginia Giuffreová sama viedla „výcvik“ v uspokojovaní.

Izrael však Epsteina na ovplyvňovanie americkej zahraničnej politiky nepotreboval.

Pravdepodobnejšia možnosť je, že finančník so svojimi rozsiahlymi kontaktmi – reportáž New York Times spomína ľudí od Clintona, Trumpa a Billa Gatesa, až po Micka Jaggera či Davida Copperfielda – zabezpečoval novú vlnu vzrušenia pre tých, ktorí „majú všetko“.

Ako hovorieval priekopník modernej britskej historiografie John Edward Dalberg-Acton, prvý barón Acton: „Moc zvykne korumpovať [charakter]. Absolútna moc korumpuje absolútne.“ To znamená, že s rastúcou mocou by mali politickí a iní predstavitelia čoraz zvrhlejšie chúťky, ktoré v Epsteinovom prípade jednou nohou prekračovali hranicu plnoletosti.

Zároveň sa hovorí, že ľudia, ktorí majú všetko, sa nudia. K takýmto znudeným „lídrom spoločnosti“ pristúpil finančný poradca so záľubou v masážach od 16-ročných dievčat a ponúkol im účasť. To je scenár prinajmenšom rovnako realistický ako ten s Mosadom, ktorý však nijako nezbavuje zúčastnených zvrhlíkov zodpovednosti. Na potvrdenie účasti izraelskej rozviedky si preto musíme počkať spolu so skeptikmi.