Premiér žiada o posilnenie protivzdušnej obrany. S Ruttem riešili aj situáciu na Ukrajine
Ako predseda vlády spresnil na sociálnej sieti, počas pracovnej večere hovorili o spolupráci medzi Slovenskou republikou a Severoatlantickou alianciou.
„V tejto súvislosti Robert Fico zdôraznil, že Slovensko má suverénne právo sa rozhodnúť, aké tempo a akú štruktúru vojenských výdavkov zvolí. Generálneho tajomníka počas spoločnej diskusie tiež požiadal o posilnenie protivzdušnej obrany Slovenskej republiky,“ priblížil úrad vlády.
Diskutovali aj o situácii na Ukrajine, pričom predseda kabinetu zopakoval, že „Slovensko nebude Ukrajine dodávať smrtiace zbrane (s výnimkou komerčných kontraktov), ale bude pokračovať v poskytovaní nesmrtiacej pomoci“.
Vyhlásenie pre médiá po stretnutí nebolo plánované.
Rutteho chce Fico presviedčať o slovenskom pohľade na bezpečnosť
Postoj slovenskej vlády k financovaniu Ukrajiny sa v posledných mesiacoch vyjasnil. Fico opakovane zdôrazňuje, že Slovensko sa nechce podieľať na vojenskom financovaní Kyjeva a uprednostňuje diplomatické riešenia pred prehlbovaním konfliktu.
V tomto duchu sa niesli aj jeho prípravy na stretnutie s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom vo februári tohto roka, ktoré sa však napokon neuskutočnilo. Premiér vtedy odletel na podujatie v USA. Celá situácia vyvolala otázniky o koordinácii a signáloch, ktoré Slovensko vysiela smerom k Aliancii.
Slovensko nebude „ani centom“ financovať vojnu
Šéf slovenského kabinetu otvorene odmieta, aby Slovensko prispievalo na vojenské výdavky Ukrajiny. Podľa neho je potrebné rozlišovať medzi pomocou civilného charakteru a priamou podporou vojenských operácií. Vláda nechce dávať súhlas s pôžičkami, zárukami ani s použitím zmrazených ruských aktív na financovanie ukrajinskej armády.
Premiér argumentuje tým, že Slovensko má vlastné priority - konsolidáciu verejných financií, posilnenie energetickej bezpečnosti či sociálnu stabilitu. Podpora Ukrajiny sa podľa neho stala „vojnovou stratégiou“, s ktorou sa Slovensko nemôže automaticky stotožniť.
Postoj vlády však vyvoláva kritiku zo strany opozície aj viacerých spojencov, ktorí ho vnímajú ako obrat od doterajšej politiky. Fico však tvrdí, že Slovensko má právo definovať svoj národný záujem a odmietnuť záväzky, ktoré presahujú jeho možnosti.
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) pritom začiatkom minulého mesiaca v Kyjeve spoločne s ukrajinským náprotivkom Denysom Šmyhaľom podpísal memorandum o 14. balíku pomoci. Ten zahŕňa inžiniersku podporu a pomoc pri odmínovaní ukrajinského územia. Skonštatoval, že Slovensko od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu pätnásťnásobne zvýšilo svoju výrobnú kapacitu delostreleckej munície.
Napätie v Aliancii: rozdielne predstavy o obrane
Odmietavý postoj Slovenska k navrhovaným mechanizmom pomoci Ukrajine nezostáva bez odozvy ani v NATO. Generálny tajomník Mark Rutte dlhodobo presadzuje posilnenie obranných výdavkov členských štátov, vyššie zapojenie do aliančných projektov a jasnejší záväzok voči Ukrajine.
Slovensko pod vedením Ficovej vlády si však ponecháva rezervu. Premiér zdôrazňuje, že Bratislava si sama určí tempo rastu obranného rozpočtu. Téma výdavkov a celkového smerovania slovenskej bezpečnostnej politiky sa stala aj súčasťou stretnutia s Ruttem.
Utorkové stretnutie malo byť bolo podľa avizovaných informácií zamerané najmä na tri oblasti - obranné záväzky Slovenska, vojenskú pomoc nášmu východnému susedovi a budúce smerovanie Slovenska v NATO.

Rutte apeluje na členské štáty, aby naplnili minimálne dvojpercentný záväzok výdavkov na obranu. Fico argumentuje, že Slovensko má vlastné ekonomické limity a nechce prijať automatické záväzky, ktoré by vážne zaťažili štátny rozpočet.
Okrem toho patrí generálny tajomník Aliancie k hlasom presadzujúcim pokračovanie vojenskej podpory Kyjevu. Fico, naopak, preferuje humanitárnu pomoc a diplomaciu. Táto rozdielnosť mala byť kľúčovým bodom diskusie, keďže Slovensko nie je ochotné súhlasiť s koncepciami, ktoré by znamenali ďalšie finančné povinnosti voči Ukrajine.
Slovensko zostáva členom spoločenstva, no predseda vlády zdôrazňuje, že postoj vlády bude suverénnejší a menej automatický. Rutte predtým avizoval záujem vysvetliť aliančné priority a získať uistenie, že Bratislava bude naďalej konštruktívnym partnerom.
(max, pmi)