Výzvy na zatknutie Putina nie sú prejavom vojnovej psychózy, ale snahou udržať vojnu až do konca

Štátny tajomník maďarského úradu vlády cez víkend oznámil, že ich eurokomisia vyzvala, aby pripravovanú návštevu Putina v Budapešti využila na to, aby ho tam zatkla. Krátko predtým tak urobila aj nemecká vláda. „S blížiacimi sa voľbami môžeme počuť stále viac surrealistických prejavov, ale zdá sa, že toto vojnové šialenstvo, ktoré trvá tri roky, spôsobuje niektorým ľuďom psychické problémy,“ uviedol tajomník maďarského úradu vlády Balázs Hidvéghi.

Eurokomisia sa mala odvolávať na zatykač Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý na Putina ešte v roku 2024 vydal pre vojnové zločiny na Ukrajine. Pravdaže, nik okrem konzumentov vojnovej propagandy a moralistickej hystérie to nebral vážne. 

Išlo len o bizarnú pózu, keďže nielen Rusko, ale ani USA nie sú členmi tohto tribunálu (veď si len predstavte, že by vo Washingtone zatkli izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, na ktorého ICC tiež vydal zatykač).

Aj po vystúpení je Maďarsko ešte v súčasnosti viazané výrokom tribunálu, no ICC svoje rozhodnutie nevie nijako vymôcť. Svoj odchod zdôvodnilo tým, že hoci je tento súd „ctihodným projektom“, v súčasnosti počas viacerých vojnových konfliktov sa stal „politickým orgánom“, ktorý zasahuje do prebiehajúcich vojenských konfliktov, čím sťažuje mier a hľadanie trvalého riešenia.  

Ostatne, Maďarsko to demonštrovalo už predtým pri Netanjahuovi, keď ICC vydalo zatykač na neho a jeho vtedajšieho ministra obrany Joava Galanta. Maďari a Izrael vtedy tribunál obratom vysmiali: ešte v ten istý deň pozval Orbán Netanjahua do Budapešti a jeho izraelský náprotivok pozvanie prijal.

Mimochodom, eurokomisia v tom čase nevyzývala na zatknutie izraelského premiéra, hoci ten je stíhaný pre genocídu, čo je podľa medzinárodných pravidiel ťažší zločin ako ten, z ktorého sa má zodpovedať Putin. Aj to je jeden zo signálov, že dôležité inštitúcie pôsobia čoraz viac politicky selektívne, sledujúc skôr geopolitické zadania.  

Vystúpenie z ICC bol rozumný krok, Viktor Orbán tým zrejme prispel k tomu, že Trump s Putinom sa dokázali dohodnúť na stretnutí práve v Budapešti, čo bude mať pre Orbána nemalý medzinárodný význam. O niečo podobné sa pokúšal aj slovenský premiér, ten však tak ďaleko nezašiel.

Mier je šanca pre Ukrajinu

Zatknúť ruského prezidenta počas mierových rokovaní je ako odstreliť vyslanca, ktorý príde rokovať o mieri s bielou vlajkou. Možno si spomínate, že pojem „biela vlajka“ v súvislosti s Ukrajinou kedysi použil nebohý pápež František. Nemyslel tým kapituláciu, ale rokovania a uznanie reality na bojisku. Pápež vtedy len pomenoval to, čo videli všetci – pokračovanie vojny a neschopnosť uznať realitu znamená len ďalšie zbytočné obete bez reálnej nádeje na zvrat na bojisku. 

Dnes vieme, že ak by Ukrajina a Západ tieto slová vypočuli, Ukrajina by mala nielen väčšie nádeje, že z nej zostane viac, ale niekoľko stotisíc mŕtvych ľudí by bolo nažive.

Napriek tomu ešte i dnes európske kádre nevynechajú príležitosť, aby vojnu podporovali až do úplného zničenia Ukrajiny.

Strach z konca vojny

O čom ale vypovedá, ak eurokomisia vyzýva na zatknutie Putina? Otázka, či je to len ďalší signál o šialenstve eurolídrov, ako to naznačujú Maďari, je irelevantná (o nepríčetnosti bruselských a časti európskych lídrov jestvuje množstvo vážnejších dôkazov).

Hoci sa to tak nejaví, ide o racionálny úmysel. Celá jedna politická trieda, množstvo vplyvných ľudí a médií fatálne zlyhalo v najzávažnejšej téme našej doby. Aby nemuseli priznať svoj omyl na Ukrajine a svoj nevyhnutný pád, musia urobiť všetko preto, aby sa vojna neskončila, respektíve aby sa jej nevyhnutnosť presunula čo najďalej do budúcnosti.

Európskym štátnikom a Bruselu sa už začiatkom roka podarilo zmariť mierovú cestu, na ktorú sa hodlal nastúpiť americký prezident. Keď sa vo Washingtone koncom februára pohádal s Volodymyrom Zelenským, existovala šanca, že ukrajinskí lídri pod tlakom prijmú realitu a nenechajú svojich občanov naďalej zbytočne umierať na bojisku.

Lenže Zelenského si po ceste z Washingtonu osedlali práve európski lídri a presvedčili ho – podobne ako mnohokrát predtým – aby sa o mier nesnažil a Ukrajina bojovala ďalej. Napriek tomu, že to znamená len ďalšie zbytočné obete a stratu území.

Európski lídri majú skrátka strach, že by sa vojna mohla skončiť. Žiadne ohľady na Ukrajinu nemali pred jej začiatkom a nemajú ich ani dnes.

Zablokovaný mier

Pripomeňme, že nádej na koniec vojny existovala už v apríli 2022, keď rokovania Ukrajiny s Ruskom speli k perspektívnemu koncu. Ukrajinská delegácia ich však predčasne ukončila.

Traja vysokí predstavitelia ukrajinskej delegácie odvtedy potvrdili, že základným záujmom Ruska za rokovacím stolom bola neutralita Ukrajiny, a popreli bájky, že by tieto rokovania boli zastavené kvôli hrôze z masakra v Buči. Boli zastavené po intervencii vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsonna, ktorý Zelenského presvedčil, že vojna má vojenské riešenie. S Putinom sa nemá rokovať, ale má sa s ním bojovať, pričom s podporou Západu to Ukrajina dokáže.

Bol to najväčší omyl tejto vojny, ktorého následkom sú státisíce mŕtvych a zmenšená Ukrajina, ktorá pokračovaním vojny strácala ďalšie územia. Súčasné mierové možnosti sú podstatne horšie, ako boli vtedy.

Dnes už nemôže mier akceptovať ani Zelenskyj, potvrdilo by sa tým, že jeho fatálne rozhodnutie z apríla 2022 viedlo k zničeniu Ukrajiny a všetky obete boli márne.