Súčasný mediálny záujem je živený dokumentmi, ktoré získal americký Kongres z Epsteinovho majetku, najmä jeho kalendár so schôdzkami a s e-mailmi. Z iniciatívy demokratov a niekoľkých republikánov ich pred dvomi týždňami publikoval. To však zďaleka nezahŕňa všetky informácie, ktoré by inak boli k dispozícii. Veľa sa očakávalo od dokumentov v správe amerického ministerstva spravodlivosti. Trump v kampani sľuboval zverejnenie, no po niekoľkých mesiacoch v Bielom dome otočil a vyhlásil, že nie je o čom hovoriť.
Kongres minulý týždeň na návrh demokratov – podporený aj niekoľkými republikánmi – zaviazal ministra spravodlivosti k úplnému zverejneniu. Ako to však s úplnou transparentnosťou bude, to sa ešte len uvidí. Zákon ukladá ministrovi povinnosť zverejniť všetky neutajované informácie a tie utajované odtajniť, „hneď ako to bude možné“. Hrozí, že verejnosť bude mať k dispozícii všetko okrem skutočne citlivých a podstatných informácií, ktoré budú začiernené ako hrozba pre národnú bezpečnosť.
O Trumpovi nič nové
Dokumenty doteraz zverejnené Kongresom síce dokladajú rozsah a skazenosť Epsteinovej siete, no obe už boli mnohokrát popísané a dokonca zachytené v dokumentárnom seriáli na Netflixe. Ak sa objavujú nové osoby, ako bývalý Clintonov minister financií Larry Summers, tak iba ako žiadatelia o Epsteinove rady či sprostredkovanie, nie ako páchatelia.
O Trumpovi nič nové. Z toho, čo je z jeho predchádzajúcich stykov s Epsteinom známe, nevyplýva, že by sa dopúšťal zločinov či niečoho, za čo by mohol byť vydieraný. To, že sa nesprával ako puritán, asi nikoho neprekvapí. Vo zverejnených záznamoch sa síce o šéfovi Bieleho domu veľa hovorí, ale ide predovšetkým o konverzáciu jeho nepriateľov, ku ktorým sa Epstein zaradil. Jednoducho ľudia, ktorí Trumpa neznášajú, naňho nadávajú.
Pokiaľ chceme nahliadnuť do celej kauzy hlbšie, je lepšie obrátiť sa na dokumenty zverejnené na Distributed Denial of Secrets [nezisková organizácia zameraná na zverejňovanie uniknutých alebo inak získaných dát vo verejnom záujme, pozn. red.]. Tento web nedávno zverejnil napríklad materiály zachytávajúce lobistické aktivity Borisa Johnsona.
V Epsteinovom prípade zverejňuje korisť hekerskej skupiny Handala, o ktorej je známe, že je propalestínska a možno napojená na Irán. Jej informácie však podľa analýzy Drop Site News korešpondujú s tým, čo sa dozvedáme odinakiaľ, a, samozrejme, dodávajú všeličo navyše.
Kľúčový obchodník s vplyvom
Ukazuje sa, že Epstein nebol obyčajný zvrhlík a vydierač, ktorý organizoval orgie pre mocných mužov, aby ich potom, ako napríklad Billa Gatesa, pre vlastný zisk vydieral, ale úplne kľúčový obchodník s vplyvom, ktorý dával dokopy finančné a politické transakcie na najvyššej úrovni.
Zatiaľ čo západný mainstream mláti prázdnu slamu okolo podozrenia o stykoch Epsteina s Trumpom, bokom zostáva, že Epstein pôsobil v najvyšších kruhoch ako kľúčový sprostredkovateľ, ktorého pri riešení určitých problémov ani nebolo možné obísť.
Veľa vypovedajú jeho kontakty s bývalým izraelským premiérom Ehudom Barakom, ktorý sa po skončení vo funkcii zapojil s Epsteinovou pomocou do medzinárodného lobovania na obhajobu izraelských záujmov. Finančník mu pomáhal s vývozom izraelských bezpečnostných produktov do Pobrežia Slonoviny, ale napríklad mu aj dohovoril schôdzku s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Rusko podľa všetkého využívalo Epsteinove služby na zabezpečenie západného kapitálu.
S Epsteinom sa dlhodobo stretával aj generálny tajomník Rady Európy Thorbjørn Jagland, ktorý bdel nad stavom ľudských práv a demokracie v Európe. Práve tak bol Američan nenahraditeľný pre ďalšieho obrancu demokracie, riaditeľa Medzinárodného inštitútu mieru Terjea Rød-Larsena. Pomáhal mu s upevňovaním demokracie v Mongolsku.
Bez Epsteina sa nezaobišiel ani Miroslav Lajčák na čele OBSE a Valného zhromaždenia OSN či šéfka Rotschildovej banky barónka Ariane de Rothschildová. Na bilaterálnych stretnutiach alebo na večeriach v newyorskej rezidencii dával Epstein dokopy politické špičky všetkých možných štátov, najvyšších predstaviteľov medzinárodných organizácií, šéfov bánk, podnikateľov, prominentných lídrov mimovládok či predstaviteľov spravodajských služieb najmä z USA a Izraela.
Úloha spravodajských služieb
To všetko sa odohrávalo v čase, keď bolo verejne známe, že Epstein má za sebou nepodmienečný trest za kupliarstvo s maloletými. To, čo by normálne znamenalo sociálnu smrť, však v jeho prípade mocných tohto sveta nijako neodradilo. Zo spôsobu, akým si trest odpykal – s náramkom vo svojej kancelárii –, správne usúdili, že nejde o bežného pasáka, ale o mimoriadne vplyvného človeka.
Spôsob, akým si Epstein riadil justíciu, umlčiaval svedkov či neutralizoval médiá, svedčil o obrovskom vplyve, čo muselo budiť rešpekt u záujemcov o služby vyplývajúce z jeho postavenia.
Zároveň asi tušili, že zhovievavosť prokurátora, ktorý s Epsteinom uzavrel pri jeho prvom strete s justíciou dohodu o treste, bola daná podnetom zo spravodajskej služby. Prokurátor to neskôr sám priznal.
Úloha spravodajských služieb zostáva v celej kauze hlboko pod hladinou. Preukázateľne sa stýkal s ich americkými a izraelskými predstaviteľmi. Známe je aj to, že si svojich hostí nahrával. Ako s ním však spravodajské služby pracovali, zostane pravdepodobne začiernené alebo sa to ani do vyšetrovania ministerstva spravodlivosti vôbec nedostalo.
Mainstreamové médiá o tejto stránke mlčia, rovnako ako sa jej vôbec nedotkol netflixový dokument. Alternatívne médiá divoko špekulujú, ale nemôžu to nijako podložiť.
Pravidlá pre západné elity neplatia
To, že mocní tohto sveta považovali Epsteinove služby za nevyhnutné, môžeme interpretovať ako doklad ich morálnej skazenosti. U väčšiny to tak bude. Kto sa chce v demokracii dostať hore, nesmie sa príliš zaťažovať svedomím. Ak však zostaneme len pri tom, uniká nám iný podstatný záver.
Systémy politického Západu sa bez Epsteinov nezaobídu. Chvália sa však transparentnosťou, záväznosťou pravidiel, právnym štátom, demokraticky kontrolovanými inštitúciami či procedúrami, kde by pre také podivné existencie malo byť miesto len na samom okraji či v base.
Všetky pravidlá transparentne platia len pre dolných 99 percent. Na západnú elitu sa nevzťahujú. To jej na jednej strane dáva obrovské možnosti, ale na druhej strane si vyžaduje zložité budovanie vzťahov v neprehľadnej džungli.
Z toho žijú Epsteinovia. A preto sa celú pravdu o tejto kauze pravdepodobne nedozvieme.
